Okradnutá...

Sranda je sranda..

-Pííííp- zazvonil mi mobil. Mŕtvolne som prešla od postele k stolíku a prečítala si sms-ku. -Dnes o 13:00 pri fontáne na námestí. -Vika-- No super. Kto vie čo tá zase vymyslela. Pozrela som sa na hodinky. Pol 10. Mám čas. Hodila som sa ešte na chvíľu do postele. Potom som vstala, dala si sprchu a v župane zišla dole. Na stole som našla odkaz. Bol od ocka. -Prídem zajtra ráno. Zatiaľ sa drž, máš tu peniaze. Ľúbim ťa! -Ocko-- Tento deň sa nemohol začať lepšie. Spravila som si raňajky, pustila telku a vylihovala som. O pol 12 som dala dom "dokopy" a šla sa chystať. Vonku bolo chladnejšie, tak som si vzala rifle, tričko a k tomu mikinu. Vlasy som si vypla do copu, namaľovala som sa, vzala kľúče a vyrazila som. Došla som k fontáne s menším meškaním. Vika tam už netrpezlivo čakala. "No konečne!" schmatla ma a objala. "Tebe to ale trvá." zasmiala sa. "Prepáč, ale ocko nie je doma, tak som sa trocha povaľovala." priznala som sa. "Ale teraz sa ide žiť!" povedala a šli sme. "Kam ma to berieš?" spýtala som sa. "Uvidíš." usmiala sa šibalsky. "Tam-ta-da-dáááá!" skríkla a rozhodila rukami. "To nemyslíš vážne!" zvýskla som. "Tak makáj!" povedala a rozbehli sme sa do Lunaparku. Kúpili sme si lístok. "Táák? Čo vyskúšame ako prvé?" spýtala som sa. "No čo asi." pozrela na mňa nedočkavo. "Tak fájn. Ideme na horskú dráhu!" povedala som a postavili sme sa do radu. Netrvalo to tak dlho, a už sme sedeli vo vozni. "Pripravená?" spýtala sa ma. "Jasné!" povedala som odhodlane. Pomaly sme sa rozbiehali. Bolo to úžastné! Dlho mi nebolo tak dobre. Výskali sme, kričali, a prežívali to spolu. 

Boli sme hádam na všetkých atrakciách čo tam boli. A ak hovorím na všetkých, tak úplne na všetkých. 
"Už som hladná!" povedala som a pohladkala si brucho. "Aj ja. Poď! Ideme do seba dačo hodiť." usmiala sa. Napchali sme sa a kúpili sme si ešte kolu. "Dopi a ideme ešte na ruské kolo." povedala nadšene a utekala do radu. Ja som sa za ňou vliekla. "Do piči!! Nevieš dávať pozor debile?" zvrieskla som, keď sa moja kola rozliala po mojej mikine. "Ježiši prepáč! Ja som nechcel.... Demi?" povedal. "Adam?" pozrela som sa mu do tváre. "Čo tu robíš?" spýtal sa ma. "Som tu s Vikou." usmiala som sa naňho. Usmial sa dal si dole mikinu a podal mi ju. "Tu máš obleč si ju. "Nie, ja ju nechcem. Tebe potom bude zima." povedala som. "Tu máš ber!" prikázal. Vzala som si ju, moju si vyzliekla a jeho som si obliekla. "Spokojný?" spýtala som sa. "Veľmi." povedal. "Už musím ísť. Pa." povedala som a rozbehla som sa k Vike.