Garde

Kapitola 50

„Beth, počkaj," zvolá Adriel a kým za sebou stihnem zavrieť dvere, vyjde za mnou a vtiahne ma späť na záchody. Zavrie za nami dvere a prejde späť k druhému chalanovi. V pološere školských toaliet vytvoríme veľmi zvláštny trojuholník.

„Elizabeth," poviem a podám ruku vysokému chalanovi predo mnou. V tomto žltkastom svetle majú jeho hnedé vlasy zlatý nádych. Rovnako ako Adriel má na sebe košeľu so sakom, no tá jeho nie je tak tesne priliehajúca ako Adrielova.

„Ivan," odpovie chalan a stisne mi dlaň.

Dlhšie sa už však neudržím a opäť sa otočím na Adriela: „Prečo si mi nič nepovedal? Myslela som, že sme kamaráti."

„Veď sme," zvolá Adriel. „Si moja najlepšia kamoška. Ja len..."

„Asi bude lepšie, keď vás nechám," povie Ivan a s rukami vo vreckách sa pohne k východu.

„Elizabeth?" ešte pred odchodom sa na mňa otočí. Pozriem naňho. Ivan má ešte stále od Adriela rozstrapatené vlasy, no oči sa mu lesknú strachom. „Mohla by si sa prosím tváriť, že si nás nevidela? Nerád by som, aby niekto vedel..." povie a miesto konca vety z neho len vyjde slabé zasmiatie.

„Jasné," prikývnem. „Nikomu nič nepoviem. Sľubujem." Ivan sa na mňa usmeje a vyjde von, nechávajúc mňa a Adriela v tichu, tlmenom vzdialenou hudbou z telocvične.

„Takže to bol tvoj frajer?" spýtam sa Adriela. V týchto krátkych šatách sa cítim divne stratene na mieste ako je toto. Možno to však nie je pocit, že nepatrím na chlapčenské záchody, ale pocit že nepatrím na metaforické záchody Adrielovho života. Prisahala by som, že som Adriela poznala, možno aj lepšie ako seba. No možno som pre neho nebola tak dôležitá ako som dúfala.

„Nie, teda možno trošku," odpovie Adriel a zapne si gombík na saku, len aby si ho v ďalšej sekunde odopol. „Prepáč, že som ti to nepovedal. Chcel som, prisahám, strašne som chcel, no Ivan sa bojí, že sa o nás všetci dozvedia. Akoby sme boli v piatej triede na základke," znechutene sa zasmeje a rukou si prehrabne strapaté vlasy.

„Prečo ťa drží ako tajomstvo? Tu by to predsa nikoho nezaujímalo."

„Možno to je o niečo lepšie, no až také dobré to nie je. Nemyslím, že má problém s ostatnými. Skorej so sebou," zamrmle Adriel a vykročí ku mne.

„Je mi ľúto, že som ti to nepovedal," povie a prudko ma objíme. Spoločne sa zapotácame dozadu. So smiechom sa pritisnem bližšie k Adrielovi. Možno sem predsa len patrím. Na chalanské záchody.

„No mohol si mi aspoň povedať, že si gej," vytknem mu, keď sa spoločne vyberieme späť za hudbou.

„Och," uškrnie sa Adriel a do očí sa mu opäť vráti iskrička šialenosti. „Ja ale nie som gej. Som bi."

„To dáva zmysel," rozosmejem sa.

„A to by som ti povedal, ak by na to prišla reč. Ja som vlastne nevedel, že to nevieš," mykne Adriel plecami a otvorí mi dvere do telocvične.

„Myslím, že by sme mali dokončiť náš tanec," zakričí Adriel s tvárou tesne pri mojom uchu a ihneď ma chytí za ruky. Spoločne začneme poskakovať do hudby a skoro s celou telocvičnou začneme naraz spievať.

Arctic Monkeys začnú pomaly slabnúť a ja sa s červenou tvárou opriem o Adriela. Snažím sa popadnúť dych.

„Snáď nám princezná znova neodpadne," uškrnie sa na mňa Robin, no nemám dosť kyslíka jej odpovedať.

„Potrebuješ ísť von?" spýta sa Angel.

Pokrútim hlavou a znova sa zhlboka nadýchnem. „Už je to lepšie." Opäť sa narovnám a pustím sa Adriela, ktorý v tichu poskakuje na svoju vlastnú hudbu.

Znova sa rozozvučia ďalšie pomalé tóny.

„Och znova," pretočí Robin očami a otočí sa na odchod, keď ju zastaví Adriel.

„Ale no ták, myslím, že mi dlžíš tanec," usmeje sa na Robin, ktorá ho prebodne pohľadom, no aj tak sa oňho bez protestov oprie. Ja sa konečne vyberiem hľadať Alejandra. Po ceste sa schválne opriem o Tomiho a mierne ho tým postrčím bližšie k Angel. Obidvaja sa slabo zasmejú a ja sa usmejem na červenajúcu sa Angel.

Prejdem až ku stene telocvične a stojac na špičkách hľadám známky Alejandra. Pesnička pokračuje a ja ho stále nevidím. Vrhnem sa do davu študentov a pretláčajúc sa hľadám Alejandrovu vysokú postavu. Už sa chystám vzdať, keď do seba prakticky narazíme.

„Ella," usmeje sa na mňa a pritiahne ma k sebe. Opätujem mu úsmev a ignorujúc všetkých ostatných sa o neho opriem. Sme natlačení medzi viacerými tancujúcimi pármi a skoro sa nemôžeme ani pohnúť, no nevadí mi to. Pretože Alejandro sa na mňa usmieva a aspoň na pár minút sa všetok môj stres rozplynie. Pretože som si istá, že ak hraje I Want To Know What Love Is a som pevne zasadená v čase a priestore Alejandrových rúk, nič zlé sa stať nemôže.

######

„Som úplne spotená," zasmejem sa, keď skončí jedna z ďalších pesničiek. Po našom tanci sa Alejandro rozhodol ísť so mnou za dvojičkami a ostatnými. Teraz zo mňa už tečie pot a nohy si vôbec necítim.

„Kýval na mňa Grass, pôjdem na chvíľu za nimi von," povie Alejandro.

„Ja sa zatiaľ idem prezuť, už v týchto topánkach nevydržím ani chvíľu," poviem a rozlúčim sa s dvojičkami a Tomim. Robin a Gabriel sa pár pesničiek dozadu niekde stratili. Spoločne vyjdeme s Alejandrom von z telocvične a každý sa vyberieme iným smerom.

———————————————

Ahojte! Dúfala som, že mi Vianočné časti vyjdú zrovna na Vianoce a podarilo sa 😀. Takže môžete dnes čakať ešte jednu bonusovú kapitolu a zajtra ráno tiež. Pekné sviatky :)