Bola som všade navôkol a predsa nikde.
Besne som ručala, no aj napriek tomu som bola tichá.
Vznášala som sa v Búrkovom mori a zúrivo bičovala skalnaté útesy Ancerossu.
Klesala som k tmavému morskému dnu Posledného oceána, zatiaľ čo som ladne čerila jeho hladinu.
Bola so všetkým a predsa ničím.
Takže takýto bol posmrtný život sirén?
Bola som morom i búrkou. Pieskom i soľou.
Kúpala som sa v zlatistých lúčoch sviežeho rána a v noci sa zahaľovala do striebristého odlesku tmy.
Občas sa diaľava nekonečných obzorov sfarbila do odtienkov zafírovej.
Ako jeho oči.
Majestátna brigantína si sebavedomo razila cestu nepokojnými vlnami, ktoré sa na nej trieštili a rozbíjali.
Na ktorej som sa trieštila a rozbíjala ja.
Mala som ho temer na dosah, no i tak bol pre mňa nedosiahnuteľný.
Korunný princ stál na prove svojej lode a nespúšťal oči z obzoru, v ktorom sa snúbila smaragdová hlbina s červenkastými nebesami.
Hľadal ma.
Presne tak, ako povedal.
Námorník hľadal svoju búrku.
Uprene som sa zahľadela na Damona a more ustalo.
A on, akoby si to všimol. Obrátil hlavu a chvíľu načúval opojnému slanému šumu.
„Anderson, drž kurz! Hazel spusti plachty!" zahučal kapitán, keď si pozorným okom premeriaval zvírenú hladinu.
„Damon?" Finley k nemu pristúpil a silno mu zovrel rameno. „Čo sa deje?"
Christie pohotovo zliezla zo stredového rahna a naklonila sa cez palubu.
„Našiel si..." Freddy stíchol, akoby sa to slovo bál vypustiť z úst.
Našiel si ju? Tak mala znieť jeho otázka.
Damon zovrel čeľusť, na spánkoch mu navreli dve veľké hrče. „Nie som si istý, no..."
More spozornelo, studený vietor utíchol, obloha ťažko zastonala.
Freddy opatrne pristúpil k svojmu napätému kapitánovi, svaly na jeho zronenej tvári napovedali, že sa cíti rovnako ako on. Akoby s ním súcitil. Akoby cítil ťarchu nevypovedaných slov, ktoré sa kapitánovi preháňali mysľou.
Jessemine ospalo zavržďala, čo námorníkov zburcovalo do pozoru.
„Christie," oslovil Damon červenovlásku, ktorá len prikývla a bez akýchkoľvek slov k nemu vykročila. Sebavedomo. Hrdo. S jednou rukou na vybíjanom opasku, s druhou vo vnútornom vrecku svojho tmavozeleného kabátca. Niečo odtiaľ vyťahovala. Niečo úhľadné, chladné a žiarivé.
Hlboké vody zacítili beryl.
Christie zastala na piaď od Damona, keď k nemu napriahla dlaň, v ktorej zvierala nádherne kovanú rukoväť dýky – jej tvar pripomínal vlniace sa more.
Damon zovrel berylovú dýku vo svojich rukách a zhlboka sa nadýchol.
Chystal sa niečo urobiť a ani moria, ani nebesá netušili čo.
Urobil rozhodný krok dopredu, div sa neprevrhol cez provu kníšucej sa brigantíny. Berylovú dýku uchopil do pravej ruky, ľavú dlaň zdvihol k zurčiacemu moru.
أنت تقرأ
Spev sirény
الخيال (فانتازيا)Keď sa predo mnou odrazu zjavil s naostrenou harpúnou v ruke, srdce mi vynechalo úder. V tom momente som vedela, že som urobila osudovú chybu. Chybu, za ktorú som mala zaplatiť svojím životom. Pristúpil ku mne bližšie, azúrovomodré oči mu zastrela...
