„Kto prichádza?" namiesto odpovede len však vyletel z postele.
„Harry!" skríkla som. Prudko sa otočil a pozrel sa mi do očí. Akoby sa na malý okamih zastavil čas a opäť sme boli v bezpečí, bez starostí.
„ Chcú nás od seba rozdeliť , Bella. Nemáme čas na vysvetľovanie, pokiaľ chceš utiecť, rýchlo sa obleč. Vypadneme odtiaľto čo najskôr," len som kývla hlavou a vykašľala sa na to. Nebudem ho presviedčať, mal pravdu, že nemáme čas. Chcela som však vedieť, s kým budeme mať tie dočinenia.
Keď sme boli oblečení, rýchlo sme vyleteli zo zámku zadnými dverami smerom do záhrady, kde sme si chceli zobrať kone.
Všimla som si, ako sa Harry obzerá sem a tam, neustále si hrýzol do pier. Keď som ho dobehla a chytila za ruky, na chvíľu sme zastali a upokojovali sa navzájom len pohľadmi.
„ Nemôžu nás rozdeliť, Harry," pošepkala som.
„Nedovolím to, neboj sa," chytil ma za líca a ja som jeho ruky zakryla svojimi.
Natiahla som sa k nemu a nežne ho pobozkala. Bolo to ako nás prvý bozk, plný emócii. Avšak vtedy bol plný lásky a bezpečia. Aj tento bol plný lásky, no omnoho iných pocitov.
„Harry? P-prečo mám pocit, že sa lúčime?" zahryzla som si do pery dúfajúc, že mi to pomôže zastaviť slzy, ktoré sa už pomaly tlačili von. Napokon sa mi oči začali plniť slzami a ja som musela neustále žmurkať očami, pretože sa predo mnou postupne strácal.
„Nelúčime sa , prisahám. Aj keby sa niečo stalo, nájdem ťa, sľubujem ti to."
„ A čo kliatba, Harry? Čo keď sa rozdelíme... ako ma potom nájdeš?"
„ Kašlem na nejakú hlúpu kliatbu. Nájdem ťa, aj keby som mal vstať z mŕtvych," snažila som sa o úsmev, no len čo som trochu pohla lícami, zasa sa mi oči zaplavili slzami.
„Teraz už musíme ísť," držiac ma za ruku, utekali sme k stajniam.
Otočila som sa , pretože som mala pocit, že za nami niečo veľké letí. Na oblohe som si všimla, že to vták byť nemôže. Vyzeralo to ako človek, no malo to biele krídla.
„Harry..." šepla som.
„Anjeli," povedal, keď dvihol hlavu k oblohe. Ihneď sa otočil a doslovne ma ťahal čo najďalej od nich.
„ Prečo im utekáme, veď oni nám nemôžu ublížiť, či? Sú to predsa čisté bytosti."
„ Že vraj čisté bytosti. Nechcú , aby si bola pri mne. Podľa nich som stelesnenie zla a oni sa považujú za čisté dobro. A keďže si aj ty anjelom, podľa nich neprichádza do úvahy, že by sme my dvaja mohli byť spolu," nahnevane hovoril počas toho, ako sme utekali.
„Ale ale ale," pred Harrym akoby sa z ničoho nič objavil jeden z anjelov. Zastali sme.
„ Kam si myslíš, že ju berieš?"
„Nepchajte svoje otrasné nosy do našich život. A teraz vypadni, lebo za seba neručím," posledné slova akoby ani nehovoril Harry. Nikdy som ho nevidela takého naštvaného a zúrivého. Pevnejšie som ho chytila za ruku a prisunula sa k nemu bližšie. Pocítila som, ako si vydýchol a tlak v tele mu povolil.
„Vidíš , Bella? S takouto obludou žiješ už niekoľko mesiacov v zámku. Na tvojom mieste by som od neho čo najrýchlejšie utiekol, nikdy nevieš kedy vycerí zuby," ironicky sa zasmial , až sa trochu naklonil vzad, kvôli čomu sa mi naskytol pohľad na jeho snehobiele zuby. Harry len zaťal ruky v päsť.
„ Prisahám ti tu a teraz, že jedného dňa ťa zabijem, Nathan. Odrhnem ti hlavu od krku," zavrčal Harry.
