Okradnutá...

..Ty si o tom vedel?..

"Kam ideš?" spýtal sa ma Jakub. "Ehmm.. nooo... prejsť sa." zaklamala som. "Hejže ideš špehovať Lukasa?" pozrel na mňa. "Nie! Čo si blázon?" vyvalila som naňho oči. "Dobre, no keď sa ideš prejsť, zastav sa v potravinách a kúp prosím smotanu." povedal, a dal mi pusu na čelo. "Rozkaz!" zasmiala som sa a vybehla do ulíc. Hmm, kde by mohol ísť. Veď odišiel pred pár minútami. Obzerala som sa za Lukasom. No nič, idem teda do tých potravín. Vybrala som sa dole ulicou a čo nevidím! Lukas s nejakou babou sa tam cuckajú. Podišla som bližšie, aby som jej videla do tváre. Nooo, ale nie je škaredá. Dlhé čierne vlasy, pekná postava, len kto vie, čo má v tej peknej hlave. Začala som sa na seba hnevať, že ho tu tak špehujem a radšej som šla ďalej. Kúpila som smotanu a šla domov. "Som tu!" zakričala som, ale nikto mi neodpovedal. Vošla som do kuchyne skoro ma kleplo. Bol tam Lukas s tým dievčaťom a Jakub nalieval víno. "Andy, to je Susan. Susan, toto je Andy." zoznamoval nás Lukas. "Veľmi rada ťa spoznávam, Lukas o tebe toľko básnil a teraz stojíš predo mnou." usmiala sa na mňa. "Aj ja ťa rada spoznávam." nahodila som falošný úsmev. "Čo oslavujeme?" spýtala som sa, keď mi Jakub podal pohár vína. "Povieš to ty či ja?" spýtal sa Lukas Susan. "Ty!" povedala. "Dnes som Susan požiadal o ruku." usmial sa Lukas. Zabehlo mi. Rozkašľala som sa a všetci ma tam začali ratovať. "Už mi je dobre." ubezpečila som ich s červenými očami. "Gratulujem vám." usmiala som sa. "Na zdravie!" povedal Jakub. "Na zdravie!" usmiali sme sa ne seba. Vošli sme do jedálne, kde bolo prestreté. Posadali sme si, ale Jakub zmizol v kuchyni. "Idem Kubovi pomôcť." povedala som a zdúchla som. Jakub tam dováral. "Ty si o tom vedel?" spýtala som sa. "Hej." usmial sa. "A prečo si mi to nepovedal?" pozrela som sa naňho krivo. "Lukas ti to chcel povedať osobne." otočil sa ku mne a chytil ma okolo pásu. "Dobre, no ale teraz ti pomôžem dobre?" pozrela som naňho. "Dobre." usmial sa a pomohla som mu servírovať na stôl. Susan nebola až taká zlá ako som si myslela. Bola fajn, ale niečo mi na nej aj tak smrdelo. "Ja už musím ísť." povedal Susan. "Idem ťa odprevadiť domov." povedal Lukas a vstal od stola. Rozlúčili sme sa a oni odišli. Ja som šla umyť riad. Odrazu ma niekto objal zo zadu. Bol to Lukas. "Čo je?" pozrela som sa naňho. "Hneváš sa?" spýtal sa ma. "Nie, prečo?" spýtala som sa. "Že som ju požiadal o ruku." povedal. "Ježiši NIE! Ja vám to prajem Lukas. Ty vieš že ťa mám rada a nechcem ti nič zlé." pohladila som ho po tvári. "Aj ja ťa mám rád." povedal a objal ma. Potom mi pomohol upratať a všetci traja sme si pozreli telku. "Som už unavená, idem si ľahnúť. Dobrú noc!" povedala som, dala som obom pusu na líce a šla hore. Osprchovala som sa a ľahla si.