My good horrible life

27. diel... Už aj oni?

Najprv sa vám  chcem poďakovať. Som už pri 30 časti a stále nemôžem uveriť, že tento príbeh má nad 230 votes. Naozaj vám ďakujem a tu je vaša časť :D

Ráno som sa zobudila na menší buchot. Asi si Katty robí raňajky.

Vstala som a prešla som k oknu. Odhrnula som závesy. Vonku snežilo. Niektorý ľudia sa ponáhľali do práce, zatiaľ čo sa deti vonku obhadzovali snehom a stavali snehuliakov. Rovno pred domom bol malý parčík kde ľudia venčili psov. Buď boli ľudia bezstarostný a tešiaci sa na Vianoce, alebo naopak vynervovaný z vianočných nákupov.

O 4 dni sú Vianoce a ja budem asi sama. Katty tu asi na Vianoce neostane. S rodičmi som už dlho nehovorila a to, že som sa s Harrym rozišla zistili pravdepodobne v novinách, poprípade to ešte ani nevedia.

 Ešte chvíľu som pozorovala zasnežené predmestie. Povzdychla som si a šla som dole do kuchyne.

Mala som pravdu, Katty si robila raňajky a tiež bola ešte v pyžame.

„Dobré ráno. Ako si sa vyspala?“ Hneď sa ma Katty opýtala.

„V pohode.“ Stručne som jej odpovedala, keďže som ešte rozospatá.

„Mohla by si ísť dneska do obchodu? Napíšem ti čo treba kúpiť. Ja musím ísť do práce a potom sa učiť.“

„Jasné. A čo ty vlastne popri škole robíš?“ Spýtala som sa Katty, zatiaľ čo som si do misky plnej mlieka nasypala műsli.

„Robím upratovačku v BBC rádiu. Ty si si už našla prácu?“

„Ešte nie. Ale zatiaľ by som chcela len niečo dočasné.“ Musím z niečoho zaplatiť prvý nájom. Keď si nájdem dlhodobú prácu odsťahujem sa do vlastného domu.

„V rádiu potrebujeme ešte jednu upratovačku. Nechceš pracovať u nás? Prosím. Budeme pracovať spolu. Ja to tam už nevydržím s tými starými tetkami. Buď sú až príliš výrečné, alebo mrzuté a furt do teba zjapú.“ Prehovárala ma Katty. Bolo by fajn pracovať s ňou. Aspoň by tam nemusela byť s tými tetkami.

„Jasné, že hej." Teraz by som zobrala hocičo.

„Super. Hneď ako prídem do práce, spýtam sa na to šéfky. Potom ti zavolám.“ S radosťou mi povedala Katty a odbehla sa prezliecť do svojej izby.

Keď som dojedla, dala som riad do umývačky. Po chvíli už prezlečená  Katty zbehla dolu po schodoch a rozlúčila sa so mnou. Potom odišla.

Ja som sa šla umyť a obliecť. Vstúpila som do kúpeľne a zapozerala som sa na svoj odraz v zrkadle. Moje vlasy boli ako vždy dlhé až po pás. Nikdy som ich nemala kratšie. No vyzerali nezdravo a mala som rozštiepené končeky. Boli modrofialové ale na vrchu hlavy mi vyrastali moje pôvodné skoro blonďavé vlasy. Rozhodla som sa, že dnes pôjdem ku kaderníčke.

Umyla som si zuby a šla som sa obliecť do mojej izby. Keď som vošla do izby, všimla som si ako sa niečo zalesklo na zemi. Podišla som bližšie a pozrela som a čo to je. Bol to ten náhrdelník od Harryho.

Zobrala som ho rúk. Navždy budeme spolu. Spomenula som si na tie slová. Len som sa nad tým ironicky uchechtla. Prešla som k oknu a otvorila som ho. Ovalil ma ľadový vzduch, no momentálne mi to nevadilo.

„Nenávidím ťa, Harry Styles.“ Pošepla som a náhrdelník som vyhodila von oknom. Netuším kam dopadol a presne to som chcela.

Potom som si už s väčším pokojom vybrala zo skrine oblečenie. Obliekla som si čisto čierne rifle a k tomu tiež čierne tielko s farebným svetrom na gombíky.