Prepáčte mi, že som celý týždeň nepridala žiadnu časť. Fakt som nemala čas :((((
Zobudila som sa na niečí pohyb vedľa mňa. Otvorila som oči a uvidela som ako sa na mňa Michael nervózne pozerá. Poobzerala som sa kde vlastne som lebo som si na nič nevedela spomenúť.
Ležali sme na gauči u mňa doma. No čo ma zaskočilo bolo to, že sme ležali nahý prikrytý iba dekou.
Tiež som sa nervózne pozrela na Michaela.
"Čo sa tu včera stalo?"Spýtala som sa zmätene Michaela. Neviem ako sme sa dostali do tejto situácie.
"Boli sme v klube to si pamätáš nie?" Povedal Michael a pozrel sa na mňa. Ja som prikývla." Hneď ako sme tam prišli si začala piť. Dosť dlho sme tancovali a ty si bola tak opitá, že som ťa musel odviezť domov. Na chvíľu sme šli k tebe a ďalej si domysli." Povedal mi.
Tvár som si dala do dlaní. Ako som sa s niekým mohla tak rýchlo vyspať? Teraz sa fakt cítim ako štetka.
"Michael, čo bude teraz?" Spýtala som sa ho.
" Ja tú noc neľutujem. Viem, že keby si nebola opitá tak by si to neurobila. No je tu jeden problém." Povedal Michael.
"Aký? " Spýtala som sa ho. Bola som pripravená na najhoršie.
" Na Nový rok sa sťahujem do Ameriky." Skoro sa mi zastavilo srdce. Začala som niečo k niekomu cítiť a ten niekto odíde už o 6 dní? Znova sa všetko ničí. No músím to skúsiť. Nechcem prísť o Michaela.
"Ale prečo? " Musela som vedieť dôvod.
"Dostal som úžasnú pracovnú ponuku, ktorá sa neodmieta." Povedal mi Michael. Musím to skúsiť, opakovala som si stále v hlave. Odhodlala som sa ho doslova prosiť.
"Michael prosím, aspoň to spolu skúsme. Viem, že sa hovorí, že vzťahy na diaľku nefungujú, ale sú aj výnimky. Ak to nepôjde, rozídeme sa. Nemáme čo stratiť, tak to skúsme. Michael, ja ťa mám veľmi rada a nechcem o teba prísť." Povedala som mu.
"Aj ja ťa mám rád Suz. No naozaj to chceš? Ja nechcem aby si bola smutná ak to nevíjde."
"Prosím, skúsme to." Povedala som Michaelovi a on sa na mňa usmial, nahol sa ku mne a pobozkal ma.
*O 5 dní*
Tento týždeň bol skoro najlepší aký som kedy zažila. Skoro. Toto slovo ma trápi.
Dnes je Silvester. Katty prišla včera domov. Všetko som jej už povedala a je šťastná, že sme s Michaelom spolu.
Zišla som do kuchyne na raňajky. Katty tam už sedela. Našťastie nám dnes dali všetkým voľno tak som sa mohla v kľude vyspať.
"Dobré ráno." S úsmevom som sa jej pozdravila.
" Dobré. Cez noc si si nechala mobil v obývačke na stole. Asi pred 10 minútami ti volal Michael." Povedala mi Katty s plnými ústami.
Hneď som vbehla do obývačky a zavolala som Michaelovi. Párkrát to zazvonilo a potom mi zdvihol.
"Ahoj, zlato." Milo sa mi pozdravil pri čom som sa pousmiala.
"Ahoj. Prečo si volal?" Spýtala som sa ho.
" Prosím nehnevaj sa na mňa keď ti to poviem. Dnes večer sa mi nedá." Och, nie. Tak som sa na večer tešila. S Michaelom sme boli dohodnutý, že večer strávime spolu, keďže je to posledný večer čo je v Anglicku.
"Ale prečo?"
"Musím ísť do Bradfordu za rodinou. Neviem ani prečo len mama hovorila, že je to súrne." Povedal mi. No čo už. Katty chce ísť večer, vlastne v noci na Trafalgarske námestie. Pôjdem tam s ňou.
"To je škoda."
"Aj mne je to ľúto. Tak rád by som bol dnes s tebou." Povedal Michael smutne.
"No čo už. Tak sa maj." Rozlúčili sme sa a zložila som. Potom som šla znovu do kuchyne.
"Čo sa stalo?" Opýtala sa ma Katty.
"Miachael večer nemôže." Povedala som a povzdychla som si.
