My good horrible life

42. diel... Odpustíš mi niekedy?

Harry si sadol naspäť k mojej posteli. Falošne som sa na neho usmievala a Perrie sa iba pobavene prizerala. Našťastie  už do mňa Harry nepchal jedlo. Asi sa poučil.

Do izby vošla sestrička a pozrela sa na tácku s jedlom, ktorá bola položená na stolíku vedľa mojej postele.

"Musíte niečo jesť." Povedala mi. Bože, čo s tým všetci máte?

"Budem jesť keď budem hladná." Sama nechápem prečo nechcem jesť. Vôbec mi to nechýba, čo je dosť zvláštne.

Sestrička iba pokrútila hlavou.

"Za chvíľu za vami príde psychiater a potom môžete ísť von do záhrady." Povedala a aj s táckou odišla. Pôjdem von? Momentálne je slnečno a nemôžem sa dočkať kedy pôjdem na čerstvý vzduch.

" Prepáč Suz, ale musím ísť na skúšku. Večer prídem." Oznámila mi Perrie. Posmutnela som.

" To nevadí. Tak sa maj." Rozlúčili sme sa a ja som ostala sama s Harrym v izbe. Sedeli sme v tichosti a ani raz sa naše pohľady nezkrížili. 

Do izby vošiel doktor a poprosil Harryho aby šiel na chodbu. Ostala som v izbe iba s doktorom.

Bol tu maximálne 10 minút. Iba sa ma pýtal aké mám pocity. Vždy som mu odpovedala stručne a on si to poctivo zapísal. Nehovorila som mu o tom čo cítim k Harrymu aj keď sa ma na to pýtal.

Túto otázku som položila aj samam sebe. Uvedomila som si, že na Harryho niesom nahnevaná ale mám taký divný pocit. Nevadí mi keď je pri mne, som práveže rada. No ten pocit to všetko kazí. Kúsok zo mňa mu chce ublížiť. Nie som sviňa a tak mu nechcem ublížiť tak veľmi ako ublížil on mne.

Z myšlienok ma vytrhla sestrička, ktorá vošla do izby. 

"Toto už nebudete potrebovať." Usmiala sa na mňa a vytiahla mi z ruky ihlu s kvapačkou. Na chvíľu odbehla a vrátila sa aj s vozíkom. 

Pomohla mi sadnúť si na ňho. Nečakala som, že to bude až také ťažké, veď som ešte včera bežala po nemocnici a dnes si ledva sadnem. Podala mi jednu z mojích búnd, ktoré Katty včera priniesla. Mala som tu skoro všetko moje oblečenie. Keď som to prvý krát uvidela bála som sa, že ma chce vysťahovať z domu. Zaprela som sa rukami do kolies na vozíku no stálo ma to veľa námahy.

"Nenamáhajte sa. Pomôžem vám." Povedala mi sestrička a ja som sa na ňu vďačne pozrela. Prešla za mňa a tlačila ma na chodbu. Na jednej zo stoličiek sedel Harry. Pozrel sa na mňa a uprímne sa usmial. Potom sa postavil a prišiel ku sestričke.

"Tu to už prevezmem ja." Povedal jej. Po chrbte mi prešli zimomriavky keď som počula jeho chraplavý hlas. Niekto by si pomyslel, že človek s takým hlasom nemôže vedieť dobre spievať. No opak bol pravdou. Harryho spev  je viac než dobrý, tým som si istá. 

"Dobre. Ale o hodinu nech je znova na izbe." Dovolila mu sestrička a odišla. To ma s ním iba tak nechajú? 

Vozík sa dal do pohybu a celú cestu von sme boli s Harrym ticho. No nebolo to to trápne ticho aké väčšinou býva. Obidvaja sme boli zažratý vo vlasných myšlienkach. Niekedy by som chcela vedieť čo si ľudia myslia. Vidieť ich myšlienky a jednoducho ich prekuknúť. No najviac by som chcela vidieť do Harryho hlavy. Niekedy netuším na čo asi myslí. 

