Okradnutá...

..Vieš, ja si na teba počkám..

"Tu som!" oznámila som Kubovi. "No konečne! Už som si myslel, že mi ťa Lukas nevráti." sťažoval sa Kubo. "No ideme?" spýtal sa.

"A čo tak tento?" spýtal sa. "Nie... mne sa nepáči. Chcela by som niečo originálne. A čo tak tieto!" ukázala som do vitríny. "Môžte nám ich ukázať?" spýtala som sa. "Tieto? Veď sú také obyčajné." povedal Jakub. "Sú nádherné!" žasla som, keď som si prsteň natiahla na prsteník. "Berieme ich." oznámil Jakub predavačke. "Čo by ste si tam chceli napísať?" spýtala sa predavačka. "Iba mená stačia." usmiala som sa. Jakub vypísal papiere a šli sme domov.

[deň svatby]

"Si nádherná!" žasla Susan. Do spálne vošiel Lukas a zostal v šoku. "Bože Andy! Ty žiariš! Si nádherná!" hovoril Lukas. "Ďakujem!" povedala som. Susan odišla. "Jakub je zachvíľu tu takže..." nedopovedal a hodila som sa mu okolo krku. "Čo je?" spýtal sa ma keď videl, že plačem. "Som iba šťastná, to je všetko." usmiala som sa naňho. Utrel mi slzy a usmial sa tiež."Mám ťa rád." pošepkal mi. "Aj ja teba!" objala som ho silnejšie. "Je s teba krásna nevesta, tak to nekaz slzami dobre?" povedal. "Dobre!" usmiala som sa. "Idem zavolať Jakuba." povedal a odišiel. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Jakub ma objal okolo pásu. "Moja princezná." pobozkal ma na rameno. Zatočil ma. "Ideme?" spýtal sa ma. Prikývla som. Chytil ma za ruku a zišli sme po schodoch dole. Boli tam všetci naši priatelia. Všetci tý, ktorý prežili. Nasadli sme do auta a zviezli sa ku kostolu.

"Dominika Brooksová, berieš si prítomného Jakuba Alana? Budeš ho milovať a ctiť v zdraví aj chorobe...?" čítal farár z knihy. "Beriem." pozrela som sa na Jakuba. "Jakub Alan berieš si ...." zopakoval to znovu. "Beriem." usmial sa na mňa Jakub. "Môžete pobozkať nevestu." povedal farár a odstúpil. Jakub si ma pritiahol a pobozkal. Všetci začali tlieskať. "Konečne." vzdychol Jakub a dal mi ešte jednu ľahkú pusu. Pred kostolom nám všetci gratulovali. "Ocko? Ocko!" skríkla som, keď predo mnou stál. "Demi!" silno ma objal. "Myslel som si, že si mrtvá! Moje malé dievčatko!" plakal mi na ramene. "Ako si ma našiel?" spýtala som sa ho. "To Jakub. Bez neho by som ťa už vôbec nenašiel." povedal. Otočila som sa na Jakuba. "Ďakujem." slzy mi stekali po tvári. "Je tu aj mama s tvojou sestričkou." usmial sa ocko. "Sestričkou?" spýtala som sa. "Dominika!" pribehla ku mne mama. "Mami." objala som ju. "Mami prepáč mi to všetko ako som sa ku tebe správala." ospravedlňovala som sa jej. "Miláčik na teba by som sa nikdy nehnevala. Pozri! Luci!" zakričala mama. K mojim nohám pribehlo malé 2 ročné dievčatko. "Tvoja sestrička." povedala mama. Ja som ju vzala na ruku a objala. "Ahoj moja maličká." Malá sa na mňa usmievala. "Može ísť so mnou v aute?" spýtala som sa mami. "Môže." usmiala sa mama. Malinká mi dala rúčky a spolu sme prešli k autu. Jakub nám otvoril dvere a my sme sa usadili. "Ďakujem!" povedala som Kubovi a on ma pohladil po tvári. "Pre teba všetko." pobozkal ma.

"Smiem prosiť?"spýtal sa Jakub. Vrazila som mu dlaň do tej jeho a vzal ma na parket. "Si nádherná!" povedal. "To už si mi povedal." usmiala som sa. "Tak to hovorím znovu."povedal. "Ešte hodinu a odchádzame." oznámil. "Viem." usmiala som sa. "Smiem?" prišiel k nám ocko. "Samozrejme." usmial sa Jakub a môj ocko zaujal jeho miesto. "Som na teba hrdý Demi! Je to dobrý chlapec, nenechaj ho odísť dobre?" pozrel na mňa. "Áno ocko." dala som mu pusu na líce. Chvíľu sme ešte tancovali, no potom som si všimla Lukasa, ktorý stál smutný pri dverách. Všimol si ma, že pozerám jeho smerom a tak vyšiel von. "Ospravedlň ma." povedala som ockovi a rozbehla sa za Lukasom. Vybehla som do čiernej noci. "Lukas?" zakričala som. Nikto sa neozýval. V altánku sa zasvietilo. Rozbehla som sa tam. "Tak tu si." povedala som celá zadychčaná. "Zatančuješ si so mnou?" spýtal sa. "Nehrá tu hudba." povedala som. "To nevadí." chytil ma za boky. Začali sme tancovať. Oprela som sa mu o rameno. "Tých 10 dní mi budeš chýbať." povedal smutne. "Aj ty mne." povedala som. "Vieš, ja si na teba počkám." povedal a ja som naňho pozrela. "Ja ťa milujem." zvesil hlavu a pustil ma. "Lukas, ja..." nevedela sm čo povedať. "Nič nevrav. Uži si medové týždne." dal mi pusu do kútika pier a odišiel. Zosunula som sa na zem. Nevedela som, čo si mám myslieť. "Demi!" počula som, ako na mňa volá Jakub. "Tu som." zakričala som, vstala som, oprášila šaty a šla za ním. rozlúčili sme sa, nasadli do auta a vyrazili na sladké medové týždne.