Wolfie:

Vykašľala som sa na vyučovanie. Nemohla som tam ísť ! Jednoducho som nemohla ! Vlasy mi odstávali na všetky strany, po tom, ako som si do nich vchádzala prstami, oči som mala červené a opuchnuté a to nehovorím o čiernej špirále, čo sa mi roztiekla a to si jej nikdy veľa nedávam ! Sedela som opretá o dvere so zaklonenou hlavou, vyzutá až mi začínala byť zima na nohy, ale neriešila som to. Po tvári sa mi stále kotúľali slzy. 

Prečo sa tak so mnou zahrával ? Prečo ma pozýval na rande, prečo sa ma pokúšal pobozkať, keď to nemyslel vážne ?! To mu robí radosť alebo čo ? Čo som mu urobila ? Ale prečo sa, dokelu, o mňa zaujímal, keď ma nemiluje ?! Sám predsa vie, ako si ľudí ťažko pripúšťam tak blízko k telu. Verila som mu. Dôverovala som mu ako nikomu. 

On najlepšie vie, ako mi Jason ublížil s tým podvodom. On najlepšie vie, ako som sa Jasona bála, keď ma zatiahol do tej učebne. Sám si prešiel neľahkou cestou, aby som mu verila. Prešli sme si peklom a dúfala som, že sa to medzi nami zmenilo. Zdal sa mi...iný. Hlavne posledné mesiace. Akoby mu na mne záležalo. 

A možno predsa len niečo medzi nami bolo, ale vyhaslo to. Možno sa snaží zabudnúť, ak vôbec ku mne niečo cítil. Vadí mu, že som Malfoyová ? To mu tak prekáža ? Tým sa začalo naše nepriateľstvo a teraz sa na to isté obnovilo ? Viem, že ľudia by si na to museli zvyknúť, ak by sme sa dali dokopy, ale merlin, to vadí aj jemu ? Kedy si to uvedomil ? 

Dopekla, ale to nemohol prísť na to cez noc. Ešte včera som to cítila... Túžil po mne. A asi to je to. On si chce so mnou užiť. Urobila som chybu, ktorú som v živote urobiť nechcela. Stať sa jeho obdivovateľkou, hlúpou zamilovanou husičkou, ktorá chce aby ju miloval. Takmer som sa stala jeho korisťou. Ako jedna z mnohých. 



Slaná slza mi opustila oko a tiekla pomaly po líci, k brade až na zem. Oči sa mi celkom zarosili a prvú slzu nasledovali ďalšie. Zmáčali mi ako-tak upokojenú tvár a snažili sa odplaviť tú bolesť v srdci, ktoré sa roztrieštilo. Puklo na tisícky a tisícky črepov ako zrkadlo. Maska mi spadla a všetka bolesť sa ukázala na povrch. Už nie som nič. Stratila som sama seba.



***

Je nedeľa. Nedeľa. Odvtedy ako som sa dozvedela Jamesovu zradu som z izby nevyšla. Zamkla som sa a ledva som sa umyla a to nehovorím o spánku. Štyri dni som sa z izby nepohla. Ani neviem, či ma baby ospravedlnili z vyučka, ale asi áno. Verím im. A keby aj nie, čo ma po tom ? 

Štyri dni som absolútne neopustila izbu. Nejedla som, okej dotlačila som do seba pár piškót, a pila som len sem tam čistú vodu. Kŕmila ma bolesť zvierajúca všetky vnútornosti v mojom tele. Utápala som sa vo svojom žiali a v depresívnych myšlienkach. Predstavovala som presný opak rodu Malfoyovcov. Nenávidela som sa za to. Nenávidela som sa za to, že som Jamesovi Potterovi podľahla. Nenávidela som sa za to, že ho milujem ! 

Môj otec, moja matka aj brat boli typický Malfoyovci. Dokázali skryť pocity, čo skryté byť majú. Ja nie. Sklamala som. Tak veľmi som sklamala, že som ani domov nič nepísala. Ani ň. Hanbila som sa sama pred sebou, nie to ešte aby som sa im dokázala ozvať. Viem, že ma ľúbia, ale... Ale.


Slnko zapadalo a ja som si povzdychla. Ďalší prázdny deň. Asi aj v pondelok vynechám školu. A čo na tom ? Kate s Valeriou sa sem dobíjali, ale ja som ich nepustila a cez dvere požiadala Albusa, aby zmenil heslo a dievčatám ho nepovedal. Mám ich rada a preto nechcem, aby ma videli takto. Toto si musím odpykať sama. 

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!