Okradnutá...

..No však počkaj!..

"Sme tu!" oznámil mi Jakub. Pred nami stála opustená malá chata. "Tu ťa budem mať len pre seba." uškrnul sa, vyšiel z auta a šiel mi otvoriť dvere. Vzal ma na ruky a preniesol ma cez prah chaty. "Idem po veci, ty ma tu počkaj." povedal a odišiel. Ja som sa zatiaľ šla poprezerať, kam ma to vzal. Z vonku to vyzeralo nič moc (možno preto, že bola tma), ale vo vnútri to bolo útulné. Malá kuchynka spojená s jedálňou, spálňa a kúpelňa, ja a Jakub. Zvalila som sa na posteľ a zatvorila oči. Bola som strašne unavená. Už som skoro spala, keď ma niečo začalo štekliť. Pootvorila som jedno oko. "Jakub nerob! Som unavená." sťažovala som sa. "Aj ja som unavený, ale nenechám ťa spať, kým niečo nedostanem." pohladil ma po tvári. Schmatla som ho za kravatu a pobozkala ho. "Dobre, na dnes máš odo mňa pokoj." usmial sa a ľahol si vedľa mňa."Nechápem, ako niekto vôbec po svatbe pomyslí na svadobnú noc.." Obmotal okolo mňa ruky a v objatí sme zaspali. 

"Dobré ráno!" pozdravil ma Jakub. "Hmm... Aj tebe." naťahovala som sa na posteli. Ani som si neuvedomila, že som spala v šatách. "Raňajky?" spýtal sa. "Veľmi rada." usmiala som sa naňho. Vstala som z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Umyla som si tvár a rozpustila si vlasy. "Jakub!" zakričala som. "Áno?" odkričal z kuchyne. "Pomôžeš mi?" spýtala som sa. "A s čím?" dobehol ku mne. "Pomôž mi dať dole šaty." povedala som a otočila sa mu chrbtom. "Rozviaž mi korzet a ďalej to už zvládnem." povedala som. Podišiel ku mne a rozviazal ma. "Lepšie?" spýtal sa. "Lepšie." vzdychla som si. "Raňajky sú na stole." povedal a odišiel. Ja som sa vyzliekla a šla sa opláchnuť.

Vyšla som z vane obmotaná uterákom a šla do kuchyne. "Hmm.. praženica." nadýchla som sa vône vajíčok. Sadla som si za stôl a pustila sa do nich. "Ty nebudeš?" spýtala som sa. "Ja už som mal." usmial sa na mňa tým neodolateľným úsmevom. "Tak, čo máme dnes na programe?" spýtala som sa, keď som dojedla. "Dnes budeme mať taký oddychový deň." povedal. "Dobre, to mi vyhovuje." usmiala som sa. "Idem do sprchy. Nebudeš sa tu sama báť?" spýtal sa ma. "Nie, nebudem." povedala som a on odišiel. Počkala som 5 minút a po špičkách som prišla ku dverám kúpelne. Počula som tiecť vodu, pomaly som vkĺzla do kúpelne a vzala všetky uteráky a Jakubove veci. Potichu som vyšla a a veci schovala. Vbehla som do spálne a čakala. "Kur*a!" zahrešil Jakub a mne sa dvihli kútiky pier. "Dominika? Demi?" kričal na mňa no ja so sa robila, že ho nepočujem. Počula som buchnúť dvere od kúpeľne a kroky do spálne. Do izby vošiel obmotaný závesom z okna. "Nevieš náhodou, kde zmizli uteráky a moje veci?" spýtal sa trocha naštvane. "Nie, neviem." snažila som sa udržať smiech. "Aha." zahundral a vytiahol si veci zo šatníka. Obliekol sa a pozrel na mňa. "No však počkaj!" skríkol a vrhol sa na mňa. "Jakub nie! Neštekli ma!" smiala som sa. Zo šteklenia prešiel do jemného bozkávania.