Okradnutá...

"..Ty nevieš aký som, nevieš čo robím.."

[z pohľadu Demi]
Konečne víkend. S ockom sme dokončili aj posledné úpravy. Dom bol dokonalý. Navarili sme si obed a pri hokeji sme ho zjedli. Dohodla som sa s Mišou, že pôjdeme von.
"Ocko, idem vonku s kamarátkou." oznámila som mu. "Som rád, že si si už aj kamarátku našla. Dobre teda, bavte sa, ale o 8 si doma, lebo čakáme návštevu." "Dobre. Pa!" zakričala som mu a už aj som sa ponáhľala do mesta. Mali sme sa stretnúť pred Luigiho pizzeriou na námestí. ".Ahoj Demi" objala ma Miša. "Ahoj!" usmiala som sa. Mali sme nákupnú horúčku. Vošli sme do takmer každého obchodu a takmer v každom sme si niečo kúpili. Bola to paráda. Dobre som sa odreagovala a aspoň na chvíľu som zabudla na Jakuba. 

"Som hotová a švroc." oznámila mi Miša. "Veď aj ja, ale mám tu ešte nejaké peniaze, tak ťa pozývam na koláč." žmurkla som na ňu. Zasmiali sme sa a vošli do 1. cukrárne. Objednali si a vychutnávali ten pokoj. No ale ako vždy sa to musí posrať! Do cukrárne vošli Jakub so Sárou a Erik s July. Sadli si do boxu pri nás. Nevideli nás chvala bohu. Čašníčka im doniesla objednávku a zmizla. Chvíľu tam kecali a my sme ich pozorne počúvali. Jakub robí zajtra párty. Hmm nič zaujímavé. Nakukli sme do ich boxu. July sedela pre Erikovi a ten ju držal za stehno a Sára Jakubovi sedela na kolenách. Práve sa bozkávali. Spomenula som si na naše bozky. Strašne som chcela, ab bozkával mňa a nie ju. Ale čo sa dá robiť. Ja s ňou súperiť nemôžem. Prišlo mi do plaču. "Miška, idem na wc-ko dobre?" "Dobre." povedala a ďalej načúvala. Postavila som sa, vzala kabelku. Vtom som si všimla, že na mňa tí 4 pozerajú. Rýchlo som sa rozbehla na dámy. Tam som sa ukľudnila a upravila sa, aby to nevyzeralo, že sa mi chcelo plakať. Rozhodla som sa, že sa vrátim k Miši a pôjdeme už odtiaľto. Otvorila som si dvere a niekto ma chytil za ruku. Dvihla som hlavu a pozerala som sa do tých najkrajších očí na svete. Boli to Jakubove oči. Ach Jakub, prečo nie si môj? "Demi, jaaa..." zakoktal sa. "Nie! Nič nehovor. To je v poriadku. Nič so mnou nechceš mať ja to chápem." nedokázala som sa mu pozrieť do očí. "Tak to nie je! Ty nevieš aký som, nevieš čo robím. Demi, ja ti nechcem ublížiť a preto bude lepšie, keď sa ti budem vyhýbať." povedal tak neutrálne. "Pochopila som." vytrhla som si ruku z jeho zovretia a ponáhľala sa k Miši. "Poďme odtiaľto prosím." prosíkala som ju. "Nemusíš dlho prosiť. Aj mne je z nich na grc." prehodila a vypadli sme. Sadli sme si v parku na lavičku a dal sme si ešte ľadovú drť. "Tak čo je medzi tebou a Jakubom?" vyzvedala Miša. "Nič." povedala som ľahostajne. "Demi, ja nie som slepá a vidím, že medzi vami pracuje chémia." žmurkla na mňa. "Tak dobre. Jakub s Erikom...." a vyrozprávala som jej celý včerajší večer.

"To vážne povedal, že ti nemôže odolať a potom trepne, že sa to už nikdy nemôže stať a len tak si zdrhne?" krútila nad tým hlavou Miša. "Miši, prosím, nechajme to tak." pozrela som sa na ňu. Chvíľu bola ticho ale dlho to nevydržala. "Vieš, keď si odišla, tak za mnou prišiel Erik s Jakubom. Jakub sa pýtal kde si a Erik ma pozval na tú párty. Potom obaja podišli ďalej odo mňa a bavili sa o tom, že tým dvom k*rvám dajú End." tešila sa Miša. "Čože? To fakt? Si si istá?" spýtala som sa. "Na 100%!! A ty na tú party pôjdeš so mnou!"povedala. "Šalieš? Ty si ma nepočúvala alebo čo?" vyhrkla som na ňu. "Ale počúvala, ale ty tam musíš ísť so mnou. Prosíííím! Prosíím!" prosíkala a ja som to už nevydržala a povedala áno. Potom sme sa každý rozišli svojou cestou domov.