Okradnutá...

..strašne mi pripomínaš moje dievča..

"Tak fajn, počúvaj ma. Toto je veľmi nebezpečná úloha, ak chceš ustúpiť, ešte máš možnosť." povedala Anastázia. "Nie, idem s tebou!" povedala som rázne. "Dobre teda. Ideme na to! Rob všetko presne ako ja dobre?" pozrela na mňa. "Fajn." povedala som nervózne. Usmiala sa na mňa a stisla mi ruku.

Vystúpili sme z auta a vošli sme do nejakej starej budovy. Z vonku diera, no vo vnútri to žilo. Moderne zariadený klub. "Sem chodia iba tie najvyššie vrstvy mafiánov. Tu dole je klub a hore majú aj apartmány, kde si čas od času volajú štetky. Dnes, si zavolal aj náš cieľ, ktorého sa už dlhšiu dobu snažím odstrániť. Takže ukáž kozy a buď sexy." dostala som inštrukcie. Rozopla som si kabát. Všetci na nás upreli pohľady. Pribehol k nám nejaký chalan a zaviedol nás hore po schodoch do jedného z apartmánu. "Tam je kúpelňa. Upravte sa a oni vás o chvíľu zavolajú." povedal a zmizol. My sme vošli do kúpelne. "Tu máš. Daj si to medzi prsia." podala mi malý nôž. Napchala som si ho tam. "A ešte toto." podala mi poriadne veľkú reťaz na krk."Načo mi to bude?" pripínala som si ho na krk. "Môžeš s tím niekoho pekne udusiť." usmiala sa. Nahodila som grimasu, že som pochopila. Do kúpelne vošiel chlap a kývol nám hlavou. Vyšli sme z nej a chceli sme vojsť do izby ale mňa chlap chytil za ruku. "Ty si pre niekoho iného moja." usmial sa a vzal ma do iného apartmánu. Ešte som sa so strachom v očiach obzrela za Anastáziou a ona mi ukázala aby som sa nebála, že je to v pohode. No, ako pre koho. Začala som sa klepať. Bola som plná adrenalínu a srdce mi bilo ako o život. Ukázal mi dvere a ja som vošla dnu. "Poď ďalej." povedal niekto, kto bol za ďalšími dverami. Nádych, výdych. Chytila som kľučku, otvorila som dvere a vošla dnu. Bolo tam slabé svetlo, takže osobu nebolo možné spoznať. Vedela som len, že je to chlap podľa hlasu a obrysov tela. "Tak sa predveď." povedal a hlavu si oprel o päsť. Pomaly som rozopla kabát a zhodila ho na zem. Rozpustila som si vlasy a hodila nimi. On sa postavil a podišiel ku mne. "Otoč sa!" nakázal mi. Ja som sa mu otočila chrbtom a on sa ku mne priblížil. Vzal si moje vlasy medzi prsty. Odhalil mi krk a perou mi po ňom prešiel. Vzdychla som. "Celá sa trasieš." zašepkal mi do ucha, no ja som nemohla ani otvoriť ústa. Ovoňal ma. "Prekrásne voňiaš." odsekol. Opatrne mi prešiel rukami z ramien na prsia a zase späť. "Si prekrásna." odsekol, čupol si a začal mi bozkávať zadok. Ztuhla som. Jemne ma po ňom hladil a bozkával. "Au!" skríkla som. On ma uhryzol. Po chvíli sa postavil a vzal ma na ruky. Trocha som sa zľakla. Položil ma na posteľ a začal ma bozkávať na krku, prsiach a pomaly prešiel na brucho. Sťažka som dýchala. Nevedela som, čo mám robiť. Vrátil sa späť ku krku a potom prestal. Pohladil ma po tvári. "Môžem?" spýtal sa. Spýtavo som naňho pozrela. "Pobozkať ťa na pery..." povedal a palcom mi prešiel po dolnej pere. "Ale ja na ústa nebozkávam." povedala som potichu. "Škoda. Tieto krásne, plné pery by som ochutnal." povedal. "Jednu ti dovolím." povolila som. Nahol sa, už bol tak blízko na zastavil sa. "Ja nemôžem." povedal, sadol si na posteľ a dal si hlavu do dlaní. "Je niečo zlé?" spýtala som sa. "Nie, nie je si prekrásna. Ba priam až dokonalá, ale nemôžem. Vieš, ja milujem jedno dievča a aj ona mňa." povedal. "Tak čo tu sedíš? Choď za ňou." povedala som a donútila som sa pohladiť ho po chrbte. "Strašne by som chcel, ale nemôžem. Už nie sme ani v kontakte. Musel som ju surovo opustiť kvôli práci." povedal. "Takže tebe je prednejšia práca, než láska?" spýtala som sa. "Nie, ale bolo to pre jej dobro. Neviem, či by to so mnou vydržala. Bol by som preč a vrátil by som sa raz za 3 týždne." vzdychol. "Pravá láska si na teba vždy počká." zašveholila som mu do ucha. Otočil sa ku mne. "Máš pravdu. Veľmi si mi pomohla." Hoci som mu nevidela do tváre cítila som, že sa usmial. Vstal, a niečo vytiahol zo stolíka. Vrátil sa späť a do ruky ma napchal peniaze. Kopu peňazí. "To začo?" spýtala som sa šokovane. "Za dobrú radu." povedal. Odišiel a ja som zostala sedieť na posteli s priblblím úsmevom. No odrazu sa vrátil späť a celkom ma tým svojim vpadom do izby vyľakal. "Prepáč, ale strašne mi pripomínaš moje dievča a ja musím!" povedal, chytil mi bradu medzi prsty a pobozkal ma. Dlho a vášnivo. Keď skončil, jemne mi kusol do pery. Otvorila som oči a všimla som si, že on ich má ešte stále zatvorené a predýchava to. "Máš také nadýchané a vláčne pery ako ona." otvoril oči, pohladil ma po tváry. "Ďakujem." pošepkal, dal mi ešte pusu na líce a odišiel. Ja som si rýchlo na seba hodila kabát a šla som rýchlo za Anastáziou.

Pred dverami ma zastavili hlasy. "Takže ty si ma chcela zabiť, čo ty suka! Toto ti tak ľahko nedarujem! Najskôr z teba vyšukám dušu a potom ťa zabijem!" vyhrážal sa chlap. "Pusti ma! Okamžite ma pusti!" kričala Anastázia. Ja som potichu a opatrne otvorila dvere. Škrtil Anastáziu na posteli a smial sa. Ja som si z krku strhla reťaz, skočila naňho a obmotala mu reťaz okolo krku. Silno som zatiahla a trhla som ňou. Chlap sa zvalil na Anastáziu. Ona ho zo seba zhodila. "Ty hovado jedno!" skríkla a kopla doňho. Rukou si utrela krv, ktorá jej tiekla z pery. "Parádne si mu zlomila väzy. Si šikovná." pochválila ma. "Pomôž mi, prehodíme ho cez okno a naložíme do auta a pôjdeme to hovado zakopať." povedala. "Dobre." pomohla som jej, zišli dole a tam sme povedali, že si chce oddýchnuť a že ho nikto nemá rušiť. Potom sme ho horko-ťažko natrepali do kufra auta a zašli sme na smetisko.

"Tu ho nikto hľadať nebude." skonštatovala Anastázia a tam sme ho pri pití Jack Daniels zakopali. Začalo už svitať a tak sme nasadli do auta a vrátili sme sa domov.