Spev sirény

♒︎ ŠTYRIDSIATA PRVÁ KAPITOLA ♒︎

Odrazu všetko dávalo zmysel. Jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadli a vytvorili dokonalý obrazec – obraz môjho osudu.

Ktorým sa nikdy nemal stať Ash Zephyr.

Ale on.

Zradca koruny. Zradca svojej vlastnej krvi, ktorý našiel rovnakého zradcu vo mne.

„Prečo si mi to nepovedal skôr? Prečo si mi nepovedal, že si to bol ty, kto ma zachránil," vyjachtala som, nohy ma neposlúchali, div že som sa nerozpľaštila na dlážke.

Damon si prekríži ruky na hrudi. „A verila by si mi?"

Zostala som ticho. Obaja sme poznali odpoveď na jeho otázku.

„Mohol si mi aspoň niečo naznačiť!"

Pokrútil hlavou. „Nebola si pripravená čeliť pravde. Bolo jednoduchšie ťa tu držať proti tvojej vôli ako o teba navždy prísť. Pretože ak by si zistila, že môžeš kedykoľvek odísť, odišla by si. A ja by som ťa nemohol nijako zastaviť."

„Neodišla by som od teba," vytisla som cez pery. Hruď sa mi nadvihovala ako splašená, celým telom mi pulzovala neznesiteľná horúčava. Znovu.

Damon ku mne pristúpil, priestor medzi nami sa nebezpečne rýchlo zúžil na tenučkú štrbinku. „Zopakuj mi to, princeznička." Nebol to rozkaz, bola to požiadavka presiaknutá jeho spaľujúcou túžbou. Jeho tmavomodré oči mi kĺzali po celom tele, no vždy sa mu zastavili na mojich perách. „Zopakuj mi to, princeznička," prosíkal, bojujúc s vlastným sebaovládaním.

„Neodišla by som od teba," vyslovila som pomaly, vychutnávajúc si každučkú jednu slabiku. „Neodišla by som od teba, Damon Thornheart."

Nežne sa ma dotkol, tvár mi vzal do drsných, no teplých dlaní. Jeho lačné pery sa sklonili k tým mojim, no nepobozkal ma. Ešte nie. Hral sa so mnou. Zvádzal ma. Chcel ma zraziť na kolená, aby ma hneď vzápätí mohol vymrštiť do výšin. Zaboril mi prsty do havraních kučerí a nasal ich vôňu.

„Vždy som mal pre teba slabosť. Keď som ťa vtedy v Jyrosse zahliadol s ním, keď som videl, ako sa ťa dotýkal na miestach, ktoré som si nárokoval ja..." Vyceril zuby a párkrát nimi zacvakal. Ako zver, čo zacítila potravu. „Myslel som, že ho z čistého zúfalstva zabijem priamo tam na tom trhu, pred všetkými prítomnými. Pred tebou."

„A prečo si to neurobil?" Podpichla som ho, nechty som mu zaborila do svalnatej šije až zastonal.

„Nechcel som v tvojich očiach vyzerať ako surovec," zasmial sa. „Bola si doňho zamilovaná, nikdy by si mi neodpustila, keby sa mu niečo stalo. Tak som radšej zaškrípal zubami a čakal na príležitosť."

„Vieš čo ma mrzí najviac?"

Damon odrazu stuhol, jeho pohľad zastreli tiene. „Čo?"

„Že som sa v tebe od samého začiatku mýlila."

„Nedal som ti veľa dôvodov, aby si si myslela opak."

„Ale nikdy si mi neklamal."

„To nikdy nebolo mojou parketou," odvetil so zatajeným dychom a pobozkal ma. Divoko. Surovo. Dravo.

Svet predo mnou odrazu prestal existovať.

Damon sa majetnícky chopil môjho tela. Jeho bariéry ľadovej sebakontroly akoby odrazu spadli. Vrazil so mnou do steny, chytil mi zápästia a uväznil mi ich nad hlavou. Bola som mu vydaná napospas. A taká bezbranná, že som sa sotva dokázala pohnúť.

Lačne si ma premeral, voľnou rukou mi rozopol košeľu aj tesný korzet pod ňou.

„Nevedela som, že si taký zdatný vo vyzliekaní," zapriadla som mu tesne pri uchu, čo ho vzrušilo, pretože medzi stehnami som zacítila jeho stvrdnutú mužnosť.