My good horrible life

41. diel... Zožer si to

Susan

"Prečo ste sa báli pána Stylesa?" Opýtal sa ma doktor.

Mám mu povedať pravdu?

Nechcem aby so mnou rozoberal výplody mojej šialenej fantázie. Chcem na to jednoducho zabudnúť. Veď sa to ani nestalo. 

"Na túto otázku vám neodpoviem." Povedala som doktorovi po chvíli mlčania. Len si povzdychol a opäť si niečo zapísal.

" Prečo ste skočili z tej budovy?" Pozdvihla som jedno obočie. To mu fakt nedošlo alebo chce aby som na to spomýnala?

"Nezvládala som tie urážky." Doktor prikývol a pozrel sa do papierov.

"Pre dnešok končíme." Povedal a postavil sa. " Teraz vám urobia zopár testov a donesú vám večeru." Ešte dodala  odišiel.

Za chvílu prišla do izby sestrička. Odobrala mi krv a zmerala mi tlak. Povedlala, že je všetko v poriadku. Na chvíľu odišla a spoločne s Perrie, El, Niallom a Harrym vošla do izby aj s mojou večerou. Potom sa opäť vytratila.

"Kde su ostatný?" Opýtala som sa ich.

"Museli odísť. Ja aj s Harrym tu s tebou ostaneme na noc. Už som to vybavila s doktorom." Povedala nadšene Perrie. Pozrela som sa na Harryho. Pohľadom prechádzal po mojej tvári a tak som odvrátila zrak.

"Ale to nemusíte. Choďte domov." Povedala som.

"Mne je tu dobre. Už som si zvykol." Ozval sa Harry.

"Ako to myslíš, že si si zvykol?" Spýtala som sa ho.

" Tuto Harry tu nocoval celé dva týždne. Nechcel sa od teba ani pohnúť." Odpovedala namiesto neho Eleanor. Harry bol stále pri mne? Asi naozaj chce aby som mu odpustila.

Zapla som telku a jedlo som položila na stolík. Prekvapivo to vyzeralo dobre no vôbec nie som hladná. Všimla som si Niallov závistlivý pohľad a usmiala som sa.

" Ak chceš zjedz to." Ponúkla som mu.

"Suz musíš niečo jesť." Povedala Perrie. "Dva týždne si bola na umelej strave." 

"Perrie ak budem hladná niečo si dám, ale teraz fakt nechcem." To už mal Niall polovicu taniera zjedenú. Snáď nikto toho nezje tak veľa ako Niall. Vyjavene som sa pozerala na jeho vražednú rýchlosť. Za pár minút už bol tanier prázdny.

Ľahla som si a pozerala som do stropu. Perrie s Niallom a El pozerali telku. No na sebe som cítila Harryho pohľad. Snažila som sa ignorovať to, no znervózňovalo ma to.

"Nepozeraj sa na mňa." Povedala som mu. On sa pousmial.

"Musím sa na teba pozerať. Si najkrajšia bytosť v tejto izbe." Začervenala som sa. No potom mi došlo prečo to robí. Trepe mi tu niečo, čo celý mesiac zapieral.

"To si hovor tvojej úžasnej Taylor nie mne." 

"Taylor som pustil k vode." Povedal.

"A čo je ma po tom? Dokazuje to iba to, že sa s každým zahrávaš a že si sukničkár." Si myslí čo? Že budem s ním lebo opustil Taylor? Tak to je na omyle.

" Suz prestaň." Povedal nahnevane. Uškrnula som sa. Som rada, že ho vytáčam.

" Len nechápem prečo si ju nechal. Veď je to tvoja vyvolená , ktorú  miluješ." 

" Na toto namám náladu." Povedal Harry a naštvane odišiel s izby.

Spokojne som upriamila pozornosť na telku. No zarazila som sa. Ja tých novinárov zabijem.

Akurát išli správy. Moderátorka tam predo mnou varovala Taylor Swift. Potom tam pustili video z nemocničnej haly kde som kričala, že jej vyškrabem oči. 

Vyzerala som tam ako šialenec. Tvár som si dala do dlaní. To snáď nieje pravda. Dúfam, že sa o tom nebude veľa rozprávať.

Približne za hodinu som tu ostala iba ja s Perrie, ktorá pochrapuje na gauči. V celej izbe je tma a ja sa prehadzujem z jednej strany na druhú. Vôbec sa mi nedá zaspať. 