Po chvíli mi do tváre vbil závan vetra. Boli sme v parčíku, čo je za nemocnicou. Okrem nás tu bolo celkom dosť ľudí, aj keď sa to nezdalo keďže park bol veľký. Užívala som si čerstvý vzduch. Zatvorila som si oči a nevnímala som nič naokolo. Cítila som jemné pofukovanie vetra a za mnou som počula Harryho dych. Neviem ako dlho som nič nevnímala no keď som otvorila oči, bola som pred malým jazierkom. Vedľa mňa sedel na lavičke Harry a uprene pozoroval jazierko. Okrem nás bolo okolo jazierka zopár ľudí. Väčšinou to boli starší ľudia na vozíčkoch s ich príbuznými. Na tvári príbuznych bol úsmev, no aj tak na nich bolo vidno aký sú smutný. Vedia, že ich najbližší , môže každú chvíľu zomrieť. Presne pre toto nemám rada nemocnice. Je tu veľa smútku. Pocítila som ako mi po líci steká slza a rýchlo som ju utrela. Bolo to preto, že viem, že tak skončím aj ja.

Nedivte sa, že myslím na takéto veci. Často premýšľam o budúcnosti. No nerada som keď mi plány mení minulosť. Čo je vlastne stále. Z mojej krásnej chvíľky ma vytrhol Harryho hlas.

" Vôbec to takto nemuselo byť." Povedal poticho no stále sa pozeral na jazero.

"To si myslím aj ja." Harry sa na mňa pozrel.

" Suz, prosím odpusť mi." Povedal mi a prosebne na mňa hľadeľ.

" Nie Harry." Nemôžem mu iba tak ospustiť. Nechcem byť sviňa ale proste to tak ľahko nejde. Harry sklamane zvesil hlavu no po chvíli sa na mňa opäť pozrel.

" Môžeme byť aspoň kamaráti?" Opýtal sa ma. Jeho otázka ma zaskočila. Premýšľala som. Aké by bolo naše priateľstvo s Harrym? Spýtala som sa sama seba. Neviem aká je odpoveď na túto otázku no za risk to stojí. 

"Dobre Harry. Budem tvoja kamarátka." Povedala som a musela som sa usmiať. Znelo to tak divne. 

" A odpustíš mi vôbec niekedy?" Spýtal sa ma. Odpoveď na túto otázku poznám.

" Áno. No budeš si musieť počkať." Bola to pravda. Ja osobne si myslím, že ľudia majú nárok na druhú šancu. Na Harryho tvári sa objavil obrovský úsmev.

" To mi stačí." Povedal a v jeho očiach sa odrážalo šťastie. "Už by sme mali ísť, lebo sa na mňa tá sestrička nahnevá." Ešte dodal. 

Harry sa nestihol ani postaviť a ja som už bola v pohybe. Uškrnula som sa keď jemne zatriaslo mojim vozíkom. Vedela som prečo. Spoza mňa som počula Harryho bolestné nadávanie. Snáď si nemyslí, že keď sme teraz kamaráti nebudem mu robiť naschvál. Aspoň nejako si musím vynahradiť pomstu. Po chvíli ku mne priskackal Harry na jednej nohe s bolestivým výrazom.

"To si mi musela prejsť po nohe? " Zastavila som a pozrela som sa na Harryho. Stál na jednej nohe a na tvári mal bolestivý výraz no aj tak sa slabo usmieval.

"Prepáč, neodolala som." 

"Suz, môžem sa ťa ešte niečo opýtať?" 

"Dobre, ale toto je posledná otázka za dnešný deň." Povedala som mu. Akoby ma vypočúval.

"Cítiš ku mne ešte niečo?"

42. časť je na svete !!!! Najprv sa vám ale musím ospravedlniť, že som celý týždeň nič nepridala a zároveň vám oznamujem, že nebudem pridávať pravidelne (znamená to, že  niektorý týždeň pridám aj 5 častí a druhý ani jednu), snáď vám to nevadí ale som fakt dosť vyťažená.

Čo si myslíte o tomto dieli? Prosím komentujte a nevadí mi žiadna kritika, práveže chcem vedieť čo píšem zle a podobne. :D

VOTES AND COMMENTS :*

-R