No zrazu som akoby skamenela a prekvapene som sa pozerala smerom na dvere. Stáli ram dvaja ľudia a šokovane sa na mňa pozerali.
" A-ahojte." Pozdravila som sa im a naďalej som sa šokovane pozerala na moju matku a otca.
Rýchlo som vypla hudbu a pozrela som sa na mojich rodičov. Moja matka sa usmievala ako vždy. Patrila medzi ľudí, ktorí sršali energiou a na tvári im vždy pohrával úprimný úsmev.
No môj otec bol pravý opak. Aj teraz mal na zachmúrený výraz, ktorý vyzeral až nahnevane. U ľudí mal vybudovaný rešpekt a niektorý sa ho až báli. Aj ja som sa ho bála. Za môj život ma pochválil maximálne 4 krát a keď som urobila niečo zlé poriadne som si to zlízla. V takom prípade ma väčšinou urážal.
Z premýšľania ma vytrhla moja mama, ktorá sa mi hodila okolo krku. Tiež som ju objala a vydýchla som príjemnú vôňu, ktorá mi tak dlho chýbala.
" Veľmi si mi chýbala. Prečo si nás neprišla pozrieť? " Opýtala sa ma mama a odtiahla sa. V očiach mala slzy a pravdepodobne aj ja. Veď sme sa nevideli 2 roky.
" Nemala som čas, " zaklamala som " A čo tu vy robíte? " Pozrela som sa na môjho otca. Od neho som objatie čakať nemohla. Viem čo si teraz o mne asi tak myslí.
" Prišli sme pozrieť našu dcéru, ktorá ma samovražedné sklony." povedal môj otec načo som ja iba pretočila očami. Už to začína. " Musíme sa porozprávať Susan."
Zatvoril dvere a ja som si sadla na posteľ. Čakala som na najhoršie. Už veľa krát mi otec vyhuboval a to aj za úplne maličkosti. No už som si zvykla, proste taký je a s tým ani ja ani nikto nič neurobí. Jediný človek na ktorého je milý je moja mama. Viem, že ju lúbi. Vždy sa snaží zachovať si kamennú tvár no keď sa pozrie na moju mamu zmäkne. Svojím spôsobom je dobrý človek.
" Je pravda čo sa píše v novinách? " Opýtal sa ma. Prikývla som. Nemá zmysel niečo zapierať.
" Myslel som si, že som moju dcéru vychoval lepšie. Nikdy by som si ani nepomyslel, že niečo ako drogy vôbec vezmeš do ruky. " karhal ma otec. V očiach som cítila slzy. Viem, že som ich obidvoch sklamala. Predstavovali si ma ako slušné dievča, ktoré chodí na výšku. Chcel aby som po nich zdedila firmu. Áno, vlastníme firmu na výrobu kúpeľňových kachlí. Je až v Írsku niekde pri Dubline. Nikdy som tam nebola no naši tam často chodievali a práve preto som bývala doma sama.
" Ja viem otec. Ani ja som si nemyslela, že takto dopadnem. No chcem to napraviť. V septembri pôjdem na výšku a nájdem si lepšiu prácu. " Oznámila som mu.
" To som rád. No vieš, že za to čo si urobila budeš mať trest." Povedal môj otec. Trest alebo ináč povedané urážky.
Potom sme sa rozprávali o bežných veciach. Naši bývajú v jednom hoteli a budú tu dokým ma nepustia z nemocnice. Som rada, že tu budem už len týždeň. Nechápem prečo nemôžem ísť domov už teraz. Cítim sa dobre a k tomu sa tu už nudím.
O hodinku naši odišli. Išli nakupovať a pochodiť Londýn, keďže tu už dlho neboli. Tá ich návšteva ma fakt prekvapila. Veď mi ani nezavolali a zrazu iba tak prišli. No som rada, že to dopadlo takto, ale viem, že si to ešte vytrpím.
* O týždeň*
Práve sedím na nemocničnej posteli a vedľa mňa sú dva kufre a zopár tašiek. Dnes ma majú pustiť domov a každú chvíľu by po mňa mali prísť naši.
Skoro celý týždeň som bola sama. Zopárkrát za mnou prišli rodičia. Otec mal veľa obchodných stretávok a mama stále nakupovala. Chalani koncertovali a akurát dnes sa majú vrátiť do Londýna, ale neviem či ma ešte prídu pozrieť. Perrie ma tiež koncerty a Eleanor je v Manchestri. Jediný kto sem chodil každý deň bola Danielle. Zatiaľ býva u jednej jej kamarátky. Celé dni sme na internete pozerali bývania a našli sme jeden pekný byt v centre, kúsok od tanečného štúdia. Dnes šla Danielle za majiteľom a chce ho kúpiť.
