Jessica
"Ash?" spýtam sa nechápavo. "Ahoj, Jessie" povie natešene. "Nepočula som ťa už poriadne dlho. Ako sa máš?" poviem veselšie. "Super ale chcela by som sa s tebou už konečne stretnúť. Máš čas?" spýta sa a jej hlas zmení náhle tón. "Teraz? Mám" poviem aj keď vonku sa už stmieva a asi by som mala ísť hľadať Daniela. "Teraz mi to veľmi nevyhovuje ale zajtra by to šlo. Pozývam ťa na obed" navrhne. "S radosťou prijímam. Ešte sa cez smsky dohodneme kde a kedy. Okej?" poviem a ona radostne súhlasí. Rozlúčime sa a ja dopijem. Fľaše odložím a idem do obývačky. "Ozval sa Vám?" spýta sa nervózne Corbyn chalanov sediacich na gauči. "Nie. Nikomu" povie ustarostene Jack. "Nepozerajte na mňa. Neviete čo sa stalo" zdvihnem ruky do obranného gesta. "Mohla si mu to oznámiť aj lepším spôsobom" zazrie na mňa Jake. "Nevieš čo sa stalo, Nathan! Prestaň do mňa už konečne zapadať lebo za seba neručím!" vybehnem na svojho brata. "Jess, ty si pila?" spýta sa prekvapene Zachary. "Noa?! Máme to v rodine" zazriem na Jakea, ktorý len nervózne hľadí do zeme. "Tiež si svoje problémy riešil chlastom a spaním s čašníčkami" odfrknem si a ostatní vyvalia oči. "Čo?!" spýta sa šokovane Zach. "Toto si prehnala! Robil som to kvôli tebe! Aby si mohla byť s Danielom ale ako vidím odpláca sa mi pekným spôsobom" zavrčí Jake. "Nikto sa ti o to neprosil! Nenútila som ťa brať si Liv ani opíjať sa do bezvedomia! Mal si sa starať o seba!" rozhadzujem rukami. "Vieš čo by bolo lepšie ako to, že náš otec nieje vlastne náš otec... To žeby si nebola moja sestra!" šplechne mi do tráve. V tú chvíľu sa spamätám. "Jake..." osloví ho Zach. "Keď to tak chceš" poviem potichu a rozbehnem sa von z domu. "Jessica!" zakričia chalani ale to už som na ceste a jediné čo vidím sú svetlá auta, ktoré sa rúti priamo na mňa....
Prečo práve ja musím mať vždy to šťastie, že skončím v bezvedomí v nemocnici. Ešteže ten človek čo ma prešiel kus pribrzdil a ja mám len povrchové zranenia. Ležala som na posteli a izbou nemocnice sa ozval šum. Cez sklenené okno na dverách som videla, že vezú niekoho kto je na tom veľmi zle. Postavila som sa ale ozval sa môj boľavý bok. Musela som si znovu ľahnúť. "Slečna Evansová ale už aj nazad do postele!" okríkne ma sestra. "Len som chcela vidieť kto to bol" poviem na svoju obranu. "Práve ho priviezli. Je to chlapec tak vo vašom veku. Mal autonehodu a je v zlom stave" povie a napraví mi posteľ. Mám zlé tušenie. "Neviete ako sa volá?" spýtam sa jej nervózne. "To bohužiaľ neviem ale keď chcete zistím Vám to" povie a žmurkne na mňa. "Ďakujem" slabo sa usmejem a ona odíde. Dúfam, že to neni on....