Započula som ako sa otvorili dvere od izby. Tvárila som sa, že spím.

Neznáma osoba si sadla na stoličku vedľa mojej postele.

"Prepáč mi to." Niekto zašepkal. Podľa hlasu som zitila, že je to Harry. Jeho ruka pomaly hladila moje líce a mne sa rozbúchalo srdce, no stále som sa tvárila, že spím. Prekvapilo ma keď som započula slabé vzlyky.

" Keby si len vedela ako ťa milujem. Som debil." Šepkal mi pomedzi vzlyky. 

Prišlo mi ho ľúto. Každá bunka môjho tela okrem mozgu sa mu chcela hodiť okolo krku. V mysli som sa karhala za to, že ho chcem mať pri sebe. 

Zarazila som sa keď som pocítila jeho dych na mojej tvári. Ruky, ktoré som mala pod perinou som zatínala v päste. Nemôžem sa prezradiť. Harry si stále myslí, že spím. No po chvíli som pocítila jeho pery na mojich. Moje srdce sa rozbúchalo o život. V bruchu som pocítila motýlie krídla a bola som ako omámená. Začal hýbať perami a ja som sa snažila nehýbať sa. Bolo to ukrutne ťažké. Moje telo a srdce by ho najradšej stískalo a užívalo si jeho bozky. No našťastie mozog vyhral.

Po chvíli sa Harry odtiahol a ja som si uvedomila, že mi jeho bozky chýbali. No túto myšlienku som okamžite vymazala z hlavy. Harry mi ešte vtiskol jemný bozk na čelo a mne sa konečne podarilo zaspať.

Zobudila som sa najprv som nevedela kde sa nachádzam. Bola som dezorientovaná. Poobzerala som sa po izbe. Na gauči spala Perrie a na Harry sedel na stoličke vedľa mojej postele, no hlavu mal položenú na mojom bruchu. Spal.  Došlo mi, že som stále v nemocnici.

Spomenula som si na včerajšiu noc. Nevedela som či to bola skutočnosť. Jemne som Harryho pohladila po jeho kučerách.

Stanovila som si, že budem k Harrymu zlá. Zaslúži si to. Viem, že k nemu niečo cítim ale nechcem aby to vedel. Nechcem aby si myslel, že je nevyhnutný pre môj život. Povzdychla som si a začala som s mojim plánom.

Jednu ruku som mu dala na hlavu a druhú na chrbát. Zatlačila som do ňho a on celý spadol na zem. Zmätene sa postavil a držal sa za hlavu.

"Čo to do pekla malo znamenať?" Zakričal, čím prebudil aj Perrie.

"Toto je moja posteľ nie tvoja. V tej tvojej ťa už čaká Taylor." Povedala som mu a falošne som sa na neho usmiala. Harry chcel niečo povedať no do izby vošla sestrička a podala mi tácku s raňajkami.

"Ďakujem." Slušne som sa jej poďakovala a tácku som si položila na stehná. Harry si zatiaľ sadol naspäť na stoličku vedľa postele.

Stále som veľmi nemala chuť na jedlo.

"Suz, musíš niečo jesť." Povedal Harry.

" Nie som hla-" No kým som to stihla povedať napchal mi kus šunky do úst. Neochotne som prehltla a pozrela som sa na neho. Už mal ďalší kus v ruke a bol priprvený to zopakovať. Perrie sa iba prizerala.

"Viem jesť aj sama." Povedala som a šunku som mu vytrhla z ruky. Tvárila som sa, že ju idem zjesť no v poslednej chvíli som ju hodila Harrymu na hlavu.

Perrie sa začala nekontrolovaľne smieť, no ja som si zachovala vážnu tvár.

"Tam máš, zožer si to." Povedala som mu hnusne a tácku s jedlom som položila na stolík. Harry si dal šunku dole z vlasov, postavil sa a hodil ju do koša. Cestou ma prepaľoval pohľadom.

Ach, Harry. Keby si len vedel čo mám pre teba pripravené. Všetko sa ti pekne vráti.

 Táááák Babenky :d Máte tu novú časť a ja dúfam, že sa vám páči :D

Som s ňou celkom spokojná :)))

Čo si myslíte o Suzinom rozhodnutí? Je podľa vás správne, že sa chce Harrymu pomstiť?

Ďalšiu časť pridám v stredu ale iba ka tu bude +14 votes a +4 komentáre *_*

VOTES AND COMMENTS :*

-R