Okradnutá...

...

Zobudila som sa už o 7. Ocko ešte spal a tak som sa rozhodla, že dnes pripravím raňajky ja. Spravila som praženicu a pestrela na stôl.
"Hmm... čo to tu tak pekne vonia?" spýtal sa ocko keď vošiel do kuchyne. "Dobré ráno! Nevedela som, čo si dáš, tak som spravila praženicu." pobozkala som ho na líce a spoločne sme sa najedli. Potom som umyla riad, šla sa obliecť a umyť. Práve prišlo sťahovacie auto. Narvali sme doňho všetok nábytok a kufre s oblečením sme nahádzali do nášho auta. Ešte raz som sa prešla po našom "vyrabovanom dome". Bude mi to tu chýbať. Vlastne všetko mi bude chýbať. Všetky tie zážitky čo som tu prežila s Vikou, Michaelom. Stiekla mi slza po líci. "Demii prišla sa s tebou rozlúčiť Viktória." zakričal ocko. "Ideeem." zakričala som a utrela si slzu.Keď som videla Viku, ako predo mnou stojí so slzami v očiach, chcela som sa nenávidieť. Tie slzy boli kvôli mne. Podišla ku mne a objala ma. "Príď ma niekedy navštíviť." pošepkala mi do ucha. "Prídem neboj sa." odpovedala som jej zadrhnuto. Nechcela som plakať ale nevydržala som to. "Prosím neplač." tíšila som Viku. Potom ma pustila a podala mi darček. "Otvor to až v aute." prosila. "Dobre." usmiala som sa. Za Vikou stál Fred a ten ma tiež objal. Čo ten tu robí? Veď ma ani nepozná. "Ahoj Demi. Zastav sa niekedy." povedal a usmial sa. "Zastavím." vrátila som mu úsmev. "Je čas ísť Demi." povedal otec a ešte objal Viku. Nasadli sme do auta a Vika mi poslala vzdušnú pusu a auto sa rozbehlo. Prešli sme len pár metrov a za nami niekto bežal. Pozrela som sa do speťáka a bol to Adam. "Ocko zastav prosím." poprosila som ocka. Vyšla som s auta a predo mnou stál zadychčaný Adam. "Prišiel som sa ospravedlniť a rozlúčiť." povedal a držal slzy."Máš odpustené." povedala som a hodila sa mu okolo krku. "Nezabudni na mňa." pošepkal. "Nezabudnem." povedala som so vzlykmi. "Počkám si tu na teba dobre?" zdvihol mi bradu a pobozkal ma. "Milujem ťa Dominika." povedal a dal mi ružu a prívesok. Nevedela som čo mám povedať a on mi ho zatiaľ pripol na krk. Bol krásny. "Ďakujem." povedala som a ešte raz ho objala. Vrátila sa späť do auta. "Si v poriadku?" spýtal sa ocko. "Jasné len už prosím ťa poďme." posúrila som ho a pozerala sa do spetného, ako mi Adam mizne pred očami. 

Celú cestu som civela cez okno a spomínala. Odrazu ma trklo. Vzala som darček od Viki a rozbalila ho. Bol to fotoalbum. Keď som ho otvorila myslela som si, že odpadnem. Boli tam všetky naše fotky. Ako sme boli v 1. triede na karnevale. Ja som bola za kura a ona za psa. Alebo ako sme boli s jej rodičmi pri mori. Na koncerte. Deň mojich narodenín... To všetko tu je. Ako som prevracala strany narazila som na moje fotky s Michaelom. Kebyže tu je. Ach jaj! Zase tie slzy. Zatvorila som Album a všimla si, že pod ním bol macík, kt. som už dávno vyhodila. Bol to macík od Michaela. Veľmi sme sa vtedy pohádali a ja som ho vtedy vyhodila. Vika ho asi vytiahla zo smetiakov a opravila ho. Pritísla som si ho k sebe a pošepkala. "Ďakujem Vika."

 "Demi, už sme tu." budil ma ocko. "To už?" spýtala som sa ospalo. "Prespala si polku cesty." usmial sa na mňa. Vyšla som z auta. "Dobre, ktorý to je?" spýtala som sa."Tento." ocko ukázal na obrovský barák pred nami. "Čože?" spadla mi sánka. Podal mi kľúče. Podišla som k dverám. Odomkla som a nakukla dnu. Bolo to úžasné. Stála som v obrovskej chodbe. Nakukla som do 1. dverí. To bude asi obývačka. Vošla som a vedľa bol výklenok. To bude kuchyňa. Prešla som cez ňu a vyšla som po schodoch hore. Nakukla som do každej izby. Bolo ich tam 4 a 2 s toho mali kúpeľňu. Zišla som dole. Ocko doniesol naše kufre. Za ním vošli sťahováci a do večera sme mali všetko v dome. Sedeli sme v obývačke na zabalenej sedačke a jedli sme. "Som už unavená. Idem si ľahnúť." postavila som sa. "Už som ťa prihlásil do školy ale ak zajtra ešte nechceš ísť tak.."Nie, to nevadí. Zajtra už pôjdem do školy." usmiala som sa a vyšla hore. Osprchovala som sa a zaľahla na madrac.

"Vstávať. Ide sa do školy!" prišiel ma zobudiť ocko. "Hej, hej. Už vstávam." vstala som, umyla som sa a s kufra si vybrala slušné oblečenie. Ocko mi pripravil raňajky. "Hmm to je ale dobre." oblizovala som sa. "Som rád že ti chutí." usmial sa ocko. "Keď sa vrátiš zo školy, pôjdeme nakúpiť farby a aspoň niečo vymaľujeme." povedal s úsmevom. "Dobre teda." usmiala som sa a ocko ma išiel odviezť.