Wolfie:

,,Wolfie ?" oslovil ma Albus a ja som k nemu zdvihla zrak. ,,Si v poriadku ?" 

,,Hej." prikývla som jednoducho a hlavu sklonila do učebnice.

,,No, ehm...si si istá ?" sadol si ku mne a ja som jednoducho prikývla.

,,Neklam, pozerám sa na teba ! Ty aj James ste... čudní. Čo sa deje ?" nedal sa len tak odbiť Albus.

,,Nič. Ja som v pohode a on je určite s nejakou štetkou." zavrčala som.

,,Wolfie ? Prečo si tak zdôraznila to posledné slovo ?" zamračil sa Slizolinčan.

,,A nie je to jedno ? Je ! Nechaj to tak." odvetila som.

,,Chceš tým povedať, že ťa James nazval štetkou ?!" vyvalil Albus oči. Mykla som plecami. Nechcela som to rozoberať.

,,Wolfie, vieš, že to nie je pravda, však ?" dotkol sa Albus mojej ruky. Opäť som len mykla plecami.

,,Merlin, Wolfie ! Nesmieš si to tak brať ! Nie je to pravda !" rázne povedal Albus a ja som mu pozrela do smaragdovozelených očí.

,,Albus," povzdychla som si a snažila sa zahnať slzy. Nie, nemôžem plakať. Pre Jamesa Pottera už nie ! Nesmiem ! Musím naňho zabudnúť. Raz a navždy.

,,Nemôžeš naňho zabudnúť, však ?" jemne ma pohladil a ja som prikývla. Albus si ma vtiahol do náručia a ja som sa trhane nadýchla.

,,Bude to dobré. Neboj sa." šepkal mi, ale ja som tomu nemohla uveriť. Nedokázala som veriť Albusovým slovám, keď viem, ako to je. Vyše mesiaca sa snažím zabudnúť a robím pre to všetko, ale ono to nejde. Prečo to tak bolí ?


,,Vieš, čo ? Zostanem dnes večer s tebou. Môžme aspoň," pozrel na učebnicu, ktorú som držala v ruke, ,,prebrať runy. Viem, že ti merlinvieako nejdú." jemne sa uškrnul.

,,Nie, Al ! Cením si to, ale to nemôžem. Si dohodnutý s Arianou." odmietla som ho s úsmevom.

,,Ariana to pochopí. Vie, že sme priatelia." mávol Albus rukou.

,,Ale mne to nedá. Som v poriadku, Albus. Ďakujem ti." šepla som a objala ho. Albus sa stále netváril presvedčene a tak som ho hravo drgla do boku.

,,Hej ! Ja som v pohode. Mám tu čokoládu aj čaj na nervy, prútik pri sebe, ak by dačo a budem tu sa snažiť pochopiť nepochopiteľné runy." uškrnula som sa naňho a Albus si ma premeral.

,,Si si istá, že tu nemám dnes s tebou zostať ? Zvládneš to v noci ?" mračil sa a ja som sa musela krátko zasmiať.

,,Albus, ja to zvládnem. Nemám 5 rokov, aby som nezvládla byť sama. Navyše teba čaká frajerka." prevrátila som očami a on svojimi tiež.

,,Ale asi budem celú noc a prídem až skoro ráno." pokračoval a ja som nadvihla obočie.

,,Fajn, uži si to. Al, už som mala aj poriadny relaxačný kúpeľ a teraz sa budem len učiť, ale skôr si vezmem niečo iné ako runy, pri ktorých stratím trpezlivosť. Urobil si pre mňa veľa, Al. Teraz ale utekaj." usmiala som sa naňho a on si povzdychol. Vošiel si rukou do havraních vlasov a pozrel na mňa pohľadom čo mám s tebou robiť

,,Ale keď sa vrátim, nechcem ťa vidieť tu na gauči, poprípade uslzenú a zdeptanú. Radšej to zapi tým čajom. Keď stretnem svojho brata, pekne mu vyčistím žalúdok ! Aspoň sa mu už nebudem vyhýbať." premeriaval si ma Albus.

,,Jasné, oci !" zaškľabila som sa naňho a on mi vyplazil jazyk. Zasmiala som sa a on sa len uškrnul.

,,Tak sa drž. Dobrú noc !"pozrel na mňa a bral aj neviditeľný plášť, ktorý mu Lily uchmatla od ich najstaršieho brata. Potter sa totiž oň nerád delil. 

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!