Okradnutá...

Jakub..

Asi hodinu sme blúdili po meste až sme ju nakoniec našli. "Konečne." povedal ocko celý naštvaný. "No utekaj bo už aj tak meškáš." povedal dal mi pusu na líce. Ja som vybehla po schodoch do budovy a našla som riaditeľňu. Tam som si všetko vybavila a rozutekala sa do triedy. "HEJ! Nevieš dávať pozor mladá?" vyskočil na mňa niekto. Pozrela som hore a všimla som si nejakého chalana v kapucni. "Prepáč. Ponáhľam sa." povedala som a dvíhala som sa zo zeme. "Ukáž pomôžem ti." podal mi ruku. Do tváre som mu nevidela. "Si tu nová?" spýtal sa. "Ehm hej som." povedala som. "Si v poho? Nič ťa nebolí?" spýtal sa. "Nie som v pohode. Vďaka." upravila som sa a šla ani neviem kam. "Akú triedu hľadáš?" spýtal sa ma. "Hľadám 2.A" povedala som. "Tak poď so mnou. Tiež tam idem." povedal a vykročil a mne nezostávalo nič iné len ísť za ním. Otvoril mi dvere. "Až po tebe." "Vďaka." vošla som dnu. Ach niee. Toto nenávidím. Všetci na mňa čumia. "Dobrý deň, slečna, meškáte." povedala učiteľka. "Ehm no prepáčte. Zablúdila som." ospravedlňovala som sa. "V poriadku. Sadnite si." nakázala mi. Pozrela som sa do triedy a stále na mňa všetci čumeli. V zadu bola voľná lavica. Prešla som k nej a sadla si. "Ach Jakub! Ako vždy! Kedy sa naučíš chodiť na čas?" spýtala sa učiteľka chalana, ktorý ma doprevadil do triedy. Takže sa volá Jakub. Dal si dole kapucňu a mne skoro oči vypadli. Bol dokonalý. Čierne vlasy, veľké hnedé kukadlá a krásny úsmev. Páni, on má strojček! No úžas. Civela som naňho jak na debila. On nad učiteľkinými slovami prevrátil oči a sadol si do lavice predo mnou. Tam sa zvítal asi s kamošom. Celú hodinu som bola mimo a civela mu na chrbát. 

Zazvonilo. Učiteľka ma zavolala a zobrala ma do kabinetu, kde mi dala učebnice. Vrátila som sa do triedy. "Pozooor!" zakričala nejaká baba a vrazila do mňa. Všetky učebnice sa mi váľali po podlahe. "Varovala som ťa KRAVA!" povedala a obišla ma. "Ja som sa zohla a začala učebnice zbierať. "Pomôžem ti." povedal Jakub a začal učebnice zbierať. "Vďaka. Nechápem tomu. Veď som jej nezavadzala, kľudne mohla prejsť." sťažovala som sa Jakubovi. "Nechaj to tak." povedal, podal mi učebnice a odišiel. Sadla som si do lavice a premýšľala. "Ahoj! Ja som Miša." usmialo sa na mňa nejaké dievča. Bola bruneta a peknými modrými očami. "Ahoj! Som Demi." usmiala som sa na ňu. "Môžem si prisadnúť?" spýtala sa. "Jasné. Sadaj." 
Celý deň v škole sme prekecali. Dosť sme sa aj zoznámili. Budú z nás dobré kamošky. 
"Tak ahoj zajtra." zakričala mi Miša." Jasné. Ahoj" zakývala som jej a vybrala som sa svojou cestou.

"Oci som doma!" zakričala som. "Ahoj. Si hladná?" spýtal sa ma. "Nie, nie som.""Dobre tak sa nevyzúvaj ideme nakúpiť." vzal kľúče a šli sme.

"To vyzerá úžasne." žasla som nad našou obývačkou. Steny boli kávové a k tomu sme mali náš starý nábytok. Páčilo sa mi to. "Aj mne sa to páči." povedal ocko. Šli sme umyť valčeky, štetce a vedrá. "Zajtra spravíme kuchyňu a tvoju izbu." povedal s úsmevom. "Dobre. Oci? Idem sa prejsť dobre?" povedala som ockovi. "Dobre choď, ale nechoď ďaleko a nebuď dlho." povedal prísne. "Jasné" povedala som a už som sa aj obúvala.