Aloha !

Sí, ozývam sa už na začiatku :D Túto kapitolu venujem HappyDwarf :3 Señor máš to tu, tak hádam môže byť aj takáto :D Ja som ťa varovala. Tiež by som Vás mi amor chcela poprosiť, či by ste si nepozreli jeho príbeh. Je skutočne dobrý a hľadá sa pár čitateľov a rád by počul Váš názor :*  Muchas gracias aj zaňho :)

Tak a teraz sa ponorte do tejto kapitoly s viacerými pohľadmi. :D Názov hovorí za všetko a som zvedavá, čo si o tom budete myslieť :D A len tak na záver, Wolfie s Jamesom sa čochvíľa stretnú so zaujímavou osobou, ktorú už mali tú česť spoznať :) Muchas gracias za všetko, mi Amors ! Te Amo  ♥ *CleoDeFuego*

James:

Po pár hodinách som sa zobudil a dezorientovane sa poobzeral. Ležal som na chodbe, opretý o stenu a... s Wolfie v náručí.

Aj keď ma neskutočne bolelo celé telo, najmä chrbát, stálo to za to. Túlila sa ku mne, viečka zavreté v pokojnom spánku a spokojne spala. Neodolal som a pohladil som ju po vlasoch. Netuším, koľko mohlo byť hodín, ale je nedeľa, takže vyučovanie nemáme. No, na chodbe zostať nemôžeme. Wolfie si zo spánku povzdychla a jednou rukou ma objala okolo pása, pričom druhú mala položenú na mojej hrudi. Usmial som sa na ňu.

Je neuveriteľné, ako sa mi dostala pod kožu. Nikdy som nečakal, že sa zamilujem do Wolfie Malfoyovej. Po toľkých útokoch a bojoch som sa bezhlavo zamiloval. Šialenstvo ? Možno. Som blázon ? Áno som, ale do nej.

Slnko už začalo vychádzať a mne došlo, že musí byť viac ako štyri hodiny ráno. Opatrne som sa sklonil k Wolfie a jemne ju pohladil po líčku. Zamrčala, ale oči neotvorila.

,,Wolf, kráska, mali by sme vstať." šepol som a ona pomaly otvorila viečka. Rozospato na mňa a pozrela a posadila sa. Rukou si prehrabla vlasy a zívla. Musel som sa zasmiať.

,,Čo...ako ?" poobzerala a potom zakotvila pohľadom na mne.

,,Vravel som, že si unavená." uškrnul som sa.

,,Zaspala som ? To som vážne zaspala hliadku ?" nadvihla obočie a ja som sa postavil. Arg, tie moje stuhnuté kosti. Natiahol som sa a vzdychol. Rukou som si vošiel do vlasov, aj keď to im asi nepomohlo. Trčali mi na všetky strany. Vzdychol som a uvoľnil sa.

,,Ešte je skoro. Dostaneš sa v pohode nenápadne do izby." poznamenal som. Podal som Wolf ruku a pomohol jej vstať. Vykročili sme k prefektskej komnate.

,,Prečo si, pre Merlina, nešiel spať ?" pozrela na mňa. Len slm mykol plecami.

,,Túlal som sa po hrade a len tak omdlieť od únavy by som ťa nenechal." odvetil som.

,,Nemusel si." zamumlala.

,,Ale chcel." uškrnul som sa. Wolfie len zavrtela hlavou. Konečne sme prešli vchodom, kde som sa chcel zvrtnúť a bežať do Chrabromilskej klubovne, no jej hlas ma zastavil.

,,Nejdeš hore ?" nadvihla obočie a ja som sa široko usmial a nasledoval ju do jej izby.

,,Päť ráno." zamumlala neveriacky.

,,Už ?" zvalil som sa do jej perín. Ách to je pohoda.

,,Raňajky sú ďaleko." odvetila a pozrela na mňa. Žmurkol som a prevalil sa na brucho.

,,Počuj, nechceš mi spraviť masáž ? Bolí ma chrbát z tej studenej a tvrdej steny." nahodil som psie oči a ona sa uškrnula.

,,Hm, ani nie. Teraz si mi zabral celú posteľ, takže masáž už nepotrebuješ." sladko sa usmiala.

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!