Seriously, Potter?! {Harry Potter, next generation}

20.kapitola-Jeden Potter ma zlomil, druhý ma lepí...

,,Wolfie," oslovil ma Albus mäkko. ,,Kto ti takto ublížil ?"

Pozrela som mu do očí. Dosť sa podobal na svojho brata, a predsa boli úplne odlišný. To mi toho klamára len pripomenulo a ja som nechcete vzlykla. Otvárala som ústa, no opäť ich zavrela ako ryba. Srdce sa mi opäť ozvalo a bolesť sa opäť prevalila. Z očí mi začali tiecť slzy a Albus na mňa súcitne pozrel. Opäť ma vtiahol do objatia. Oprela som si bradu o jeho plece a dusila sa vzlykmi. To nikdy neskončí ?! 

,,Ššš, Wolfie." šepkal a jemne sa so mnou kolísal. ,,To bude dobré." Mala som chuť sa zasmiať.

,,Nič nebude dobré, Al ! Nič." dostala som zo seba a rozplakala sa. Normálne som sa mu rozrevala na ramene. Albus najskôr stuhol, no neprestal ma objímať. Na to, že je Slizolinčan, o ktorých sa tvrdí, že sú neskutočne arogantní, má Albus Severus Potter zlaté srdce.

,,Už nikdy to nebude dobré. Verila som mu." vzlykala som. ,,Stala som sa len sprostou husou, ako ostatné."

,,Kto ti to urobil, Wolfie ?" šepol Albus a v podtóne hlasu som mu začula ako sa snaží ovládať.

,,Chcel ma len využiť. Celý čas som mu liezla na nervy. Nikdy ma..." zaskučala som a opäť sa dusila slzami a vzlykmi. Merlin, už nie. Prosím už dosť.

,,Kto ?" šepol Albus a ja som zo seba dostala to pokrytecké meno. 

,,J-James." šepla som a ako som to vyslovila, moje srdce opäť krvácalo. Albus sa jemne odtiahol a pozrel mi do očí.

,,Môj brat ?" nadvihol obočie. Len som prikývla.

,,Nerozumiem tomu, Wolfie. Ako ti mohol James takto ublížiť ? Je to idiot, ale takýchto rozmerov ?" nechápal Albus.

,,P-poču-la s-som ho." vytisla som pomedzi vzlyky. ,,Išlo m-mu len o h-hru."

,,Ako hru ?" zamračil sa Albus. ,,Si si istá ?" Prikývla som a Albus sa poškrabkal na krku. Rozmýšľal. Napadlo ma, že som mu to nemala hovoriť. James je jeho brat a ja som... Merlin !

,,P-prepáč, Albus. Nevšímal si ma." šepla som a postavila sa na odchod, no Albus ma chytil za zápästie.

,,Za čo sa ospravedlňuješ ?"

,,Ja... Nechcela som. Len..." koktala som a Albus ma chytil za plecia.

,,Wolfie, áno James je môj brat. Ale ty si zas moja kamarátka. Nechcem a ani sa nebudem montovať medzi vás. Ale chcem ti pomôcť." povedal vážne.

,,Albus, ja neviem ani ako sa postaviť na nohy. Najradšej by som sa konečne zbavila tej bolesti." vykríkla som a vytrhla si ruky z jeho zovretia. Objala som si plecia a skrčila sa.

,,Wolfie, prečo sa kvôli Jamesovi tak trápiš ?" opýtal sa Albus opatrne a ja som si zahryzla do pery.

,,Ja...totiž..." stiekla mi slza po tvári a Albus sa ku mne priblížil. Jemne mi ju zotrel a usmial sa.

,,Ver mi, že to bude dobré." Usmiala som sa opatrne až ma zaboleli pery.

,,Len prosím, už sa nezatváraj. A hlavne jedz. Wolfie, ty si nič nejedla, však ?" Zavrtela som hlavou.

,,Vezmem ťa do kuchyne. Musíš niečo zjesť !" pohladil ma Al po tvári a ja som sklonila tvár.

,,Nie. Bež si ľahnúť. Ja..." začala som, ale Albus ma zastavil.

,,To v žiadnom prípade. Poď." chytil ma za ruku a vyšli sme na chodbu.

,,Ale Al ! Ak ťa bude chcieť vidieť Ariana ? Nemôžem predsa..." začala som protestovať.