Harley na mňa po telefóne nahučala, vraj čo nám to toľko trvá a prečo si nepohneme. Klamala som, že musím počkať na mamu, kým sa vráti, lebo ešte stále nebola doma. Hoci sa to na Harley nepodobalo, začínala som si myslieť, že sa na mňa dokonca urazila, pretože si myslí, že na ňu kašlem. Nakoniec som s prísľubom, že tam o chvíľu budeme, zrušila hovor. Darrell to našťastie pochopil a rovno sa vybral do jeho auta bez zbytočných otázok, za čo som mu podvedome ďakovala. Nebola som si totiž istá, či sa s ním chcem po tomto rozprávať.
Panebože, už len pomyslenie na jeho dotyky, na jeho silný stisk na mojom zadku alebo na jeho vlhké pery na mojom krku či dokonca na mojich perách alebo na jeho jazyk, s ktorým to určite vedel aj v iných oblastiach môjho tela, nielen v mojich ústach. Ježiši. Už len pri tej spomienke mi brní každý jeden sval na tele. Čo sa to so mnou deje? Ako je možné, že som mu to dovolila? Vlastne, čo to rozprávam, veď ja som ho k tomu naschvál vyprovokovala!
Vytesni to z hlavy, Alissa, odporučilo mi moje podvedomie, ktoré by som asi mala počúvať častejšie. Ak by som to robila už predtým, nič z toho by sa nebolo stalo.
Bože. Najhoršie na tom však je, že ja neľutujem ani sekundu. A ak by sa to malo zopakovať, nezastavila by som to. Možno by som ho dokonca na kolenách poprosila, aby vo mne ten pocit vyvolal znova. Ten pocit, ktorý som chcela, aby mi ukázal.
Potriasla som hlavou.
Nie. Prestaň na to myslieť.
Zahodila som zvyšky rozbitej šálky do koša a utrela čaj rozliaty na zemi aj na kuchynskej linke. Darrell sa, samozrejme, ani neobťažoval spýtať sa ma, či nepotrebujem pomôcť. Ale nevadí, v tejto chvíli som s ním hovoriť naozaj nechcela. Hanbila som sa. Hanbila som sa za to, že som mu dala najavo, ako moc som ho v tej chvíli chcela. Hanbila som sa, pretože bol prvý chalan na tejto planéte, ktorý mi spôsobil takýto pocit a ja som si to nedokázala rozumne vysvetliť. Nebola som doňho zamilovaná ani nič podobné, predsa som ľúbila Noaha. Ale Darrell ma v tej chvíli tak rozpálil, že by som sa nebránila, ani keby si ma chcel vziať priamo na tej prekliatej linke.
Hlasno som si povzdychla a celá roztrasená som sa vybrala do mojej izby, kde som sa vyzliekla z premočených riflí. Môj zrak automaticky dopadol na čierne krátke šaty, ktoré som si kúpila len pred pár dňami. Áno, kúpila som si ich sama a áno, kúpila som si ich dobrovoľne. A chcete vedieť, prečo som zmenila názor a kúpila ich?
Pretože som nedokázala vytesniť z hlavy Darrellov pohľad, keď ma uvidel v žltých šatách, na ktoré ma nahovorila Lydia, keď som išla na rande so Cedricom. V ten večer mi Darrell povedal, že v nich vyzerám dobre, hoci nie priamo, ale naznačil to. Nepáčila sa mu tá farba. Tak ako mne.
Darrellov pohľad bol jediný dôvod, prečo som sa rozhodla vziať si ich. Ale odvtedy som nemala príležitosť ani chuť obliecť si ich. Možno by bola teraz tá správna chvíľa, ale ak by som si ich obliekla, myslel by si, že ho chcem provokovať. A dnes som ho už k ničomu ďalšiemu radšej vyprovokovať nechcela.
Nakoniec som sa vopchala do sivých voľných riflí a veľkej tmavozelenej mikiny. Pri vchode som sa obula a obliekla si bundu. Nasadla som na miesto spolujazdca a čakala, kým Darrell opustí náš pozemok.
