Aloha ! ♥Táto kapitola asi mnohých poteší :D Je pomerne dlhá, takže sa pohodlne usaďte, vezmite čaj, popcorn a hurá na čítanie. Kapitola je pre všetkých, ktorí toto čítajú a dostali sa sem. No, špeciálne pre Ann2031. To ona vytvorila ten nádherný cover. Muchas gracias :*

Som zvedavá na názory. Kapitola mi príde čudná, ale vzhľadom na Wolfinu povahu... No, aj tak dúfam, že sa bude páčiť. Muchas gracias za všetko, mi Amors. Te amo ! ♥ *CleoDeFuego* 



James:

Pomfreyová sa k nám okamžite vrhla a začala sa o nás starať.

,,Vyviazli ste z toho, našťastie len s niekoľkými škrabancami a jedným vyvrtnutým členkom. Mali ste pekelné šťastie !" zatlačila nás do postelí. Vtisla obom lektvar na spanie do rúk a my sme ho kopli do seba.

,,Pán Potter, vy sa ráno po raňajkách, odoberiete za pani riaditeľkou. Slečnu Malfoyovú si tu ešte nechám." povedala a odišla do svojej kancelárie. Ja som sa potichu postavil a pritiahol svoju postel k Wolfinej. Hodil som sa na ňu a cítil ako elixír začína spĺňať svoj účel.

,,Teraz si ty tá zranená." unavene som sa uškrnul.

,,Teraz. Zväčša to bývaš ty." usmiala sa so zavretými očami.

,,Wolf ?" ozval som sa.

,,Hm ?" znela odpoveď.

,,Môžem ťa chytiť za ruku ?" usmial som sa s prižmúrenými očami. Ešte som nechcel zaspať.

,,Na čo ?" zašepkala a zívla.

,,Keby náhodou." zamumlal som a jednu ruku som dostal medzi nás. Wolfie mi už neodpovedala a ja som myslel, že už zaspala, no zrazu som zacítil jej dotyk. Usmial som sa a preplietol si s ňou prsty.

,,Vždy tu budem pre teba." zamumlal som.

,,Tiež stojím pri tebe." bolo posledné, čo som od nej počul, než som sa prepadol do bezsenného spánku. Ako si som tušil, že tento boj s Ethanom odštartoval novú éru medzi mnou a Wolf.


***


Ráno som sa zobudil vcelku oddýchnutý na slnečné lúče. Otvoril som oči a zbadal anjelskú tvár. Usmial som sa a posunul sa k Wolf bližšie. Pozrel som na naše prepletené prsty a usmial som sa. Rukou som ju jemne pohladil po líci a ona sa pousmiala. Veľmi neochotne som sa opatrne vymotal z jej jemného dotyku. Vstal som z postele a natiahol sa. Pomfreyová mi nachystala uniformu a ja som sa prezliekol. Práve spomínaná prišla aj s táckou raňajkami. Usmiala sa na mňa a potom pozrela na Wolf.

,,Najedz sa a potom utekaj za McGonagallovou." usmiala sa na mňa a odišla. Vzal som si chlieb a zahryzol sa doň, pričom som stále hľadel na Wolf.

Čo ak Thanatos predsa len ujde z Azkabanu ? Priazeň dementorov si raz získala, tak prečo by sa jej to nepodarilo znova ? Navyše musí sa jej uznať, že to mala premyslené. Ako to, že ju tak ľahko chytili po tom, čo unikala ? V čom je pes zakopaný ? Čo ak...? Ale nie !

Vyletel som z ošetrovne, akoby ma naháňalo stádo kentaurov. Utekal som za našou riaditeľkou. Mohla by mi pomôcť rýchlejšie poslať odkaz otcovi. Cole je síce rýchla sova, ale či je dostatočne rýchly. Zastal som pred chrličom a zamumlal heslo. Odskočil a ja som bral schody po troch. Vletel som do riaditeľne, kde som sa zarazil. Tak dúfam som, že mi McGonagallová pomôže, ale toto je až strašidelné. Merlin, číta myšlienky ?!

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!