Seriously, Potter?! {Harry Potter, next generation}

36.kapitola-Ako to teda dopadlo...

James:

Kráčal som z ošetrovne a v hlave mi behala jedna myšlienka. Jediná. Prieči sa mi len v mysli, nie to ešte, aby som to urobil. Ale musím. Musím to urobiť, lebo ju milujem. Milujem ju a musím ju nechať ísť. Inú možnosť nevidím. Nie je cesta. Bude to bolieť, ale ako mi povedal Dumbledore: Musíme si vybrať medzi tým, čo je správne a čo je ľahké. A správne je, že ju musím nechať ísť. Prečo to, ale musí byť najhorší výber ? Prečo nie je prijateľnejšia cesta pre nás oboch ?

Ako som kráčal s prútikom vo vrecku zovretým v obviazanej ruke, uvažoval som nad tým, ako to urobím. Mám vôbec na to odvahu ?

Práve šla Wolf oproti mne a ja som sa zhlboka nadýchol. Pridal som do kroku a vyšiel jej naproti. Otvoril som s úsmevom náruč, keď mi na líci pristála facka až mi trhlo hlavou. Ruky mi klesli k telu a prekvapene som civel na blondínku. Čo to má znamenať ? Čo som urobil ? 

,,To je za to, že si ma omráčil." zavrčala.

,,Ale..." začal som sa hájiť, keď plesk ďalšia facka.

,,To je za to, že si uveril, že som mŕtva." zasyčala opäť a cítil som pálčivú bolesť na líci.

,,Ako-?!" začal som, keď mi na líci pristála tretia facka. Ženská, zbláznila si sa ?!

,,To je za to škrtenie a za to, že si ma vystrašil k smrti." zaprskala.

,,Kur-" začal som keď po mne zazrela.

,,Odpusti si tú nadávku." zavrčala.

,,Kur-nik !" uškrnul som sa, ale úsmev mi z tváre rýchlo zmizol.

,,Wolf, pochop ma. Bál som sa o teba. Myslel som, že si mŕtva. Ukázali mi tvoje telo. Bola to tvoja tvár, tvoje vlasy, tvoje ruky aj nohy. Bola si to ty ! Navyše som ťa omráčil, takže si pokojne mohla byť-" moju obhajobu prerušili Wolfine mäkké pery. Pobozkal som ju naspäť a chytil jej tvár do dlaní. Bozkával som ju tvrdo a zúfalo. Ako mi toto bude chýbať. Keď sme sa od seba odtiahli, Wolf ma pohladila po líci.

,,Nedokončuj to." šepla s jemným úsmevom. ,,Viem, prečo si to urobil."

A to ma privádza k istej odpornej veci. Zhlboka som sa nadýchol a pozrel do tých krásnych modrošedých očí.

,,Mohli by sme sa porozprávať niekde v súkromí ?" zaujímal som sa a Wolf prikývla. Kráčali sme bok po boku a až neskôr som si uvedomil, že mierime na Astronomickú vež.

,,Čo sa deje ?" opýtala sa ma, keď sme sa opreli o zábradlie.

Zhlboka som sa nadýchol čerstvého vzduchu a do uší mi prenikol štebot vtákov. Vtáci to majú o to ľahšie. Sú slobodné, môžu si lietať kam sa im len zachce a keď sa zamilujú, tak milujú celým svojim malým srdiečkom. Nestarajú sa o to, že s láskou urobia chybu, netrápi ich to. Keď sa ozve ich srdce poslúchnu ho. Prečo nemôžem byť môj život ako život uštebotaného vtáka ? Prečo aj ja to nemôžem mať také ľahké ? Nie, ja James Sirius Potter to všetko musím mať komplikované. Jeden by sa z toho zbláznil. Prečo nemôžem aj ja nasledovať svoje srdce kam ma volá ? Lebo by si ohrozil jej život, odpovedal môj rozum.

,,James," dotkla sa môjho pleca a ja som si uvedomil, že som jej neodpovedal. Pozrel som jej do očí a vypustil vzduch z úst.

,,Wolf, m-mali by sme to skončiť." zamrmlal som cez stiesnené hrdlo a odvrátil zrak.

Wolfie:

Civela som na Jamesa ako obarená. Skutočne myslí to, čo si myslím ?! Merlin, prečo sa chce rozísť ? Nie, prosím James. Prečo ?!