Harry
Už by som to dlhšie nevydržal. Snažím sa na Suz zabudnúť. Robím to čo pred tým, než son ju spoznal.
Chodím do klubov a užívam si. No bez nej sa mi nedá užívať. Bez nej nemôžem žiť.
Dnes mi to došlo. Našiel som si ulicu kde býva. Už podľa toho, že je na okraji Londýna som tušil, že to nieje pekná časť mesta.
Bola už tma a ja som sedel v aute. Už som tam skoro bol a predo mnou sa vynarali samý opilci. A to bol pondelok. Zastal som kúsok od baraku kde bývalá.
Vystúpil som z auta a započul som plač. Vedel som že je to Suz. Poobzeral som sa a uvidel som ju. Bola zhodená na zemi pri jednom báraku. Ležal na nej opitý chlap a chcel jej vyzliecť poslednú časť oblečenia čo mala na sebe. Vedľa neho stáli ďalší dvaja. Rýchlo som tam pribehol a vrazil som tým dvom. Obidvaja hneď ušli. Toho tretieho som schytil a vrazil som mu najsilnejšie ako som vedel. Potom som ho ešte zhodil na zem a dokopoal. Tiež ušiel no s väčšími bolesťami ako tí dvaja.
Konečne bolo po všetkom. Pozrel som sa na Suz. Rukami si zakrivala prsia a bola cela od krvi. Nikdy by som nepovedal ze niekto môže tak veľmi plakať tak ako ona. Rychlo som ju zobral na ruky, dal som ju do auta a vyzliekol som si tričko nech si ho oblečie. Nevadilo mi že všetko bude od krvi. Hlavne nech je v poriadku.
Nemal som v pláne brať ju do nemocnice. Rany jej vyčistím sám a netreba ich zašívať. Ona stále plakala. Zobral som si telefón a zavolal som Elenour a Perrie nech ku nám pridu ale bez chalanov. Povedali ze za chvíľu pridu. Vedel som že Suz teraz potrebuje kamarátky.
Konečne som zastavil pred mojim domom. Perrie a Elenour tam už čakali. Keď som vystupil a zobral som ju na ruky nezvladol som to a rozplakal som sa. Ona tiež plakala a nebola schopná nič povedať.
"Čo sa stalo?" Spýtala sa El a z pohľadu na Suy bola vystrašená.
"Chceli ju znásilniť. Všetko je to moja vina. Nikdy som ju nemal nechať odo mňa odísť." Na Perrienom pohľade bolo vidno že si to tiež myslí.
Keď sme vošli do domu, hneď som šiel po čistú látku (zobral som moje tričko zo skrine) a šiel som ho namočiť.
Keď som zišiel dole Suz sedela na gauči a El s Perrie ju hladili po vlasoch. Stále plakala. Pristúpil som k nej a začal som jej utierať z tváre krv. Pozrel som sa do jej očí no nečakal som žiadnu reakciu. No ona ma silno objala.
"Ďakujem Harry. Neviem čo by sa mi stalo keby že si tam neprišiel." Cítil som jej slzi na mojom chrbte.
Po hodine Perrie a El odišli a pred tým sa rozprávali. Nevedel som o čom.
Znovu som ostal so Suz sám v tomto obrovskom dome. Konečne.
"Suz, prosím ja to už bez teba nevydržím. Ja ťa milujem. Bez teba som skoro neprežil. Ani raz za tú dobu čo som bol bez teba som sa neusmial. Ja ťa potrebujem. Prosím vráť sa ku mne." Prosil som ju. Po chvíli prehovorila.
"Harry ja neviem či som pre teba tá pravá."
Do riti ako ju mám presvedčiť že ju milujem. Kašľať na to. Pobozkal som ju. Najprv jemne a potom stále viac a viac vášnivejšie. Začala spolupracovať. Asi peť minút sme sa iba bozkávali. Mal som čo robiť aby som z nej nestiahol oblečenie a nepretiahol ju tu na gauči. Viem je to drsné ale ona je proste úžasná. Odtiahla sa odo mňa.
"Harry, už ma nikdy nenechávaj bez teba." Konečne som dosiahol to čo som chcel. Šibalsky som sa usmial a znovu ju pobozkal. Tento krát iba jemne.
"Poď musím ti ísť vyčistiť a zalepiť tie rany." A šli sme do kúpelne.
Tak čo páči sa vám táto časť? Prosím komentujte. Prijímam aj kritiku. MIDNIGHT MEMORIES !!! Konečne. Keď som toto písala počúvala som celý album. Proste je úžasný. Vote and coment
-R
YOU ARE READING
My good horrible life
FanfictionSusan je dievča s hroznou minulosťou a hrozným životom. No jej sa taký život páči. Ani sa nenazdá a všetko zvrtne. Skončí na ulici a nemá prácu. No jeden deň stretla Harryho ktorý jej dal domov aj prácu. Začnú sa postupne spoznávať a už to nebude le...
