Okradnutá...

Teenage years..

O dva mesiace..

Sedím doma. Nikam nechodím, iba na cintorín za Michaelom a rýchlo domov. Stále som len plakala, vždy spomínala. Poriadne nejedla a zmizol mi aj úsmev. Schudla som 8 kg. Vyzerala som strašne. Chcela som odísť s tohto sveta, ale vždy som si spomenula na Viki a ocka, kt. ma potrebovali....
"Demiii, mám pre teba dobrú správu... poď dolé..." kričal na mňa ocko a ja som sa vliekla za ním. "Čo je také super?" pozrela som naňho. "SŤAHUJEME SA!""Čooo?" vyvalila so naňho oči."Ale prečo? Veď mne je tu dobre." povedala som v šoku. "Demi, robím to pre tvoje dobro. Vymeškávaš školu, neješ, nechodíš von iba na cntorín kde presedíš pol dňa. Trápim sa kvôli tomu. Chcem aby si bola šťastná. Viem že ťa to bolí, ale život musí ísť ďalej..." povedal a objal ma. "Oci ale ja som šťastná... Možno tak nevyzerám ale som." povedala som potichu."Dominika ja nie som slepý! Vidím ako sa trápiš! Odchádzame nabudúci týždeň. Začni pomaly baliť. Viem, že ma za to budeš nenávidieť, ale bude to tak lepšie." povedal zadrhnuto. "Oci veď mám len teba, neviem sa na teba hnevať, ale toto mi nerob." povedala som s plačom."Prepáč miláčik, ale už je všetko vybavené." pobozkal ma na líce a odišiel do práce. Ja som len ďalej sedela v kuchyni a čumela do blba. Potom som sa však spamätala vybehla do izby, vzala mobil a zavolala som Viki aby prišla.
"Ahoj!" zakričala mi Viki z chodby. "Ahoj, poď ďalej." odkričala som a ona prišla do mojej izby. "No čo? Ako sa máš? Čo je také dôležité?" pozrela na mňa s úsmevom."Ach Bože Viki..." povedala som a s plačom som sa jej hodila okolo krku "no vieš my sa sťahujeme..." povedala som pomedzi vzliky."Čože? To nemyslíš vážne. Kedy a Kam?" pozerala namňa tiež so slzami. "Nechajme to prosím teraz tak. Nechcem na to myslieť." povedala som. "Dobre teda, kedže odchádzaš až na budúci týždeň môžeme si ešte kopu užiť." povedala a utrela si slzy. "Dominika!! Odídeš mi a nikto mi tu nezostane. Chcem byť s tebou." objala ma. "Dobre, užijeme si, ale nebude to nič extra." povedala som a po dlhej dobre som sa konečne usmiala... 

"Ahoj" vykopla dvere Viki. "A- ahoj. Čo ti tu robíš?" pozrela som sa na ňu spýtavým pohľadom. "No veď vieš.. Mali sme si užívať nie? Vstávaj a padaj sa pripraviť! Ideme do Freda na párty." zhodila ma z postele. "To nemyslíš vážne. Ja nikam nejdem!" okríkla som ju. "Ty to nemyslíš vážne! Sľúbila si mi to, zabudla si? Ty mi odchádzaš a ja chcem byť s tebou!" povedala a pozerala na mňa prísne. "Dobre, ale pôjdem tam iba na chvíľku jasan?" "Jasaaan! Tu máš. Choď sa osprchovať, upraviť a obliecť ja ťa tu počkám ťa tiež sa prichystám." povedala a hodila mi šaty. Pregúľala som očami, ale poslúchla som. 

Dala som si rýchlu sprchu. Vyšla z horúcej vody. Okolo mňa bola para. Pretrela som zrkadlo, keď som sa doňho pozrela a zbadala som sa, uvidela som iba tieň. Vyzerala som hrozne! Ale čo už... Chem spraviť Viki radosť, tak s ňou na tú párty pôjdem. Vysušila som si vlasy a nakulmovala. Nalakovala si nechty, namaľovala a obliekla si tie šaty. Boli nádherné. Krvavo červená mi pristane. Pomyslela som si. Prišla ku mne Viki a objala ma zo zadu. "Si nádherná." hlesla mi do ucha a na krk mi pripla retiazku, presne takú istú na krku mala aj ona. "Ďakujem!" otočila som sa k nej a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola nádherná.... Schmatla ma za ruku a vliekla ma k dverám. "Tak poď hviezda. Uvidíme, či si sa ešte nezabudla zabávať." tresla dverami a zmizli sme v tme.

Dom bol obrovský. Veľa ľudí a z toho väčšina z nich už bola na mól. Preli sme cez obývačku a dostali sme sa k bazénu. "Ahoj Vika!" skočil na Viki nejaký chalan. "Ahoj Fredy! Toto je moja kamarátka Dominika." povedala Viki, Fredy ju pustil a podal mi ruku. "Tvojho priateľa mi je veľmi ľúto." povedal so smutnými očami a čakal, kým niečo poviem, no ja som mlčala. "Tak fajn. Čo si dáte na pitie?" pozrel na nás. "2x vodku." žmurkla naňho Viki a on zmizol medzi opilcami. "Zbláznila si sa?" okríkla som ju. " Prišli sme sa odviazať nie? Tak sa bav!" povedala Viki a tiež zmizla. Zostala som stáť pri bazéne. "Nech sa páči." prišiel Fred a podal mi pohár s vodkou. "Vďaka." povedala som, schmatla pohár a vošla do domu. Tam som si sadla na gauč a sledovala okolitý svet. "Ahoj Demi." ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a tam stal Adam. (Adam bol môj kamarát zo škôlky, no v 5 triede prestúpil na inú školu a odvtedy sme sa nevideli) "Adam!" povedala som a hodia sa mu okolo krku. Oblapil ma ako mao a obímali sme sa. Hmm, už sme sa fakt dlho nevideli. Vyrástol, opeknel a nemá už strojček. "Si nádherná!" zatočil ma. "Prestaň!" povedala som a smiala sa. "Si tu sama?" pozrel sa spýtavo. "Nie, nie, som tu s Viki al tá mi zmizla. Tak tu sedím a nudím sa." povedala som. "Hmm, taakže, keďže si tu teraz akože sama a nudíš sa, tak ťa pozývam na pohárik." "Ďakujem,už mám." zdvihla som pohár s vodkou. "Tak ho polož a poď si so mnou zatancovať." Natiahol ku mne ruku. "Dobre teda." položila som pohár a šla s ním. 
Tancovali sme možno hodinu. "Už nevládzem." pozrela som naňho ubolene. "Dobre, dáme si pauzu." usmial sa a vzal ma za ruku. Okolo nás išiel Fred. "Ehm Fredy? Nevidel si náhodou Viku?" spýtala som sa ho. "Hej, odniesli je domov spila sa do nemoty." povedal a odkráčal preč. "Pane Bože. Ja to dievča zabijem!" zahundrala som. "Prepáč, ale ja už musím ísť." pozrela som sa Adamovi do očí. "Pod jednou podmienkou. Môžem ťa odprevadiť?" pozrel na mňa hnedími očkami. "Ak ti to nebude vadiť..." povedala som a šli sme.