Spev sirény

♒︎ ŠESTNÁSTA KAPITOLA ♒︎

„Chcela by som sa ti nejako odvďačiť a napadlo mi..." Iris zmĺkla, jantárové oči jej padli do bledých dlaní, v ktorých zvierala akési saténové vrecúško previazané zlatistou stuhou.

Pokrútila som hlavou a ustúpila o krok dozadu. „Za tvoje uzdravenie nechcem nič, už som ti to predsa povedala, Iris."

„Nyssa, ak chceš prežiť v našom svete, mala by si byť o niečo menej nápadnejšia," vyriekla tichým hláskom a vtisla mi balíček do rúk. „Tvoje nádherné medené vlasy by na súši pútali až priveľa pozornosti," dodala na vysvetlenie.

„Moje vlasy?" Inštinktívne som sa dotkla jemne zvlnených koncov svojich kaderí. „Vy ľudia nemáte takúto farbu vlasov?"

„Máme, ale je veľmi zriedkavá. A keď si ľudia všimnú tvoje tyrkysové oči..." S ťažkým povzdychom sklopila zrak k balíčku v mojich rukách. „Mohli by si kadečo domyslieť. A posledné čo chceš je, aby sa po celej Kassei rozniesli zvesti o tajomnom dievčati, ktoré prišlo odnikiaľ."

„Čo je v tom balíčku?"

Iris konečne zodvihla hlavu a pozrela sa na mňa. „Je to farba. Farba na vlasy. Kúpila som ju v Slagose na trhu od jednej babice, no než som ju stihla použiť, ochorela som. A dnes ráno som si uvedomila, že ju budeš potrebovať viac ako ja."

„Akej farby budem mať vlasy?"

„Je to havrania šeď, takže budeš vyzerať ako väčšina dievčat v Kassei," ostýchavo mi odvetila Iris, no na perách jej rozkvitol nežný úsmev.

„Pomôžeš mi s tým?"

„Veľmi rada, no poďme do mojej kajuty, chcela by som ti dať i nejaké šaty," zahrkútala a viedla ma tmavou chodbičkou k ošúpaným dverám, za ktorými ešte pred pár hodinami zvádzala boj o život. „Vieš, Nyssa, všimla som si, ako sa na teba Ash pozerá a..." Jemne stisla mosadznú kľučku a dvere sa s vrzgotom odchýlili. „Pred pár týždňami som Remusa poprosila, aby mi na trhu kúpil šaty. Biele ako sneh a nadýchané ako obláčiky." Keď som pri slove sneh zvraštila obočie, rýchlo dodala: „Sneh je zamrznutá voda, ktorá padá z nebies v období zimného slnovratu."

„Ďakujem," poďakovala som jej za vysvetlenie.

„Ale aby som sa vrátila k veci," pokračovala, keď podišla k posteli, spod ktorej vytiahla staručkú drevenú truhlicu. „Prikázala som Remusovi, aby mi kúpil šaty, v ktorých by ma..." Zlatisté oči jej zaliali slzy. „V ktorých by ma pochoval."

„Pochoval?" Vedela som, že ľudia umierajú, no netušila som, čo sa deje potom.

„Keď niekto zomrie, vystrojíme mu rozlúčkovú slávnosť a potom jeho telo so všetkými poctami vložíme do hrobky," ochotne mi vysvetlila Iris, keď sa pasovala s ťažkým vekom truhlice. „A ja som chcela byť pochovaná v nádherných bielych šatách."

Iris chvíľku hľadela do truhlice. Prehrabávala sa v rôznych veciach z ktorej o pár sekúnd neskôr vytiahla nádherné bielučké šaty z toho najjemnejšieho tylu, aký som kedy videla. Vyzerali, akoby boli vyrobené z morského vánku a spenených vĺn.

„Iris, sú nádherné," zaševelila som sotva počuteľným hlasom.

„Vôbec netuším, kde ich Rem zohnal, no teraz... Nemôžem si ich nechať, pretože by mi neustále pripomínali tú číru beznádej."

Prikývla som, nespúšťajúc oči z ľahučkej róby, ktorá sa mi vznášala pred očami.

Iris vstala a podišla ku mne. „A tak mi napadlo, či by si si ich nevzala ty. Vieš, keby ťa Ash niekedy pozval na nejakú tancovačku, myslím, že by sa ti zišli."

„Ty myslíš, že..." Odrazu sa mi v ušiach rozlialo mrazivé ticho. Pomyslenie, že by som tancovala s Ashom Zephyrom...

„Drahá, ten mladík z teba nevie spustiť zrak." Iris na mňa nezbedne žmurkla.

„Je len milý," pohotovo som odvetila, aj keď neviem, koho som o tom chcela presvedčiť viac – či Iris alebo seba.

„Dnes má byť pokojná noc, žiadne víchrice ani búrky, takže som sa Rema a celej jeho posádky spýtala, či by im nevadilo malé posedenie pri hudbe, dobrom jedle a troche orechovej whisky." Iris podvihla obočie, akoby chcela vedieť, čo si o tom myslím.

„To je skvelý nápad."

„Viem, že musíš byť unavená, no bola by som rada, keby si sa k nám pridala aj ty. Asha som sa už pýtala a nenamietal." Líca jej zaliala červeň. „Celá posádka bude o tom, kto si, mlčať. Sám Rem mi to odprisahal."

„Ďakujem."

„Takže staneš sa na jednu noc súčasťou tejto bláznivej posádky?" V očiach jej zahorel oheň. „Ideálna príležitosť obliecť si tento skvost," zapriadla a ukázala na šaty, ktoré stále držala v jednej ruke.

Zhlboka som sa nadýchla, dlane som zaťala do pästí, aby som ovládla paniku z neznáma, do ktorého som sa práve chcela vrhnúť. „Bude mi cťou," boli moje jediné slová, na ktoré som sa zmohla.

Iris mu jemne stisla ruku. „A teraz sa už konečne môžeme pustiť do tých vlasov."