XCX
Čítala som si knihy čo mi sem prepašovala sestrička. Fakt sme sa skamarátili ale bohužiaľ mi meno toho chalana zistiť nevedela. Corbyn za mnou chodí jediný. Samozrejme sem tam sa tu úkaže aj Jack a Jonah. Dokonca mi písala Ash, že sa tu dnes zastaví keďže ten obed sme museli zrušiť. O 2 dni ma prepustia a dovtedy chcem ešte zistiť kto je ten neznámy. Mám hrozný pocit, že to je on. Mám dôvod myslieť si to aj kvôli tomu, že cítim, že mi chalani niečo taja. Bol večer a návštevné hodiny sa už dávno skončili. Ja som sa rozhodla pre tajnú misiu. Pomaly som sa postavila na svoje ešte roztrasené nohy. Pricupitala som k dverám a keďže bol vzduch čistý. Preplížila som sa k dverám izby vedľa. Pomaly som vošla dnu a naskytol sa mi pohľad na osobu obviazanú obväzmi a pripojenú k prístrojom. Bol fakt v zlom stave. Prišla som pomaly k nemu a chytila som za ruku, ktorá bola asi najmenej dobitá časť celého tela. Ale na ten pocit čo mnou prebehol vtedy nikdy nezabudnem. Mal na ruke prsteň. Pravdepodobne si ho doktori ani sestričky nevšimli. Bol to prsteň, ktorý som dala Danielovi k výročiu. Do očí mi nabehli slzy. Od žiaľu som sa chytila za ústa a kľakla si k jeho posteli. Moja najhoršia nočná mora sa naplnila.
Je tu kvôli mne!
Havaroval kvôli mne!
Možno umrie, kvôli mne!
"Nie, nie, nie! Ty nesmieš umrieť! Počuješ! Nesmieš to spraviť! Si silný a ja som strašná krava...." začnem mrmlať jedno cez druhé. Slzy mi stekajú po lícach ako dva vodopády a ja to neviem zastaviť. Boli sme v takejto situácii. Lenže opačne. Už viem ako sa ostatní mohli cítiť. Ležala som tam. Na Danielovom mieste. Celkom bezmocná. Počula som každé slovo čo mi vraveli ale nemohla som nič robiť. "Daniel, prosím. Si silný. Zvládneš to. Vráť sa k nám. Sľubujem, že spravím čokoľvek. Kľudne sa aj hodím pod vlak len sa vráť..." držím ho za ruku a prosím. V tom počujem kroky na chodbe. Zaleziem rýchlo pod posteľ a čakám kým sa zhasne svetlo a nastane ticho. Celú noc strávim v jeho izbe. Zobudím sa aj na hlasy doktorov pri rannej vizite. Kým si v izbe vedľa predbehnem ich a vojdem do tej svojej. Pomaly kľudne si ľahnem a čakám kým prídem na rad. Príde doktor spolu s mojou sestričkou. "Dobré ráno" povie doktor milo a začne ma vyšetrovať. "Dobré. Pán doktor ako je na tom pacient vedľa?" spýtam sa hneď. On sa na mňa ľútostivo pozrie. "Nemôžem Vám povedať podrobnosti. Ale je to aj keď len o trošku ale lepšie ako včera" povie a vo mne sa zapáli plamienok nádeje. "Prebudí sa?" spýtam sa a doktor sa pozrie na sestričku. "Prosím musím to vedieť. Je tam nejaká nádej?" prosím ho. "Slečna nemôžem Vám podávať takéto informácie" povie nervózne. "Ale ja to musím vedieť" poviem zúfalo. "Ukľudnite sa" povie sestrička a chce aby som si ľahla ale ja sa namiesto toho posadím späť. "Kým mi to nepoviete odmietam sa uzdraviť" začnem trucovať ako malé decko. "Uzdraví sa nebojte sa" príde moja sestrička. "Hovoríte len preto aby som sa ukľudnila" zavrčím. Vo dverách sa objaví Corbyn. "Pomôžte nám ukľudniť ju" povie doktor. Corbyn ku mne príde a niečo mi hovorí ale ja mám pred očami len Daniela. Zlomeného, uboleného a s tým pohľadom ktorý mal keď videl mňa a Corbyna. Nebyť mňa nebol by teraz na pokraji smrti.... Kiežby som tam miesto neho bola ja!
⬆️🖤Pustite si k tomu tú pesničku v médiách⬆️🖤