Bez zaklopania sa otvorili dvere. Myslela som si, že to sú naši ale mýlila som sa. Do izby sa nahrnuli chalani s obrovským hlukom. Louis sa mi hneď hodil okolo krku a a za ním šiel na rad Harry. Uvedomila som si, že mi veľmi chýbal. Nahol sa ku mne a chcel ma pobozkať no ja som mu to prekazila objatím.
" Vieš čo sme si povedali." Zašepkala som aby to počul iba Harry.
" Aj tak si už iba moja." Tiež zašepkal a usmial sa. Potom som sa pozdravila aj s ostatnými. Ponáhľala som sa. Nechcem aby sa chalani stretli s mojimi rodičmi. Otec bol ku mne zatiaľ milý a viem, že si iba hľadal vhodnú chvíľu. Dvere sa opäť otvorili a ja som v duchu zakliala.
Moji rodičia vošli do miestnosti a boli prekvapení, že tu sú chalani.
" Mami, oci toto sú Louis, Zayn, Liam, Niall a Harry. Chalani toto sú mojo rodičia. " Povedala som nervózne. Otec s mamou si s chalanmi podali ruky a potom spočinuli pohľadom na Harrym. Bolo na ňom vidno, že je z toho dosť nervózny. Na chvíľu v miestnosti zavládlo trápne ticho no Harry ho prerušil a pozrel sa na mojich rodičov.
" Prosím odpuste mi to čo som spôsobil vašej dcére. Naozaj som ne-" No môj otec ho prerušil a ja som vedela čo teraz príde.
" Nemusíš sa ospravedlňovať. Som rád, že som sa dozvedel, že moja dcéra je iba obyčajná feťáčka. Robí hanbu našej rodine. Za to čo sa jej stalo si môže sama." Povedal a ja som v očiach pocítila slzy, no nechcela som plakať. Chalani sa šokovane pozerali na môjho otca a on mal na tvári spokojný výraz.
" Mali by sme už ísť. " Povedala som a chytila som kufre a tašky. Niall mi chcel pomôcť no môj otec ho zastavil.
" Nech si to berie sama." A vyšiel z izby. Chalani sa na mňa s ľútosťou pozreli, vyšli z izby a ja za nimi s plnými rukami. Tie tašky a kufre boli ťažké a ja som ich ledva držala.
Prišli sme k výťahu a keď do ňho vošli aj chalani nemala som miesto.
" Choď po schodoch." Prikázal mi otec a tak som sa otočila a prešla som ku schodisku. Cítila som ako mi slzy stekajú po tvári. Otec mal pravdu, môžem si za to sama. Šla som schod po schode lebo tie kufre boli naozaj ťažké. Boli sme až na siedmom poschodí, takže som pred sebou mala ešte dlhú cestu. Za sebou som počula kroky no neotáčala som sa. Za chvíľu bol vedľa mňa Harry a z rúk mi zobral kufre.
" Ďakujem. " Potichu som sa ku poďakovala a utreka som si slzy.
" Prepáč. Všetko ro prežívaš iba kvôli mne. Cítim sa hrozne." Povedal a povzdychol si.
" Nemusíš sa mi ospravedlňovať. Nemala som to brať." A potom sme už šli potichu. Pod schodami mi dal Harry kufre a vyšli sme na parkovisko. Pri čiernom Mercedese čakali moji rodičia a keď ma uvideli nastúpili. Nevedela som, že si môj otec kúpil nové auto. Keď som ešte bývala v Manchestri mali sme iba audinu. Chalani čakali na Harryho kúsok od nás. Prešli sme k autu a Harry mi pomohol naložiť veci do kufra. Potom som sa otočila ku chalanom.
" Príďte ma niekedy pozrieť. " Povedala som a rozlúčila som sa s nimi. Nasadla som so auta a v tichosti sme opustili parkovisko.
Baby stal sa zázrak!!! Dva dni po sebe som pridala časť ro treba osláviť ^-^
Čo si myslíte o Suzinom otcovi? A čo si myslíte o tejto časti? Písala som ju skoro 3 hodiny!!! No aspoň, že he dlhšia ako tá minulá.
VOTES AND COMMENTS :*
- R
YOU ARE READING
My good horrible life
FanfictionSusan je dievča s hroznou minulosťou a hrozným životom. No jej sa taký život páči. Ani sa nenazdá a všetko zvrtne. Skončí na ulici a nemá prácu. No jeden deň stretla Harryho ktorý jej dal domov aj prácu. Začnú sa postupne spoznávať a už to nebude le...
