Okradnutá...

..Otvor dvere, lebo ich vyrazíme..

"Takže, dnes budeš len sledovať, ako to prebieha. Získaš skúsenosti a na ďalšej akcii pôjdeš už na ostro." usmial sa Lukas. "Dobre, chápem." usmiala som sa tiež. "Lukas!" zakričal niekto z čierneho mercedesu. "Frank!" zamával a nasadli sme do auta. "Ahoj, ja som Frank." podal mi ruku. "Andy." pozrela som sa mu do orieškových očí. "No ideme." posúril nás Lukas. Frank naštartoval a vyrazili sme. 

"Otvor dvere, lebo ich vyrazíme!" zabúchal na dvere Frank. "No tak Karlos, my vieme že si tam! Tak otvor!" zakričal Lukas, pozrel na Franka a vyrazili dvere. Ja som ich len mlčky pozorovala za ich chrbtami. Vbehli do vnútra a vyšli po schodoch hore. Ja som zostala pred domom dovtedy, pokiaľ som nepočula prvé výstreli. Neváhala som a vbehla dnu tiež. "No tak čo vy šmejdi! Na mňa proste nemáte!"vysmieval sa nejaký chlap. V ruke som pevne držala zbraň. Srdce mi bilo až príliš rýchlo. Zatajila som dych a nakukla do izby. Lukas ležal na zemi. Bol postrelený a Frank stál z rukami nad hlavou. 3...2..1... Vrútila som sa dnu a namierila na chlapa zbraň. "Pusť tú zbraň!" zrevala som. On sa ku mne vytočil. "Vy ste si doviedli i doprovod. A aký sladký." povedal a oblízol sa. Fuj! To bolo nechutné. "Pusť tú zbraň." zopakovala som. Upieral na mňa celú svoju pozornosť a Frank to využil a spacifikoval ho. Ja som pribehla k Lukasovi. "Kde... Kde si to dostal.?" triasol sa mi hlas. "To je v pohode." usmial sa na mňa. "Nie, nie je!" povedala som už so slzami na krajíčku. Rozopla som mu košeľu. Dostal to do ramena. "Musíme ho zaviesť do nemocnice!" pozrela som na Franka. "Nie! To v žiadnom prípade! Vezmeme ho k Anastázií, máme tam doktora." povedal a vystrelil a chlap bol na mieste mŕtvy. Frank vzal Lukasa, nasadli sme do auta a vrátili sa späť.

"Uhnite! Uhnite!" kričal Frank a vleteli sme Anastázií do pracovne. "Čo sa mu stalo?" spýtala sa celá vystrašená. "Ten k*kot ho postrelil!" povedal nasrane Frank. "Vezmite ho do izby a ja privediem Kamilu." povedala a rozbehla sa. My sme vyšli do našej izby, tam ho Frank zložil na posteľ a odišiel. Mal ešte jednu zakázku. Sadla som si k Lukasovi. "Takto si ma nemala vidieť." povedal a zvíjal sa v bolestiach. "Lukas prestaň! Nenamáhaj sa." tiekla mi po líci prvá slza. Chytil ma za ruku. "Jakub, Jakub mi kázal..." nedopovedal, lebo do izby vletela Anastázia s nejakou ženou. "Dovolíš?" pozrela na mňa. Ja som sa jej uhla a pozerala na to len zďaleka. "Je to vážnejšie, než som si myslela." povedala a vytočila sa k Anastázií. "Mohli by ste odísť prosím?" povedala a otočila sa späť k Lukasovi. "Chcem tu ostať." povedala som. "Andy teraz netrucuj a poď." chytila ma za ruku Anastázia a vyšli sme na chodbu. "Ako sa to stalo?" spýtala sa ma. "Ja neviem, zostala som von a až keď som počula výstrely som vošla dnu." povedala som. "Ty si bola moment prekvapenia?" pozrela na mňa. "Asi áno." pozrela som sa na ňu. Bolo počuť krik. "Čo mu to robí?" spýtala som sa Anastázie celá vystrašená. "Vyťahuje mu guľku." povedala. "Poď niečo ti ukážem." povedala a zišli sme do jej pracovne. Zapla veľkú plazmu a na nej pustila záznam zo správ. Ukazovali reportáž o mojej "smrti." Potom ukázali mamu s otcom. Boli taký zranený. Nič nehovorili. Chcelo sa mi kričať, plakať. Chcela by som im povedať, že som na žive ale nešlo to. "Si v pohode?" pohladila ma po chrbte Anastázia. "Hej som." ubezpečila som ju, hoci to nebola pravda. Anastázia mi spravila čaj a trochu sme sa zakecali. Nebola to taká sviňa ako som si myslela. Dozvedela som sa že má už po 30- tke. Mala dve deti ale celá rodina mala autohaváriu a prežila len ona. Toto zdedila po otcovi. Nemohla som uveriť, že žena, ktorá mala už 30 chce Jakuba. 

"Hotovo. Spravila som, čo som mohla, ale bude v poriadku. A Andy, chce ťa vidieť." usmiala sa a odišla. "Len choď." povedala Anastázia. Usmiala som sa na ňu a šla za Lukasom. "Ahoj." usmiala som sa naňho. "Ahoj." snažil sa o úsmev. Bol celý spotený, ale mal to už za sebou. "Ako ti je?" spýtala som sa. "No zdá sa, že by mi malo byť lepšie, ale nie je to tak. Dala mi nejakú injekciu na zmiernenie bolesti. Zachvíľu zaspím a chcel som ťa ešte vidieť." pohladil ma po tvári. "Ľahneš si ku mne?" spýtal sa. "Jasné." usmiala som sa a ľahla si k nemu. Pritiahol si ma bližšie a ja som cítila tlkot jeho srdca. Bol horúci a sťažka dýchal. Pozrela som sa mu do očí. Bol taký nevinný. Pohladila som ho po tvári a dala mu pusu na líce. Stihol sa ešte usmiať a potom už upadol do hlbokého spánku a neskôr aj ja.