Moje krásne dlhé šaty svietili na celú halu. Obrovský luster osvetľoval celú miestnosť a ľudí v nej. Sneh sa vo veľkom množstve v podobe vločiek valil z nádhernej bielej oblohy.
Zišla som dole po ozdobených schodoch, dávajúc pozor na svoje šaty. Všetci sa mi poklonili a uvoľnili cestu k rozsiahlemu kozubu na druhej strane haly. Moje meno sa ozývalo v každom kútiku zámku. Nikto sa v tento moment nemračil. Každý sa usmieval od ucha k uchu. V tom som si uvedomila, že sme v tanečnej sále, v ktorej som predtým nebola. Na stenách boli samé kresby anjelov.
V tom si ho všimla. Stál tam, pred kozubom a čakal len a len na mňa. Bol to diabol. No nemal rohy. Musím uznať , že je nádherný. Jeho oči už neboli také červené a plné hnevu, ale krásne zelené, plné lásky a citu. Natiahol ku mne ruku a vyslovil moje meno : „Bella." Jeho hlas je nádherne upokojujúci. Chrapľavý, no mohla by som ho počúvať aj celé dni.Dotkla som sa jeho ruky a on si ma pritiahol k sebe. Silno ma objal a pošepkal : „ Konečne som sa dočkal." Nikdy v živote som sa necítila lepšie. Cítila som sa milovaná a šťastná. Nebol ako pri našom prvom stretnutí. Zamilovala som sa do diabla, ktorého meno mi je neznáme.
„Diabol.." Vyslovila som do prázdna.
Chytil ma za ruku a povedal : „ Navždy budeš moja."
„Ale ako to.."
„Navždy budeš mojim anjelom ."