Spev sirény

♒︎ DVADSIATA DRUHÁ KAPITOLA ♒︎

Tak takto vyzeral koniec?

Plávala som naprieč nekonečnou temnotou, ktorá mi láskala chladnú pokožku na nohách, rebrách i tvári. Chladnú a sinavú, pretože som bola mŕtva. Presne to berylové harpúny robia takým, ako som ja – vhodia nás samotnej Smrti do náruče a tá s nami pomaly, pomaličky klesá ku dnu zabudnutých oceánov, kde sa naše krehké telá premenia na zamatový piesok.

Bolo naivné myslieť si, že by ľudia dokázali milovať aj niečo, čo sa vskutku vymyká ich chápaniu? Niečo, čo sa vymyká ich neovládateľnej túžbe mať všetko pod kontrolou? Niečo, čo je mimo ich zaužívaných vzorcov, do ktorých vtesnali všetok ten šíry svet, ktorý ich obklopuje?

Nie. Nebolo to naivné.

Bolo to úbohé, trúfalé a šialené.

Ľudia sa predsa nikdy nezmenia, nikdy nezmenia to, čím v skutočnosti naozaj sú.

Prestala som plávať a začala sa modliť k Marathovi, aby ukončil moje trápenie a moju zhýralú dušu zožral jeden z jeho morských démonov, ktorý strážil brány podsvetia. Už keď som ako malá snívala o tom, že opustím Plytčiny, vedela som, že so mnou nie je niečo v poriadku. Ten neutíchajúci smäd po nových obzoroch a nádherných pahorkatých krajinách, ktoré som videla len na mapách môjho otca.

Možno som sa nikdy necítila ako siréna.

Možno som ňou ani nikdy nechcela byť.

Možno...

Vlastne, možno v inom živote Ashovi Zephyrovi poďakujem. Že mi pomohol vymaniť sa z osudu, ktorý mi nikdy nemal patriť. Ktorý som si nikdy nezaslúžila.

Ako sa asi zatvária moji rodičia, keď sa dozvedia, že ich spurná a nepoddajná dcéra je mŕtva? Ako budú vyzerať ich večne prísne a tvrdé tváre? Zvlnia sa im kútiky úst zármutkom? Zvlhnú im tyrkysové oči smútkom? Alebo nad tým len mávnu rukou a budú sa tváriť, že sa nič nestalo? Možno pôjdu požiadať bohyňu Gwynris o ďalšie mláďa, ktoré bude presne také, aké vždy chceli – lojálne.

Tvár mi odrazu ovanul mrazivý závan vzduchu, do nevidomých očí prenikol ostrý pás svetla. Možno len Marath vypočul moje úbohé prosby a uvrhol ma do nekonečnej ničoty. Pretože nič iné si ani nezaslúžim.

„Vstávaj, princeznička," ozvalo sa odrazu kdesi nado mnou. Tajomný, burácajúci hlas, ktorý sa ma snažil vyviesť z tmy. Alebo ma do nej chcel naopak dostať?

Som mŕtva. Som mŕtva. Som mŕtva, opakovala som si stále dookola, dúfajúc, že o malú chvíľu si už moja duša nebude pamätať vôbec nič.

No keď ma niečie mocné ruky zdrapili za plecia a snažili sa vytiahnuť na nohy, uvedomila som si, že...

Nie som mŕtva.

Ešte nie.

„No tak, vstávaj, princeznička. Preber sa," pobádal ma ten dôverne známy hlas, na ktorý som už stihla zabudnúť. Bol ako melódia piesne, ktorá mi pretekala žilami, no jej slová, akoby sa mi vyparili z mysle niekam do prázdna. Nie a nie si na ne spomenúť.

Ozvalo sa hlasné zatresnutie oceľových dverí a môj život sa znovu zosypal.

Padala som.

Stále dolu a dolu.

Rútila som sa dolu temnou vodou, ktorá mi zapĺňala pľúca, nevediac spomaliť, nevediac zastaviť. Jediné, čo som chcela, bolo začať plávať.

Smerom hore. K hladine. K tajomnému hlasu, ktorý ma k sebe lákal čoraz viac a viac.

K životu, o ktorý som možno neprišla.

„No tak, preber sa!" Prikázal mi melodický hlas, ktorý mi opantal všetky zmysly. „Otvor oči a pozri sa na mňa!"

Tak veľmi som ho chcela poslúchnuť a prebrať sa z tejto nočnej mory.

Zašuchotalo naškrobené oblečenie, v ušiach sa mi rozlial dupot náhlivých krokov.

„Dočerta," zahromžil hlas nado mnou.

„Och, princ Thornheart," ozvalo sa slizké zapradenie. „Nečakal som tu zrovna... vás."

Dych sa mi odrazu zrýchlil, miazga mi ševelila v ušiach ako výstraha, že niečo nie je v poriadku.

Princ Thornheart, ozývalo sa mi neustále v otupenej mysli.

„Dozvedel som sa, že dnes budete túto ženu vypočúvať, tak som prišiel." Nastala krátka odmlka, no zamatový hlas sa nehodlal odmlčať dlhšie, ako bolo potrebné. „Mimochodom, lord Zephyr, môj otec vám odkazuje, že ak sa táto úbožiačka, ktorú ste splašili bohviekde, neprizná k tomu, že je siréna, váš milovaný syn skončí na šibenici."

Lord Zephyr sa škodoradostne zasmial. „Myslím, že váš otec bude musieť prehodnotiť svoje slová."

A potom sa mi čosi ostré zarylo hlboko pod kožu.