Stále som zachumlaná v perine a som hrozne zmätená. Vôbec nechápem čo sa tu deje. Doktor ma upokojoval no nič.
"Zavolajte sem psychiatra, a vy prosím" povedala otočil sa k ostatným, "chodte na chodbu."
"Ja nepotrebujem žiadneho psychiatra." Vykríkla som no nikto ma nepočúval. Sestra zmizla za dverami a s ňou aj ostatní. Zazerala som na doktora. Ja niesom šibnutá tak prečo by sem mal do pekla chodiť psychiater? No možno kúsok šibnutá som, lebo momentálne neviem čo je skutočnosť a čo nie.
Do miestnosti vošiel milo vyzerajúci doktor. Zazerala som aj na neho. Ostala som tu iba ja a on.
" Susan som tvoj psychiater. Volám sa Rob Drivney." Povedal. Škaredo som sa na neho pozrela.
"Nepotrebujem žiadneho psychiatra. Potrebujem vysvetlenie čo sa to tu deje."
" Boli ste dva týždne v kóme. Chceli ste spáchať samovraždu." Preboha. To akože som bola v kóme a všetci vedia o tom, že som chcela spáchať samovraždu. V očiach som mala slzy. Viem čo ľudia hovoria keď chce niekto spáchať samovraždu. Že je šibnutý a tak. No viac ma zaujíma niečo iné.
" Prečo tu všetci sú? Myslím chalanov s El a Dan." Nechápem prečo sem prišli. Buď im je ľúto čo som urobila alebo ma prišli urážať.
" Vie sa čo sa tú noc stalo. Večer toho dňa ako ste skočili z tej budovy bol váš bývalý priateľ v televízií. Povedal, že na párty Taylor Swift vám dala Taylor do džúsu silné prášky na spatie. Potom ťa vyzliekli a urobili fotky." Povedal mi.
To neurobili. Z očí sa mi tlačili slzy. Mám nervy, ako ešte nikdy.
Poriadne som si neuvedomila čo robím. Z rúk som si vybrala kvapačky, ktoré boli ihlami zapichnuté v mojich rukách.
"Susan čo to preboha robíte?" Vykríkol doktor a a chytil ma.
Vymanila som sa z jeho zovretia a postavila som sa. Zakrútila sa mi hlava. Veď som sa iba pred chvíľou prebudila z kómy. Doktor sa ma snažil chytiť no stále sa mu to nedarilo. Bosá a iba v nemocenskej košeli som vyšla von na chodbu.
Všetci tam sedeli ale ja som si ich nevšímala. Stále sa mi z očí valili slzy. Nemôžem tomu uveriť. Ako mi to mohla urobiť?
Doktor za mnou utekal a ja som pridala do kroku. Uvidela som na kraji chodby schody a utekala som po nich dole. Zabijem ju, prisahám. Za mnou som počula dupot, asi za mnou bežia všetci. Neskutočne ma bolela hlava a parkrát som kvôli tomu skoro spadla.
Ešte viac som zrýchlila a za chvílu som sa ocitla vo veľkej hale. Všetci ľudia sa na mňa pozreli a stíchli. Asi 20 metrov odomňa bol východ. Nemôžem sa dočkať. Tej zmyjy vytrhám vlasy a vyškrabem oči.
Rozutekala som sa k východu no 2 sestry ma zastavili.
"Pustite ma." Kričala som a metala som sa. Ani nie za 5 sekúnd sem všetci pribehli.
"Susan upokojte sa." Opakoval mi stále doktor. Liezlo mi to na nervy a neubránila som sa výkriku.
"Kurva dajte mi už pokoj a pustite ma. Vyškrabem tej zmyjy oči." Potom ako som vyslovila nadávku sa na mňa celá hala šokovane pozrela, akokeby nikdy ani oni nenadávali.
Potom tam prišli dáky sanitári a surovo ma dotiahli naspäť na izbu. Natlačili ma na posteľ a normálne ma k nej pripútali. To sa môže?
"Budem sa na vás sťažovať." Zakričala som na tých sanitárov keď vychádzali z izby.
Na gauči oproti mne sa posadili moji "kamaráti" a vedľa mňa stáli moji dvaja doktory. Bola som vyčerpaná a bolela ma hlava no nedala som to na sebe poznať.
Na všetkých okolo som hádzala vražedné pohľady. Stále mi z očí tiekli slzy, no poriadne som to nevnímala.
"Za 2 hodiny vám urobíme testy. A prosím už nerobte nič podobné." Povedal doktor. Otočila som hlavu k oknu a zadívala som sa von. Prekvapivo bola jasno modrá obloha.
Prišla ku mne sestrička a do ruky mi pichal ihlu z kvapačky. Sykla som nad menšou bolesťou.
