Okradnutá...

..Takže, dnes ťa čaká prvá akcia..

"Tak tu ste." usmiala sa na nás. Vstala od stola a prešla k nám. "Poďte za mnou." povedala a šli sme do garáže. Tam stálo kopec áut. "Toto bude musieť postačiť." Vybrala starý vrak ktorý ledva stál na kolesách. "Je to ešte pojazdné?" spýtal sa Luky ironicky. "Na poslednú cestu je to dokonalé." žmurkla Anastázia. Sadli sme do tej šunky a odviezli sme sa až k mostu, ktorý viedol cez priekopu. Za nami išlo ešte jedno auto. Sedeli v ňom dvaja chapi, ktorý z neho vytiahli 2 mrtvé telá. Posadili ich do auta, auto poliali benzínom, aby lepšie horelo, naštartovali a na plyn položili tehlu. Auto sa rozbehlo, prerazilo zábradlie a zrútilo sa do priekopy a vybuchlo. Zomrela som. Už som neexistovala. Všetko skončilo v aute. Celá moja minulosť. "Ako sa voláš?" spýtal sa ma Lukas. "Andy! Volám sa Andy." povedala som. Lukas sa usmial a objal ma. "Vitaj v novej rodine Adny." povedal a dal mi pusu na líce. Anastázia sa usmiala. Nasadli sme do auta a vyparili sme sa z mosta. 

"Musíš zmeniť svoj výzor, aby ťa nespoznali, drahá. Treba ti prefarbiť vlasy a premýšľala som, že ti dáme vyrezať aj to znamienko na tvári, lebo je strašne nápadné." povedala a premeriavala si ma. "Dobre teda, ak je to nutné." mykla som pleciami. "Akú farbu vlasov ti dáme?" spýtal sa Luky a strčil mi za ucho neposlušný prameň vlasov. "Čiernu?" usmiala sa Anastázia. "Nie, čierna by jej nepristala." povedal Luky. "A čo tak blond?" pozrela som na nich."Prečo nie." povedala Anastázia. "Blonďavá Andy." uťahoval s zo mňa Luky. Musela som sa zasmiať. Nikdy by ma nenapadlo, že budem bloncka. 

Auto zastavilo pred kaderníctvom. "Tak Luk,y ty vieš čo máš robiť a my dve si ideme trocha užiť." povedala Anastázia a vyšli sme z auta. "Tak ahoj Andy. Uvidíme sa neskôr." povedal Lukas a žmurkol na mňa. "Pa neskôr." neviem prečo, ale cítila som, ako sa červenám. 
Vošli sme do kaderníctva. "Tak čo to bude?" spýtala sa kaderníčka. "Trocha podstrihnúť a prefarbiť na blond." nadiktovala som jej. Usadila som sa a nechala sa rozmaznávať. Asi po 2 hodinách som videla výsledok. Nebola som to ja! Vyzerala som ako úplne iný človek. Ako Andy. "Tak čo? Spokojná?" spýtala sa Anastázia. "Takto som si to predstavovala." povedala som a ešte som sa pozrela do zrkadla. "Tak fajn a teraz ti treba niečo na seba. Poď, spravíme si dámsku jazdu." povedala a išli sme nakupovať. 

Prešli sme hádam všetky obchody až ma boleli nohy. Vykúpili sme snáď všetko. Mala som toho toľko, že som sa už nevládala uniesť. Mala som po sebe obvešaných kopec tašiek a Anastázia tak isto a to všetko bolo iba moje. "A teraz to najlepšie." povedala a vošli sme do spodného prádla. "To ako vážne?" pozrela som na Anastáziu. "Bude ti určite pár kúskov treba, keď vidím, ako to medzi tebou a Lukasom iskrí." rypla do mňa. "Nie, vôbec nič neiskrí." nadula som sa. "Tak prepáč no, ale niečo si vyberieš dobre?" pozrela na mňa. "Dobre teda. Ideme na to." usmiala som sa. "Strávili sme tam hodinu ale vybrala som si. Bola som spokojná. "Už nevládzem." posťažovala som sa. "Veď už aj ja som došla." povedala Anastázia. Privolala auto a my sme šli do klubu. 

