Okradnutá...

Moja kamoška...môj blázon..!

"Vráť sa medzi živích!" poštuchla ma Vika a vyrušila ma zo zamyslenia. "Už sme na rade." ukázala na ruské kolo. Sadli sme si, zápasali sa a rozbehlo sa to. Nádherný výhľad, no ja som sa naňho nemohla sústrediť. Myslela som na Adama. Jeho mikina prekrásne voňala. "Ale, ale, ale... niekto sa nám tu zamiloval." povedala Vika posmešne. "Prestaň! Nezamilovala som sa.!" okríkla som ju. "Ale áno! Vidno to na tebe Demi." usmiala sa a chytila ma za ruku. Venovala som jej úsmev a odvrátila hlavu a pozerala sa dole a pomedzi tých ľudí hľadala Adama.
"Dáš si ešte?" spýtala som sa Viki a ponúkla jej svoje hranolky. "Nie vďaka. Som plná." zasmiala sa. "Poď! Teraz sa tu začne žúr a ja ho nechcem zmeškať." povedala Vika, vyskočila na nohy a potiahla ma za ruku. "Dobre, dobre... veď už idem." povedala som a rozbehli sme sa k pódiu. Hudba hrala, ľudia tancovali, pili a robili hlúposti a my sme patrili medzi nich. "Potrebujem si oddýchnuť." povedala som Vike. "Dobre, poď ideme niekam nabok." povedala. Sadli sme si pod strom a sledovali ľudí okolo nás. "Už si pobalená?" spýtala sa. "Aj hej." povedala som trocha smutne. "Po-počkaj! Tamten tam nie je náhodou tvoj Adam?" ukázala prstom smerom k nejakému páru kt. sa oblizoval za karavanom. "Hrabe ti? To nie je Adam. Adam taký nie je. A už vôbec to nie je môj Adam!" obhajovala som Adama aj seba. "Tak fajn, poďme to zistiť." povedala Vika. "A čo chceš zisťovať?" pozrela som na ňu nechápavo. "Poď so mnou a buď ticho!" povedala Vika a ja som šla za ňou. Prechádzali sme okolo toho páru a ja som neverila vlastným očiam. Bol to naozaj Adam a nejakou sockou! "Vidíš! Mala som pravdu." povedala hrdo Vika. "Ale... To nie je možné." povedala som smutne, no odrazu ma niečo napadlo. "Pamätáš na to, ako ťa ten debil nechal a my sme sa zahrali na spité a obliali ho vínom?" spýtala som sa Viki. "Jasné že pamätám. Potom nás naháňal a my sme sa mu schovali v kontajneri." začala sa Vika smiať. "Počkaj! Ty to chceš urobiť Adamovi?" spýtala sa s vypúleními očami a ja som len kývla hlavou. "Ale veď si hovorila že to nie je tvoj Adam." povedala v rozpakoch. "Ale on si to zaslúži! Namotal ma a teraz sa tu oblizuje s inou." povedala som. Prišli sme ku stánku s alkoholom. Vika bola veľmi presvedčivá a chlapa ukecala na to, že máme 18. Dal nám 2 poháre vína a šli sme. 
"Počkaj tu!" povedala som jej. "Šalieš? Ja idem s tebou!" povedala Vika urazene. "Nie! Chcem tam ísť sama! Prosím!" urobila som na ňu spie oči. "Tak dobre. Čakám ťa tu." povedala a podala mi pohár. Trocha som sa napila a šla nato. Robila som sa že ma trocha motá a keď som prišla k nim akože som zakopla a víno som viliala. "Do p*če! Nevieš dávať pozor ty k*rva?" vyskočil na mňa Adam, ale keď uvidel že som to ja tak odrazu stíchol. Ja som sa začala smiať ako najatá a odišla som preč chôdzou opilca. Prišla som k Vike s úsmevom na perách. "Ako to dopadlo?" spýtala sa. "Lepšie ani nemohlo." povedala som a vyrozprávala jej to. Nasmiali sme sa s toho a dopili sme druhý pohár vína. 

"Demi vstávaj!" budil ma ocko. "Čo sa deje?" pozrela som naňho rozaspato. "Treba sa nám baliť. Zajtra o takomto čase odchádzame." povedal ocko a odišiel. Pozrela som sa na hodinky. Bolo 11 hodín. Super. Vstala som, umyla sa a zišla som dole. Dala som si raňajky a šla pobaliť aj posledné veci. Netrvalo to dlho, kedže som toho mala už dosť zbalené. Pomohla som ešte ockovi.
"Oci? Idem ešte za Vikou sa rozlúčiť." zakričala som mu s chodby. "Dobre miláčik choď!" povedal ocko a vrátil sa k svojej práci.

"Nemôžem uveriť že zajtra odchádzaš." dostala zo seba Vika. Sedeli sme v jej izbe. "Ja viem, ale nedá sa nič robiť." povedala som jej a snažila sa zakryť slzy. Pozrela som sa na ňu a skoro som umrela. Dievča, ktoré ma vždy držalo nad vodou sa na mňa pozerá so slzami v očiach. "Ach Demi ja nechcem ayb si odišla." hodila sa mi okolo krku a ja som to už nevydržala a rozplakala som sa s ňou. Bola som s ňou ešte 2 hodinky a sľúbila som je, že sa ešte zajtra zastavím. 

Prišla som domov bolo 5 hodín. "Ockooo, som doma!" zakričala som no nikto sa neozýval. Zašla som do kuchyne a na stole ležal odkaz. -Išiel som si niečo vybaviť. Vrátim sa večer. -Ocko--