„Vidíš, Isabella, o tomto hovorím. Nikdy nevieš, čo od neho očakávať. Ako hovorím, je to monštrum."
„Monštrum si ty. Ako to môžeš na niekoho povedať, keď ho ani nepoznáš? JA som tu s ním žila niekoľko mesiacov, iba JA poznám, aký v skutočnosti je. A on má dobre srdce. On je to najlepšie čo ma v živote stretlo. Ty si hovoríš anjel? Je mi zle, keď pomyslím na to, že som ním aj ja. Neskutočne zle..." chcela som dohovoriť, no Nathanova ruka mi to zakázala. Ani som nestihla zachytiť ako, len som pocítila jeho hánky na mojej brade.Položila som si ruku na miesto, kde sa mi pomaly pustila krv a opravila si vlasy. V hlave som len počítala do desať, pretože som nemala ďaleko k tomu, aby som do neho skočila.
Harry mi pomohol vstáť zo zeme a už vtedy som si všimla mierne červený záblesk v jeho očiach. Jeho hruď sa pod nátlakom viac a viac zväčšovala, až by som povedala, že hnev, ktorý v ňom práve teraz koloval ho robil silnejším a mocnejším.
„ A teraz sa pekne vrátiš späť odkiaľ si prišiel. Pozdravuj v tvojom posratom nebi," rozbehol sa k nemu a ihneď ho chytil pod krk. Držal ho opretého o strom. Aj keď ho pomaly zabíjal, v jeho modrých očiach pôsobila nenávisť a istý výsmech.
„Harry, pozor!" skríkla som. Práve vtedy k Harrymu pristál jeden z nich a uštedril mu silnú ranu. Kvôli bolesti ruky povolil, čo Nathan hneď využil. Nezaváhal a hneď aj jeho päsť pristála na Harryho sánke.
Nemohla som sa ďalej pozerať na to, ako sa tam bijú. Vyzerali ako zvieratá, bojujúce o život.
Rozbehla som sa k nim a postavila sa pred Harryho, ktorému v očiach blčala červeň ani krv. Ani neviem ako to do mňa vošlo, no nejako som vrazila jednému z nich, ktorého meno nepoznám. Dala som nám dvom malý čas, aby sme so sebou mohli nadviazať aspoň malý kontakt.
„Bella, nechceme ti ublížiť, potrebujeme ťa od neho dostať preč. Chceme jeho."
„Len cez moju mŕtvolu," precedila som pomedzi zuby a zaťala ruky v päsť čakajúc, čo príde.
Všimla som si, ako sa Nathan pomaly vybral ku mne. Len na malú sekundu som zatvorila oči s tým , že som si predstavovala mňa a Harryho, spolu pred kozubom. Opäť som ucítila aspoň na malý okamih bezpečie.
„ Niall, nemôžem sa jej ani dotknúť," začula som, ako Nathan kričí, čo ma donútilo späť otvoriť oči. Okolo seba som videla kruh, ktorý mňa a Harryho chránil. Pri nás sa vločky zastavili, sneh sa kvôli vetru nesypal tam a späť.
„Ona vytvorila bariéru! Ako to urobila? Veď ešte neprešla premenou!" ani som nevedela, kto z nich to bol, pretože som sa plne venovala Harryho očiam.
Už z nich zmizol všetok hnev, pretože boli späť krásne zelené. Priam žiarili pri tom všetkom snehu, ktorý bol okolo nás.
„Ako ?" naznačil perami.
„Netuším," zakývala som hlavou. Chcela som sa k nemu hodiť a silno ho chytiť. Opäť sa skryť do jeho náruče, kde som cítila len a len jeho. No hneď ako som prestala byť plne sústredená, pocítila som silnú ranu v bruchu, kvôli ktorej som letela dobrých päť metrov. Nešťastne som narazila do stromu, kvôli čomu mi strašne začalo pískať v ušiach. Sekane som počúvala, ako na nich Harry kričí. Od bolesti som sa otočila k oblohe a všimla si, že ich letí stále viac a viac. Vtedy som si uvedomila, že nemáme žiadnu šancu na útek.
Pokiaľ som sa ja snažila opatrne postaviť zo zeme, Harry sa čo najviac snažil ostať nažive. Bolo ich toľko veľa...nemal ani najmenšiu šancu zvládnuť ich všetkých. Pri všetkých úderoch, ktoré mu pristáli na tele som cítila bolesť aj ja. Akoby som ja ležala celá od krvi na zemi a dostávala všetky údery za neho.
