Okradnutá...

..Presne rok sme spolu..

"Lukas, si tu?" zakričala som na celý dom, no nikto neodpovedal. "Možno je ešte so Suzan." povedal Jakub. "Asi." povzdychla som si. "Dom je iba náš, tak čo ideme robiť?" spýtal sa a objal ma zo zadu. "Čo by si rád?" spýtala som sa. "Idem ti uvariť vynikajúcu večeru." pošepkal mi do uška. "Nie, my ideme variť vynikajúcu večeru." opravila som ho. "Chceš byť môj asistent?" spýtal sa. "Ty budeš môj." zasmiala som sa. "Tak fajn šéfka, čo by ste si dali na večeru?" spýtal sa. "Špagety!" vyhrklo zo mňa. "Tak teda špagety." povedal, vzal ma na ruky a preniesol do kuchyne. "Dones prosím cestoviny. Mali by byť v špajzi na 2 poličke." nadiktovala som Kubovi. "Nie su tu." zakričal mi. "Pozri sa lepšie!" "Cestoviny došli. Skočím do potravín." povedal. "Dobre teda. Veď máme čas." usmiala som sa a on odišiel. Zatiaľ som robila omáčku, keď zazvonil zvonček. "Ahoj Andy, nevieš kde je Lukas? Nedvíha mi mobil a ja mám oňho strašný strach." fňukala Susan. "Neviem kde je Lukas, naposledy som ho videla poobede, keď šiel za tebou." povedala som. "No ale neprišiel." povedala. "Poď ďalej." pozvala som ju, usadila na gauč, vzala mobil do ruky a vytočila Lukiho číslo. "No?" ozvalo sa mi na druhej strane. "Prosím ťa kde si?" skríkla som do mobilu. "Stojím v zápche a diaľnici. Kamión sa prevrátil." oznámil mi Lukas. "A to nevieš dať vedieť? Susan sa o teba bojí." povedala som naštvane. "Dnes máme výročie čo sme spolu a šiel som jej pre darček, ale ten kamión mi skazil plány." jedoval sa Lukas do telefónu. "Dobre, ale kedy mieniš doraziť domov?" spýtala som sa. "Už sa to tu uvoľnilo, za pol hodky som tam." povedal a zrušil. Šla som k Susan. "Kde je? Je v poriadku?" vyhrkla. "Áno, všetko je v poriadku, už ide domov." usmiala som sa. "Chvála Bohu." vzdychla. "Počula som, že dnes máte výročie." nahodila som nenápadne. "No, hej, máme. Presne rok sme spolu." usmiala sa Susan. "Rok?" vyvalila som oči. "Hej, rok." usmiala sa. "Som tu!" zakričal Jakub. "Ahoj Susan." pozdravil sa. "Ahoj Jakub." usmiala sa. "Kde je Lukas?" spýtal sa. "Na ceste." odpovedala som. "Idem do kuchyne." povedal Kubo a zmizol. "Bože, ja som ale nevychovaná, dáš si kávu alebo čaj? Víno?" ponúkla som ju. "Nič, vďaka. Počkám na Lukasa a pôjdeme preč." povedala. "Tak teda dobre." usmiala som sa. 

"Som tu!" zakričal Lukas. "Prepáčte, ale nejako sa to pokašľalo." usmial sa. "To nevadí, ideme?" spýtala sa Susan. "Áno láska, ideme." dal jej pusu, mne zakýval a odišli. "Dal som variť cestoviny. Za chvíľu máme večeru hotovú." oznámil mu Jakub. Ja som prestrela stôl, Jakub naservíroval a spoločne sme sa najedli. "A mám pre teba malé prekvapenie." povedal lišiacky. "Aké?" spýtala som sa plná očakávaní. "Tam-ta-da-dá!" postavil predo mňa zmrzlinu. "Mňam!" zvýskla som ako malá. "To je karamelová?" spýtala som sa. "Áno." usmial sa. "Ďakujem." povedala som a pustila sa do zmrzliny. "Ďakujem za sladké prekvapenie." poďakovala som mu, keď som dojedla. "Za sladké prekvapenie sladkú pusu." povedal zvodne, natiahol sa ku mne a pobozkal ma. "Hmm, chutíš samý karamel." oblízol si pery. "Ach ty môj zvodca." schmatla som ho za košeľu a pritiahla si ho k sebe.