Okradnutá...

..Ty ho ľúbiš?..Áno, ľúbim..

"Demi otvor dvere!" trepal mi po dverách Jakub. "Nie! Choď preč!" kričala som. "Otvor, lebo ich vyvalím!" vyhrážal sa. "Jakub choď preč, prosím." hovorila som pomedzi slzy. *TRESK* Dvere sa rozrazili a v nich stál Jakub. Bol vystrašený. Priskočil ku mne a začal ma objímať. Ja som sa mu vytrhla a on na mňa pozrel. "Musíš odísť." povedala sa. "Nie, ja nikam nejdem!" stál za svojim. "Musíš lebo ťa zabijú, chápeš!" neverila som, že som mu to povedala. Pozrel na mňa prekvapene. Potom sa ku mne nahol, pobozkal ma. Vášnivo. "Ja sa vrátim a budeme spolu." utrel mi slzu a odišiel. Zosunula som sa na zem a pri tom mojom plači a vzlikaní som od únavy zaspala. 
"Demi.. Demi prečo tu tak ležíš?" zdvíhal ma ocko. "Ahoj ocko." povedala som ospalo. "Čo sa stalo? Kde je Jakub?" spýtal sa ma. "Odišiel a už sa nevráti." povedala som akože nič, ale vo vnútri ma to ničilo. "Ach miláčik netráp sa. Poď dole. Spravím ti niečo jesť a budeme aspoň chvíľu spolu."pohladil ma po líci a šli sme dole. Spravil mi krupicu a spolu sme si pozreli film. Túlila som sa k nemu a bolo mi dobre. Potom sme sa rozprávali. Ocko musí odísť na týždeň na služobnú cestu a chcel ma šupnúť k mame, ale presvedčila som ho, aby som mohla zostať doma. Veď už nie som malá. A dovolil mi, aby u mňa spala Miša. Potom som upratala a šla hore. Po dlhej dobe, som sa konečne pustila do učenia. Trvalo mi to 2 hodiny, ale zmákla som to. Fuh! Zatvorila som učebnicu dejepisu. Odrazu mi niečo búchalo na okno. Otvorila som ho. "Au!" trafil ma kameň. "Ou! Prepáč Bibiana. Poď na chvíľu von." povedal Erik potichu. "Načo?" spýtala som sa. "Nepýtaj sa a poď!" rozkázal. "Počkaj, hneď som dole." povedala som a rozbehla sa dole. "Ocko, hneď som späť." ubezpečila som ho a vybehla von. Pred domom stál Erik. "Čo potrebuješ?" spýtala som sa. "Poď somou." povedal a ja som poslúchla. Šli sme do centra mesta. "čo tu robíme?" spýtala som sa. "Niečo ti ukážem, ale najskôr ťa musím zamaskovať." povedal a z ruksaka vytiahol mikinu a nejakú šiltovku. "Nasaď si to a rozpusť si vlasy. Teraz sa budeme hrať, že sme pár dobre?" spýtal sa ma. "Jasné" odpovedala som. Chytil ma za ruku. Vošli sme do nejakého klubu. Bolo tam plno. Prešli sme až do zadu a tam sem dverami vyšli na chodbu. Vošli sme do výťahu a zišli niekde do podzemia. Erikovi som stisla ruku. Usmial sa. "Neboj sa." pohladil ma po líci a výťah sa otvoril. Ocitli sme sa medzi čudnými chlapíkmi, ozbrojenými až po uši. Strašne som sa bála. Vchádzali sme do nejakej zasadačky a zastavil nás chlap a pozeral na mňa. "Ona je tu so mnou." ubezpečil ho Erik a vošli sme dnu. Usadili sme sa a počúvali sme. Zo začiatku to bola nuda a nadávala som si, načo som sa tu trepala, no zrazu ma z myšlienok vytrhol Jakubov hlas. Stál pred všetkými vpredu a niečo tam hovoril, no nepočula som ho, lebo všetci ostatný si niečo začali šepkať. Erik sa postavil a ja som ho nasledovala. Prešli sme kúsok dopredu a začali sme počúvať. Niečo tam hovoril o peniazoch a že už všetko splatil a že chce slobodu. Všetci naňho civeli ako na debila. "Čo si raz začal, musíš to už dokončiť!" povedal chlap, kt. sedel v predu. To bol asi šéf. "Dlh som splatil. Chcem slobodu." povedal Jakub. "Ty chceš slobodu? Načo by ti bola? Veď už nikoho nemáš." zasmial sa chlap. "Ale mám." povedal Jakub s úsmevom. "Mám Demi, Demi, ktorú milujem a chcem byť s ňou." povedal tak romanticky. "My sme tvoja rodina." povedal ten chlap. "Ona je moja rodina! Moje všetko!" povedal Jakub. "Dávali sme ti všetko a ty nás takto opustíš? Kvôli nejakej k*rve?" jedoval sa chlap. "Ona nie je k*rva. Je to moje všetko." skoro že nekričal. Chlap sa postavil, prešiel k jednému chlapíkovi a ten mu podal zbraň. Prišiel k Jakubovi. Jakub si iba kľakol na zem a zatvoril oči. Ja som sa ani nemohla nadýchnuť. Odistil zbraň a namieril na Jakuba. Neovládla som sa, rozbehla sa k nim. "Nie! To nesmiete!" skríkla som a postavila som sa pred Jakuba. "Demi, čo tu robíš?" postavil sa Jakub a objal ma. Oblapila som ho a nechcela pustiť. "Demi." kývol hlavou chlap. "Mali sme dohodu." povedal rázne. "Nemôžete mi ho vziať. Ja ho ľúbim a nechcem prísť o ďalšieho blízkeho." povedala som skoro so slzami. "Ty ho ľúbiš?" pozrel na mňa. "Áno ľúbim." povedala som a pozrela a Jakuba. "Vtom prípade, ste voľný vypadnite, pokiaľ si to nerozmyslím." povedal a odišiel. Jakub ma schmatol za ruku a rozbehli sme sa preč.