Okradnutá...

..To nevadí, my ho dostaneme!..

[z pohľadu Demi]

"Ukáž, pomôžem ti." povedala som ockovi, a začala čistiť zeleninu. "Podáš mi prosím ťa mrkvu?" poprosila som ocka. "Nemôžem, mám špinavé ruky." povedal a ďalej sa venoval svojmu. Utrela som si ruky do teplákov a šla do záhrady po čerstvú mrkvu. Prechádzala som cez obývačku, keď som sa očkom pozrela na telku. Zastala som. "Dnes ráno našli v opustenej garzonke mŕtve telo Michaela Kobialku. Údajne pracoval pre mafiána známeho pod menom Kato. Zabila ho guľka do hlavy z revolvera kalibru 9 milimetrov..." oboznamoval moderátor správ, no ďalej som ho prestala počúvať. "Miláčik, stalo sa niečo?" spýtal sa ocko. "Nič, len som sa zapozerala." zaklamala som a vyšla na záhradu. Vzala som si mrkvu, umyla, nakrájala som ju a hodila do polievky. Bola som strašne nervózna. Neviem prečo, mala som zlý pocit a strašne sa mi triasli ruky. "Nakrájaš mi prosím ešte jarnú cibuľku?" poprosil ocko. "Jasné." povedala som a začala krájať. "Do kelu!" skríkla som. "Nevieš dávať pozor?" povedal ocko nazlostene a podal mi vreckovku. "Nehnevaj sa, len som trocha rozrušená." povedala som. "Z čoho?" spýtal sa ocko. "Chcem ti niečo povedať, ale radšej si na to sadni." povedala som. Ocko si odsunul stoličku a usadil sa. "Ocko, som tehotná." povedala som potichu. "Čože?" skríkol ocko a objal ma. "Bože môj, ja budem dedko." radoval sa ocko. Bola som rada, že sa ocko raduje, ale aj veľmi smutná že neviem, kde je Jakub z Lukasom.

[po dvoch mesiacoch]

"Bábätko aj vy ste v poriadku." povedala s úsmevom doktorka. "A je to chlapček či dievčatko?" spýtala som sa. "To ešte nevieme. Možno sa to ukáže pri ďalšej kontrole." povedala, podala mi papiere, rozlúčili sme sa a odišla som. Za nemocnicou som mala zaparkované auto. Šla som po chodníku ku parkovisku. Nasadla som do auta a nastavila si spätné zrkadlo. "Pane Bože!" skríkla som a vystúpila. "Jakub!" zakričala som, no už tam nikto nebol. Nasadla som naspäť do auta a hlavu položla na volant. Bola to už 2 mesiace, čo sa mi Jakub neozval. Po líci sa mi spustila slza. Odrazu zazvonil telefón. "Jakub." povedala som potichu a rýchlo som sa začala prehrabávať v taške. "Jakub?" zakričala som do telefónu. "Ehm nie zlatko, to som ja ocko." ozvalo sa mi v mobile. "Ou, aha, no a čo potrebuješ?" spýtala som sa. "Ako dopadla prehliadka?" spýtal sa ma. "Bábätko je v poriadku." povedala som. "Dobre teda, tak sa ponáhľaj domov." povedal ocko a zložil.

"Ociii, som už doma." zakričala som a nohou zavrela dvere, lebo som mala kopu tašiek. "Miláčik, prečo sa trápiš s nákupmi? Ja by som nakúpiť šiel." povedal ocko a vzal mi tašky. "Ježiši oci, som len tehotná a nie nemocná." povedala som a vyzula sa. "Prepáč." ospravedlnil sa. "To nevadí." dala som mu pusu na líce a šla do kuchyne. Začala vybaľovať z tašiek no ocko ma zastavil. "Čo je?" spýtala som sa. "Prosím, ty choď pozbierať prádlo na záhradu dobre?" požiadal ma ocko a ja som prikývla. Vzala som si prútený kôš na prádlo a vyšla von. Začala som prádlo ukladať do koša, až som sa dostala k plachte. Zvesila som ju a zostala v šoku. Stála som tam ako primrznutá. Nedokázala som sa hýbať a srdce mi divoko bilo. Pred mojimi očami stál Jakub s ružou v ruke na ktorej ma obväz. "Demi." podišiel bližšie ku mne. Ja som nechala plachtu klesnúť na zem a hodila som sa mu okolo krku. Zastonal. "Prepáč, ja som nechcela." ospravedlnila som sa mu, keď som nechtiac udrela do jeho obviazanej ruky. "Kde si bol? Prečo si sa mi neozval? Kde je Lukas? Tak strašne som sa o vás bála." povedala som a rozplakala som sa. "Už je dobré láska, som tu a aj Lukas je tu. Je pri tvojom otcovi." utešoval ma. "A čo Koloman?" spýtala som sa a Jakub zosmutnel. "Nenašli sme ho." povedal. "To nevadí, mi ho dostaneme!" povedala som. Jakub sa usmial a konečne ma pobozkal. Potom s čupol, nadvihol mi tričko a dal mi pusu na bruško. "Ahoj Miško. Ocko ani na teba nezabudol. Ako vidím, pekne sa v mamkinom bruku rozťahuješ." hladkal mi ho. "Jakub." zasmiala som sa. "Cítila si to?" spýtal sa užasnuto. "Ono koplo!" povedal a dal mi ešte jednu pusu na bruško. "To stačí, maznať sa budete večer." zasmiala som sa a pomohla som mu vstať."Tak ideme dnu?" spýtala som sa. "Ideme." usmial sa a išli sme za ockom a Lukasom.