Okradnutá...

..Jakub! Snáď nežiarliš na Lukasa..

"A torta bude čokoládová!" rozhodol Jakub. "Prečo čokoládová?" spýtala som sa. "Pretože čokoládu ľúbi každý." žmurkol. "Ja by som chcela ovocnú!" argumentovala som. "Tak spravte kompromis." vošiel do kuchyne Lukas. "Jedno poschodie čokoláda, druhé ovocie." žmurkol Lukas a sadol si k nám. Ja s Jakubom sme sa poreli na seba. "Ja súhlasím." povedal Jakub. "Dobre, sme dohodnutý." usmiala som sa. "A čo svadobné šaty?" spýtal sa Jakub. "Čo s nimi?" spýtala som sa. "Kedy ich pôjdeme vybrať?" spýtal sa. "My?" vyvalila som naňho oči. "No a kto iný?" spýtal sa. "Ja!" prihlásil sa Lukas. "Ty?" neveriacky sa spýtal Jakub. "Ženích by nemal vidieť nevestu v šatách pred svatbou." vysvetlil Lukas. Jakub zúfalo pozrel na mňa. "Ja súhlasím z Lukasom." povedala som. "Dobre." povedal Jakub, hoci nebol nadšený. "Takže, kostol máme, sálu máme, kameraman, fotograf a všetko okolo toho máme. Torta je schválená, len ju treba ísť dať upiecť. Všetko?" spýtala som sa chalanov. "Nie, ešte nie." povedal Jakub. Pozrela som naňho. "Ešte treba vybrať obrúčky." objasnil mi. "Na tie som úplne zabudla." "Dúfam, že to môžem ísť vybrať s tebou ja a nie Lukas." povedal Jakub a hodil očkom po Lukasovi. "Jasné, že ty láska." usmiala som sa a dala mu pusu. "Tak fajn, ja idem za Susan. A vy slečna sa prichystajte na zajtra. Ide sa nakupovať." vyhlásil Lukas, dal mi pusu na líce a odišiel. "To čo bolo?" spýtal sa Jakub. "Čo čo bolo?" spýtala som sa. Krivo na mňa pozrel a odpil si z piva. "Jakub! Snáď nežiarliš na Lukasa." pozrela som naňho. "No bohužiaľ žiarlim! Prečo on ide vybrať šaty a ja nie?" spýtal sa naduto. "Lebo je to tradícia. Ženích nemôže vidieť nevestu v šatách pred svatbou, lebo budú mať smolu." vysvetľovala som mu. "Tak túto tradíciu porušme." povedal. "Prepáč, ale mňa nezlomíš. Zajtra idem vyberať šaty s Lukasom." usmiala som sa. "No dobre." povedal. "A teraz vstávaj! Ideme si dať spraviť tú tortu." zavelila som, obliekli sme sa a šli do cukrárne.

"A ako si tú tortu predstavujete?" spýtala sa nás predavačka, vytiahla notes a začala si písať poznámky. "Bude 2- poschodová. Dolné pochodie bude čokoládové, druhé ovocné. A marcipán nech je biely a chcela by som tam červené ruže." diktovala som. "Takže výzdobu máte červenú?" spýtala sa predavačka. "Áno červenú." usmial sa Jakub a predavačka očervenela. On sa jej páči! "A hore tradične postavičky ženícha a nevesty?" spýtala sa. Pozrela som na Jakuba. "Môže byť." povedal. Ukázala nám, čo tam majú a my sme si vybrali. "Po tortu si prídte pozajtra." usmiala sa predavačka. "Ďakujeme." povedala som a odišli sme. Chvála Bohu! To dievča mi liezlo na nervy. Ona mi balila chlapa! "Čo sa tak chmúriš?" spýtal sa Jakub, keď sme sadli do auta. "Ale nič." hodila som rukou. "Poďme domov." usmiala som sa a uvelebila sa na sedadle.