Čo teraz?
I keď stále platilo, že som sa s ním rozprávať nechcela, cítila som medzi nami isté napätie, ktoré sme potrebovali odstrániť, ak sme u nikoho nechceli vzbudiť podozrenie.
"Budeme o tom hovoriť?" vypadlo zo mňa opatrne. Môj hlas sa od nervozity počuteľne zatriasol, no nevyzeralo to, že by si to všimol.
Darrell nespúšťal zrak z cesty, ani jeho vážny výraz tváre sa nijak nepohol. Bála som sa, čo to znamená, ale dobrý pocit som veru nemala. Darrell Connelly vedel perfektne skrývať svoje pocity pod masku. Až na dnes večer, keď sa na mňa vrhol a vášnivo ma bozkával.
Zadržala som dych. Brneli mi končeky prstov a v krku mi vyschlo. Musela som sa prinútiť prestať sa k tomu mysľou vracať, inak by som načisto zošalela. Darrell bol kúzelník, ktorý sa rozhodol mi počarovať. Preto mi teraz okupoval myseľ a nebolo možné sa ho striasť.
"A o čom?" opýtal sa pokojným tónom, akoby skutočne nevedel, na čo narážam.
Jeho reakcia ma zaskočila, ale nenechala som sa vykoľajiť. "Veď vieš. . . o tom, čo sa stalo u mňa."
Odrazu si hlasno povzdychol a vo mne tým vzbudil dojem, že ho týmto rozhovorom otravujem. "Nie je o čom hovoriť. Bol to len bozk. Nič vážne sa predsa nestalo."
Bol to len bozk? Uťahuje si zo mňa?
Tu nešlo predsa ani tak o ten bozk ako o ten oheň, ktorý pomaly, ale isto spaľoval moje vnútro. O tú elektrinu, ktorá ma potriasla zakaždým, keď rukou prešiel po mojom chrbte, páse alebo zadku. O tej explózii v mojom žalúdku, keď naše rozkroky do seba narazili.
Nebodaj necítil to isté?
Zahryzla som si do pery, aby som náhodou nepovedala niečo štipľavé. Predsa som mu nemohla dať najavo, že pre mňa to bolo omnoho viac ako len blbý bozk. Ak sa on rozhodol hrať túto hru, budem ju hrať aj ja. Veď sa ešte ukáže, či to preňho nič neznamenalo.
"Máš pravdu," súhlasila som, zabárajúc sa väčšmi do sedačky. Najradšej by som sa stala neviditeľnou. "Aj tak som nemala veľmi na výber, keď si sa na mňa vrhol, takže za to prakticky nemôžem."
Darrell konečne odlepil zrak z čelného skla a neveriacky sa na mňa pozrel. "To myslíš vážne? Chcela si to! Prosila si ma očami, aby som sa ťa dotkol!"
"Ale prosím ťa!" hlasno som sa rozosmiala. "Toto si fakt myslíš? Dobre vieš, že s tebou by som dobrovoľne nikdy nič nemala! Chcem Noaha. Ty si ma chcel len hnusne zneužiť, lebo sme zostali sami dvaja."
Tentokrát to bol Darrell, kto sa neubránil výsmechu. "Sebaklam je jedna z najhorších vecí, čo môže byť, Alissa. Vďaka tomu sú dievčatá také naivné ako ty. Úprimne ťa ľutujem. Aký to asi musí byť pocit, byť zahľadená do chlapca, ktorý o teba ani nezakopne, ísť na rande s ďalším a bozkávať niekoho úplne iného?"
"Čo tým akože chceš povedať?" vyprskla som.
Vtom som takmer hlavou narazila o palubnú dosku, keď auto prudko zastalo na trávniku v lese, odkiaľ som už mohla vidieť niekoľko našich priateľov.
