Okradnutá...

..Tieto sú tie pravé..

"Dobré ráno spiaca krásavica!" budil ma Lukas. "Koľko je hodín?" spýtala som sa ospalo. "Dosť na to, aby si vstala." povedal a vzal mi perinu. Ja som vstala, šla sa upraviť, obliecť a vyrazili sme.

"Hej! Práve si prešvihol svadobný salón!" upozornila som Lukasa. "Viem, ale to nevadí, ja ťa chcem vziať do iného." usmial sa. "Mám sa začať báť?" spýtala som sa. "Nemusíš." chytil ma za ruku a bez slova sme šli celou cestou. "Sme tu!" oznámil mi. Vystúpili sme a vošli sme dnu. Skoro mi oči vyskočili! Toľko krásnych šiat pokope. Bola som v úžase. S tohto všetkého si mám vybrať iba jedny? To tu strávime pekne dlho. "Poď!" povedal Lukas a nastavil mi ruku. Chytila som ho a šli sme na poschodie. "Lukas!" rozbehla sa oproti nám Susan. Lukas ma pustil a vzal ju do náručia. "Ahoj Andy." pozdravila ma. "Ahoj." usmiala som sa. "Susan, spravíš mi láskavosť? Andy treba šaty na svatbu. Pomôžeš nám s výberom?" spýtal sa Lukas. "Jasné, poďte so mnou." usmiala sa. "Ta ktoré sa ti páčia?" spýtal sa Luky. "Ak mám pravdu povedať všetky." priznala som sa. "Ktoré sa páčia tebe?" spýtala som sa. "Tieto." ukázal na prekrásne šaty. "Dobre, skúsim si ich." povedala som a Susan mi ich dala dole s figuríny. 

"Si nádherná!" žasol nado mnou Lukas. "Sedia ti." s otvorenými ústami povedala Susan. "Tu máš skús si ešte tieto." podala mi ďalšie a takto to išlo 3 hodiny v kuse. "Tak ktoré?" spýtala som sa ich. "Ja by som bral všetky." povedal Lukas. "Ešte si skús tieto." podala mi ešte jedny. Nasúkala som sa do nich a šla sa im ukázať. "Tieto sú tie pravé!" povedal Lukas, prišiel ku mne a zatočil ma. "Si v nich veľmi pekná." povedala Susan a dala mi ešte závoj. "Princezná." objal ma Lukas. "Tak čo, berieme tieto?" spýtal sa. "Áno." bola som nadšená. Zaplatili sme ich a šli na obed. 

"Ďakujem, že si bol so mnou." povedala som Lukasovi. "V pohode." usmial sa a doniesli nám obed. "Idete ešte dnes s Jakubom vyberať obrúčky?" spýtal sa. "Hej ideme." usmiala som sa a odpila si. "Mám ešte pre teba jeden darček." povedal a dal mi malú krabičku. "Čo je dnu?" spýtala som sa. "Otvor to." žmurkol. Rozbalila som ju a na dne krabičky ležala retiazka na ruku. "Ďakujem." natiahla som sa cez stôl a do kútiku pier som mu dala pusu. On vzal retiazku, zapol mi ju a pohladil mi ruku. "Ty ten prsteň ešte nosíš?" spýtal sa ma. "Jasné že nosím, čo si si myslel?" spýtala som sa. "Že si ho vyhodila alebo že leží niekde v šuflíku." povedal. "No dovoľ!" povedala som urazene. "Ale nie, som rád, že ho nosíš." usmial sa. Vo vrecku mi začal vibrovať telefón. Pozrela som na displej. Volal Jakub. "Prosím?" spýtala som sa. "Kde si láska?"spýtal sa. "Na obede s Lukasom." oznámila som. "Aha, prídeš už domov aby sme mohli vybrať tie obrúčky?" spýtal sa ma. "Jasné, už ideme." zložila som. Lukas zaplatil a šli sme domov.