Okradnutá...

..hľadáme pána Jakuba Alana..

Keďže sme vyhrali s Bieloruskom a mám dobrú náladu, máte tu ešte jednu časť.. :D

"Tri... dva... jedna..." kričali sme s Lukasom a skočila som po ňom. "Chýbala si mi." povedal s hlavou zaborenou v mojich vlasoch. "Veď aj ty mne. Strašne, strašne, strašne." usmiala som sa naňho. "Obed je hotový!" povedal ocko a všetci sme si posadali k stolu. Bolo to úžasné vidieť tých dvoch späť.

"Ahoj ocko, budeš mi chýbať." lúčila som sa, lebo sme boli na odchode. "Aj ty mne. Občas mi zavolaj alebo pošli sms že si v poriadku a nezabudni sa tu aj niekedy ukázať." povedal ocko a dal mi pusu na líce. Rozlúčil sa ešte s tými dvomi, nasadli sme do auta a vrátili sa domov.

"Kam ideš?" spýtala som sa Lukasa, keď sa vykrádal z domu. "Idem za Susan, mami, dovolíš mi?" robil si zo mňa srandu. "Do polnoci nech si doma." povedala som prísne. "Ale mami...." povedal oduto a ja som sa zasmiala. "No už padaj!" otvorila som mu dvere a on odišiel. Sadla som si k telke a pozerala nejakú hovadinu, no po čase ma to celkom zaujalo. "Čo to pozeráš?" sadlo si ku mne Jakub. "Neviem ako sa to volá, ale je to dobré." povedala som, a ponúkla som ho chipsami. Vyložil si nohy a ruky obmotal okolo mňa. "Bola si u lekára na kontrolu?" vyzvedal. "Áno, bola som." povedala som a naplnila ústa čipsami. "A?" spýtal sa. "Všetko je v poriadku." povedala som. Zazvonil zvonček. "Idem otvoriť." vyskočila som na nohy a šla k dverám. "Dobrý deň slečna..." policajt ani nedopovedal a skočila som mu do reči. "Pani." opravila som ho a zdvihla ruku aby videl obrúčku. "Pardón pani, hľadáme pána Jakuba Alana." povedal policaj a nespúšťal zo mňa oči. Bola som prekvapená, čo od neho môže polícia chcieť. "Deje sa niečo Demi?" došiel Jakub a tiež zostal v šoku. "Jakub Alan?" spýtal sa policajt. "Áno." povedal. "Poďte prosím so mnou." povedal policajt a uhol sa tak, aby Jakub prešiel okolo neho a aby nasadol do auta. "Čo sa deje?" spýtala som sa. "To nie je vaša starosť madam." povedal policajt. "Ale je! Je to môj manžel!" povedala som trocha naštvane, ale stále vyplašene. "Ste Dominika Alanová?" spýtal sa policajt. "Áno som." povedala som hrdo. "Pôjdete s nami tiež." povedal policajt. "Ju z toho vynechajte!" skríkol Jakub. "Je tehotná a nechcem, aby sa jej niečo stalo." povedal Jakub, vzal si bundu a postavil sa k autu. "Dobre teda, ale určite ju budeme musieť predviesť tiež." povedal policajt. "Zatiaľ dovidenia." povedal policajt, otvoril Jakubovi dvere a on nasadol. Ešte mi stihol zamávať a odišli. Stála som tam úplne vyplašená, roztrasená. "Demi!" bežal ku mne Lukas a objal ma. "Čo sa stalo? Prečo tu bola polícia? Kde je Jakub?" pýtal sa Lukas, no zasypal ma toľkými otázkami, že som nedokázala odpovedať. "Poď ideme dovnútra."chytil ma okolo pásu a vošli sme dnu, posadil ma na gauč a priniesol pohár vod. "Ďakujem!" povedala som potichu a odpila si. "Takže? Čo sa tu stalo?" spýtal sa po chvíli. "Ja ani neviem. Sedeli sme tu a zazvonil zvonček a tak som šla otvoriť a tam stála polícia a Jakuba vzali preč a chceli aj mňa." povedala som na jeden nádych. "Idem na políciu." povedal a vzal kľúče od auta. "Idem s tebou!" povedala som a vzala si kabát. "Nie! Ty zostaneš tu." povedal. "Keď nejdem s tebou, pôjdem sama autobusom." povesadala som. Lukas si vydýchol. "Tak dobre poď."povedal a podal mi ruku.