"Že si obyčajná štetka," precedil pomedzi zuby, pričom sa s posledným slovom pohral na jazyku. "Obaja veľmi dobre vieme, že by si sa nebránila, ani keby ťa vyšukám priamo na kuchynskej linke. Ak by Harley nezavolala a nevyrušila nás, od rozkoše by si kričala moje meno. Moje. Nie Noahovo ani Cedricovo. Kričala by si moje."
Srdce sa mi divoko rozbúchalo a moje pohlavie sa odrazu akoby scvrklo a vibrovalo zároveň. Doriti. Ten idiot mi práve povedal, že som štetka a ja, miesto toho, aby som sa urazila, som ho chcela znásilniť na zadných sedadlách jeho auta.
Toto musí skončiť.
"Naser si," štekla som a rukou ho silno udrela do ramena. Ani to s ním nepohlo. "Nepribližuj sa ku mne, Connelly, už nikdy. Myslím to vážne. Drž sa odo mňa ďalej!"
Vyskočila som z auta a dala si obzvlášť záležať na tom, aby som tresla s dverami. Nahnevaným krokom som odkráčala preč, neobzerajúc sa za ním ani vtedy, keď som začula, ako silno zabuchol dvere aj on. Div, že nevyleteli z pántov.
Posadila som sa na deku rozloženú na tráve k menšiemu ohníku, okolo ktorého už ležalo niekoľko prázdnych fliaš od alkoholu. Obzrela som sa okolo seba, či neuvidím niekoho známeho, no okrem našej partii tu boli další ľudia zo školy, ktorých som poznala len z videnia alebo vôbec. Keďže som nebola ten typ, čo sa prihovorí hocikomu, mlčky som zostala sedieť na mieste a objala sa rukami, aby som sa trochu zohriala.
Po ukrutných desiatich minútach pozeraním sa len tak do blba a počúvaním smutného príbehu dievčaťa sediaceho neďaleko mňa, ktoré sa sťažovalo svojej kamarátke o Benovi, jej ex-priateľovi, ako ju počas ich vzťahu celý čas podvádzal a po ich rozchode dobiedzal, aby ho vzala späť, sa vedľa mňa niekto posadil. Nechcelo sa mi k nemu zdvihnúť zrak, tak som čakala, kým prehovorí.
"Ahoj."
To sa mi sníva!
Okamžite som sa pozrela jeho smerom a uistila sa, že sa mi to nezdalo. Noah skutočne sedel vedľa mňa a nesmelo sa usmieval. Tiahol z neho alkohol na sto honov, no neriešila som to. Darrell ma predsa varoval, že každý je tu už opitý. Mohla som to čakať.
"Ahoj, Noah," povedala som s úsmevom, ktorý nešiel nijako ovládnuť. Bola to prirodzená reakcia na jeho prítomnosť.
"Som rád, že si sa ukázala," zašepkal a chrbtom dlane mi prešiel po líci. "Bál som sa, že neprídeš."
"A to už prečo?"
Svoju ruku náhle odtiahol a vystrel sa. "Chcel som ti povedať, že ma mrzí, ako som sa k tebe správal. Vieš, Ali, keď som ti povedal, že sa mi páčiš, myslel som to vážne. Ale. . . my dvaja nemôžme byť spolu."
Zamračila som sa. Na jazyku som mala toľko otázok, na ktoré som chcela odpoveď hneď teraz, ale vedela som, že v tomto rozpoložení z neho toľko informácií nedostanem. Hovorí sa, že opití ľudia hovoria pravdu, no nemyslím si, že toto je presne ten stav, v ktorom by sa mi mal vyspovedať. Jeho sklenené oči mi dávali jasne najavo, že je unavený a vyčerpaný. A že by tu najradšej ani nebol.
"Prečo?" opýtala som sa aj tak.
"Ty naozaj nevieš prečo?"
Pokrútila som hlavou a o kúsok sa k nemu prisunula. Hovoril tak potichu, že som ho sotva počula.
"Ja. . ." začal, tvárou sa priblížujúc k tej mojej. Dych sa mi zasekol v krku. Na malý moment som si myslela, že ma ide pobozkať, no keď sa odo mňa zase odtiahol, s úľavou som si vydýchla. Ak by to urobil, myslím, že by ma tým ešte viac zmiatol. "Ja nie som ten, kto by ti to mal povedať."