" A to prečo?"
"Musí ísť za rodinou do Bradfordu. Oslavovať budem s tebou na Trafalgarskom námestí." Oznámila som Katty.
"Aspoň to má jednu výhodu. Nebudem sama." Povedala Katty a pousmiala sa.
*23:55*
Práve stojím na Trafalgarskom námestí vedľa Katty. Je tu hrozne veľa ľudí no to mi momentálne neprekáža, keďže som zabratá v mojich myšlienkach.
Spomínam na tento rok. Na začiatku roka som bola s Markom. Žila som si dobre. Aspoň som si to myslela. Mala som skvelú prácu o ktorú som ako je v mojom prípade časté stratila. Spoznala som Harryho. Stále sa tvrdohlavo snažím zabudnúť. No som rada, že nie sme spolu. Zažila som s ním to najkrajšie čo som kedy mohla zažiť, to priznávam. Už niesom závislá a nefajčím. Toto je to najlepšie čo som tento rok dosiahla, a som na to hrdá. Samozrejme sa všetko pokazilo a ja som bola opäť sama. Pamätám si na tie pocity, ktoré som mala keď ma Harry doslova vyhodil z domu. Bolesť, smútok, hnev a zmätenosť. A tieto pocity spôsobili, že som vtedy vyplakala viac sĺz ako za celý rok. No teraz som s Michaelom a som šťastná.
Usmiala som sa a pozrela som sa na Katty. No jej pohľad ma zarazil. Myslela som si , že sa bude tešiť z príchodu nového roku, no nie. Zachmúrený pohľad upierala kamsi pomedzy dav. V jej tvári som videla znepokojenosť, hnev a zúfalstvo. Pozrela som s smerom kam sa pozerala Katty. Pochopila som prečo má taký pohľad.
V dave svietila blonďavá hlava. Bol to Michael. No nemal byť náhodou v Bradforde? Vedľa neho stála pomerne atrktívna bruneta a držali sa za ruky.
Akoby sa všetko spomalilo a a ja som nevnímala nič iné iba ich dvoch.
"Desať, ...deväť, ... osem, ...sedem, ...šesť, ...päť, ...štyri, ...tri, ...dva, ...jedna, ...ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK." Matne som počula. Keď ľudia zakričali posledné slová Michael pobozkal to dievča.
Bolesť. Znova cítim bolesť. Ja to už nezvládam. Nezvládam cítiť tento pocit stále dookola iba kvôli láske. Znova mi po lícach padajú slzy plné smútku a sklamania. Znova som sa ponížila sama pred sebou. Znova zmizla posledná vec vďaka ktorej som bola šťastná a mala dôvod žiť.
Katty sa na mňa pozrela a objala ma. Ja som plakala a plakala.
Najhoršie bolo to, že teraz neplačem iba kvôli Michaelovi. Neviem prečo no v hlave sa mi objavili tie najhoršie spomienky. Spomienky, ktoré som nechcela vidieť. Nie teraz.
Katty nás pomaly predierala cez nadšený dav. Našťastie si nás ľudia vôbec nevšímali.
Domov sme prešli pešo keďže to bolo iba 10 minút cesty. Katty otvorila dvere a ja som vošla dnu. Rovno som sa zviezla po stene na zem. Katty si ku mne mlčky sadla.
"Ja ho zabijem. Ako to mohol urobiť?" Hovorila si Katty.
A ja som si uvedomila jednu vec. Už nevládzem. Už to nikdy nebude ako pred tým.
A je tu ďalšia depresívna časť :( Už iba zopár takých častí a sľubujem, že to bude lepšie.
Prepáčte, že to tu spomínam ale nemôžem si odpustiť. Čo je to s tými našimi hokejistami ?! No aj tak im držím palce aby vyhrali aspoň proti rusom.
Keďže si tento príbeh ľudia čítajú ale nehlasujú a nekomentujú opäť budem musieť kúštiček vydierať, nech viem či sa oplatí písať :(((
Takže to znamená, že ďalšiu časť pridám keď tu bude +10 votes a minimálne 2 komentáre :D
VOTES AND COMMENTS
-R
YOU ARE READING
My good horrible life
FanfictionSusan je dievča s hroznou minulosťou a hrozným životom. No jej sa taký život páči. Ani sa nenazdá a všetko zvrtne. Skončí na ulici a nemá prácu. No jeden deň stretla Harryho ktorý jej dal domov aj prácu. Začnú sa postupne spoznávať a už to nebude le...