"Necháme vás osamote." Povedal doktor a odišli.
Zapozerala som sa na chalanov a baby. Som si istá, že mám na tvári stále vražedný pohľad. Som maximálne nasratá tak nech sa nedivia. Katty prišla ku mne a objala ma.
" Chýbala si mi." Povedala a ešte tuhšie ma zovrela v objatí. To isté sa zopakovalo aj s Perrie a Zaynom. Som rada, že ich vidím no neprehovorila som ani slovo. Nemám chuť rozprávať. V izbe zavládlo ticho. Mne to vyhovovalo, najradšej by som teraz bola sama.
" Prepáč Susan." Povedal Louis a ja som sa na neho pozrela. Nič som nepovedala a po chvíli som od neho odvrátila zrak.
Všetci sa na mňa pozerali s ľútostivým pohľadom. Som si istá, že za chvíľu vybuchnem. Som veľmi podráždená a momentálne mi všetko lezie na nervy.
Niekto prišiel k mojej posteli a ja som sa pozrela kto to je. Bol to Harry. Uvedomila som si, že na ňho sa hnevám len o kúsok menej ako na Taylor. Neveril mi a ponižoval ma. Chytil ma za ruku no ja som sa mu okamžite vyvliekla.
"Čo chceš?" Podráždene som sa ho opýtala.
"Odpustenie." Odpovedal mi jednoducho. Uchechtla som sa. Takže on chce odpustenie.
"V tom prípade máš smolu." Povedala som mu.
"Prosím Suz." Prosil ma. Si čo myslí. Že sa mu hodím na kolená a nebodaj ho ešte aj požiadam aby si ma zobral za ženu? Aký je len naivný.
"Daj mi pokoj Styles." On sa usmial a nahol sa ku mne.
" Je to sexi keď mi tak hovoríš." Nadržane mi pošepkal do ucha aby to nikto nepočul. Čo mu šibe? Je nechutný. Nezadržala som sa a vlepila som mu, no lavou rukou tak to nebolo tak silné. Postavil sa a zarazene sa na mňa pozrel.
"Hnusíš sa mi." Povedala som mu a konečne mi dal pokoj a vzdialil sa odo mňa.
Vládla tu čudesná atmosféra. Všetkých som si obzerala s prižmurénymi očami. Mám pocit, že sa ma boja. Nevydržala som to a rozrehotala som sa. Oni sa na mňa iba vyjavene pozreli.
" Keby ste sa videli." Povedala som pomedzi smiech. "Akokeby som vás mala zabiť." A stále som sa smiala. Musím si priznať, že mi chýbali, až na jedného.
"Ale netvárte sa tak už. Odpúšťam vám. No tebe nie Harry:" Povedala soma pozrela som sa na ňho. Všetci ku mne prišli a poriadne ma vyobímali.
Za chvíľu prišiel do izby psychiater a všetkých vyhnal na chodbu. Sadol si oproti mne a zobral si do ruky nejaký papier a pero.
"Už ste ukľudnená?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.
" Takže, budem s vami mávať sedenia každý týždeň aj keď opustíte nemocnicu. Budem sa vás pýtať na vaše pocity. Prosím odpovedajte mi pravdivo, je to len pre vaše dobro. Nevadí vám ak začneme už dneska?"
"Nevadí." Povedala som mu. Chcem to mať za sebou.
" Aké su vaše momentálne pocity?" Znela prvá otázka.
" Som šťastná ale aj naštvaná. Som rada, že mám znovu kamarátov a aj preto, že vedia všetci pravdu a snáď ma už nebudú urážať. A nahnevaná som kvôli Taylor. Nechápem ako mohla niečo také urobiť." Povedala som mu a on si všetko zapisoval.
" Prečo ste sa báli pána Stylesa?" Znela ďalšia otázka.
Mám mu povedať pravdu?
Babenky toto je už 40. časť :) Ja nemôžem uveriť tomu, že to má až toľko častí.
Najprv som si začala iba tak pre seba písať moje nápady a myslela som si, že s tým skončím. A vy ste to začali čítať, hlasovali ste a komentovali a tak som sa dostala až sem. Ďakujem vám baby ste úžasné :***
Ďalšiu časť pridám v nedeľu ale iba ak tu bude +14 votes a +4 komentáre :D
VOTES AND COMMENTS :*
-R
YOU ARE READING
My good horrible life
FanfictionSusan je dievča s hroznou minulosťou a hrozným životom. No jej sa taký život páči. Ani sa nenazdá a všetko zvrtne. Skončí na ulici a nemá prácu. No jeden deň stretla Harryho ktorý jej dal domov aj prácu. Začnú sa postupne spoznávať a už to nebude le...