„Vstaň a udri ma, diabol," vyškieral sa mu do tváre Nathan. Modlila som sa, aby nebol zbabelý a z tej zeme nevstával, no vedela som, že to bude zbytočné. Poznala som ho až príliš dobre na to, aby som si bola istá, že sa druhými ponižovať nenechá.
Po ďalších ranách už totálne domlátený padol na zem. Nechali ho napokoji a pustili ma k nemu. Okolo nás urobili kruh, akoby sme boli stredobom pozornosti. Krv mi kvôli tomu tuhla v žilách.
Zohla som sa k Harrymu a aj napriek tomu, že som bola celá premrznutá, hodila som sa na kolená.
„Čo mi to len s tebou urobili," povedala som pomedzi plač.
„S-som v poriadku," pošepkal, aby som to počula len ja. Musela som sa pousmiať, keďže si ani v tejto situácii nedokázal priznať pravdu.
„Harry, oni nás rozdelia, však?" zvážnela som. Jednou rukou som si utierala slzy, ktoré sa jedna za druhou hnali po mojich lícach, tou druhou som mu nežne prechádzala po zranenom obočí, krvou podliatým okom, roztrhaných perách, ignorujúc fakt, že je celý od krvi.
„Áno, láska, rozdelia nás," aj keď som odpoveď jednoznačne vedela, slová ma zasiahli hlboko do srdca. Chcú mi ho zobrať, vytrhnúť z môjho srdca. Aj keď tu ešte je, akoby sa už teraz snažili odpratať ho z môjho života. No keď ho vezmú, vezmú aj kúsok mňa.
„Je načase ísť," netrúfajúc oponovať, postavila som sa zo zeme, celá roztrasená. Tí somári však čakali, že Harry sa postaví taktiež. Akoby mu už dosť neublížili, chceli mu zanechať rany vo vnútri.
Jeden z nich, ktorého asi volajú Niall, podišiel k nemu a pomohol mu postaviť sa na nohy. O tom, či sa nich udrží však neuvažoval, preto Harry padol späť na kolená, na ktorých sa snažil ako tak udržať rovnováhu.
„Posledné slová, zaľúbenci?" ironicky poznamenal Nathan.
Rozbehla som sa k Harrymu a pobozkala ho. Započula som len Nathanov smiech, ktorý mi však neprekážal.
Zaborila som mu ruky do vlasov a pošepkala : „ Nájdem ťa, dobre?" nepovedal ani slovko, vyskočila som na nohy a obtočila ruky okolo jeho hlavy. On svoje ruky obmotal okolo môjho pásu a hlavu si zaboril do mojej bundy. Na zemi som si všimla, ako sa sneh farbí na červeno. Boli to Harryho slzy, čo sa miešali s krvou na jeho tvári, ktoré dopadali na sneh. Pocit, že ten, kto je silný už nim viac nedokáže byť ma zlomil. Vedela, som že Harry bol silný úž dlhú dobu.
„Je mi strašne ľúto, že som ťa nedokázal ochrániť, Bella," šepol pomedzi plač.
„To ja som mala zachrániť teba, Harry," hrala som sa mu s jeho vlasmi.
„Ty si ma zachránila v deň, keď si tu prvýkrát prišla," nikto nič nepovedal, zrazu ma niekoľko silných rúk chytilo za ramená a ťahalo preč od Harryho. Z hrdla som dokázala dostať len suché výkriky, spojené s bezradnosťou. Čím ďalej som od neho bola, tým viac som cítila, ako mi trhajú srdce z hrude.
„Prosím neberte mi ju, prosím. Je mojim všetkým, potrebujem ju ," zavzlykal a opatrne si poutieral slzy ," mám len ju..."
„Harry, prisahám, že ťa nájdem! Toto nie je koniec Harry, to nie je koniec!" kričala som, pokiaľ som ešte nebola vo vzduchu. Akonáhle moje nohy opustili zem, stíchla som a nechala slzám voľný pád. Započula som len Harryho plač, neskutočne silný plač, ktorý sa ozýval lesom.
Keď som to písala, poriadne som si poplakala. Avšak nebojte sa, ešte nás čaká takých 10 častí :)