"Tak tu ste." povedal Luky. "Máme toho veľa." povedala Anastázia. "To vidím. Ukáž pomôžem vám." vzal nám tašky. Vyšli sme výťahom až na vrch budovy. "Tak, od dnes budeš bývať tu." Povedala Anastázia a otvorila dvere. Apartmán. "A budeš tu mať spoločníka, aby ti tu hore v oblakoch nebolo smutno." žmurkla na mňa. "A kto to je?" spýtala som sa. "No ja." povedal Lukas. "Ty?" pozrela som naňho. "Máš s tým snáď nejaký problém?" spýtal sa. "Nie, vôbec nie." zakrútila som hlavou. "No dobre teda, ja si už idem ľahnúť dobrú noc." povedala Anastázia a zavrela za sebou dvere. "Pomôžem ti vybaliť?" spýtal sa ma Luky. "Bol by si veľmi láskavý." usmiala som sa. Začali sme vybaľovať tašky. "Wow... tu bude vzrúšo." vytiahol z tašky moje spodné prádlo." Vráť mi to!" nakázalo som mu. "Chyť si ma!" zakričal a rozbehol sa. "No počkaj!" rozbehla som sa za ním. "Mám ťa!" skočila som po ňom a spadli sme na zem. "Si rýchla." povedal celý zadychčaný. "Za to ty si strašne pomalý." zasmiala som sa. "Nezájdeme do klubu? Ešte je otvorené. Zabavíme sa." povedal. "Dobre." usmiala som sa, pomohla mu vstať a výťahom sme sa zviezli dole.

"Dve vodky prosím." objednal a sadol si ku mne k baru. Barman nám doniesol vodku a my sme ju do seba hodili. Dali sme si ich ešte a šli sme tancovať. Tancovali sme, tancovali, až sa mi točila hlava. Vrátili sme sa k baru a zase si objednali. Všetko bolo v pohode, no keď alkohol začal účinkovať bola som pekne mimo.

Otvorila som jedno oko, potom druhé oko a zase som ich zatvorila. Bolo mi zle a strašne ma bolela hlava. Postavila som sa z postele. Vošla som do kúpelne a prvé čo bolo, som začala obýmať záchodovú misu. "Si v pohode?" vošiel do kúpelne Lukas a stiahol mi vlasy do copu. Zdvihla so palec na znak, že je to dobré. Vyšlo zo mňa asi všetko. Umyla som sa a vrátila sa späť do postele. Lukas mi priniesol pohár vody a tabletku. Netrvalo dlho a ja som znovu zaspala.

"Dobré ,,ráno" šípová Rúženka." usmial sa Luky. "Koľko je hodín?" naťahovala som sa. "Je 4 poobede. Tak vstávaj, dnes máš 1. akciu dievča." usmial sa a odišiel. Šla som sa teda osprchovať, upraviť a obliecť. Už, už som vychádzala z izby, všimla som si na stole jedlo. Bože! Bola som taká hladná a neodolala som. Sadla si a vychutnala všetky dobroty, čo na stole boli. Potom som už šla dole. "Tu si." usmiala sa Anastázia. "Som počula, že ste vraj mali rušnú noc." pozrela na Lukasa a ten dal dole hlavu. "Takže, dnes ťa čaká prvá akcia. Pôjde s tebou Lukas a Frank, ktorý príde o chvíľku. Ďalšie podrobnosti ti vysvetlia chalani v aute. O a ešte niečo. To je pre teba." podala mi škatuľu. Položila som ju na stôl a rozbalila som ju a v nej ležala zbraň."Možno sa ti bude na dnes hodiť." žmurkla na mňa a my sme vyrazili.