S rozhádzanými myšlienkami a kopou nevypovedaných otázok ma tam nechal sedieť zase celkom samú. Teraz som to už ale nenechala na náhodu a rozhodla som sa ísť hľadať Harley, Lydiu alebo kohokoľvek známeho, kto by mi robil spoločnosť. Ak by som tam zostala sedieť len s mojimi myšlienkami, asi by som sa zbláznila.
Prešla som okolo skupinky chalanov, ktorú zväčša tvorili chalani z baseballového družstva. Pohľadom som sa snažila nájsť Ashtona, ale nikde som ho nevidela. Čo bolo dobré znamenie, teda myslím.
Keď som dorazila až k brehu rieky a zbadala Harley, ako tancuje len v spodnom prádle pri veľkom ohnisku a s fľašou v ruke, pousmiala som sa – milovala som na nej, aká je divoká a nebráni sa ničomu. I napriek tomu, že bol marec a vonku bola stále dosť zima, ona nevyzerala, že by si tým lámala hlavu.
Okamžite som sa však zastavila, keď som v skupinke spoznala aj Darrella. Vnímala som len ich dvoch. Vnímala som Harley, ako k nemu vystrela ruku s fľašou alkoholu a on so zamračeným výrazom pokrútil hlavou. Harley však nebrala nie ako odpoveď a priložila mu hrdlo fľaše k perám. Darrell sa napil len trocha, ale zvyšok, ktorý doňho Harley nasilu liala, vypľul na zem. Harley vybuchla hlasným smiechom a chytila ho za tvár.
Moje srdce pokleslo pri vedomí, že sa nebránil.
Harley si potom naliala alkohol do úst a s plnými ústami sa nahla k tým Darrellovým. Začali sa vášnivo bozkávať. Presne tak, ako pred trištvrte hodinou bozkával mňa.
"Einsteinka!" vykríkol niekto. Bol to Miles, ktorý sa na mňa usmieval a zbesilo mi mával rukami.
Harley a Darrell sa od seba odtrhli a vtedy si ma všimli. V tej chvíli som zvažovala rýchly útek, avšak na to bolo už príliš neskoro. Všetky pohľady boli na mne. Nakoniec som teda vyčarila ten najfalošnejší úsmev, aký som vedela, a vybrala sa k nim.
"Ahoj!" pozdravil sa mi Miles a vtiahol ma do rýchleho objatia. Opätovala som mu ho, no pohľadom som neprestávala hľadať Masona, ktorý mal toto trápne divadlo Harley a Darrella okamžite stopnúť. Všimla som si ho, až keď ma Miles pustil. Sedel na brehu rieky s nohami vo vode a hrabal sa medzi kamienkami.
"Einsteinka! Tak moc si mi chýbala!" vyhŕkla Harley nadšene, akoby sme sa v skutočnosti nevideli v škole každý deň.
Akonáhle sa jej ruky ovinuli okolo môjho krku, čím si ma pritiahla k sebe bližšie, moje oblečenie sa napilo kvapiek vody, ktoré stekali po jej tele. Aj jej vlasy boli mokré.
"S Darrellom vám to straaaaaaaašne dlho trvalo! Už som myslela, že sa na mňa zase vykašleš!" hovorila podgurážene, veselo sa pri tom chichotajúc. "Kde ste toľko trčali?"
Moje oči samovoľne vyhľadali Darrellove, ktoré ma skúmali už dlhší čas. Utieral si bradu, z ktorej mu tiekla vodka. Tá vodka, ktorú ho Harley prinútila vypiť bozkom. A jeho pery boli červené, takmer až bordové.
"Veď som ti hovorila, že som musela počkať na mamu," odvetila som potichu.
"To je fuk," mávla nad tým rukou a hlasno sa rozosmiala. "Tu máš, pi! Dnes večer nebude niiiiiiikto triezvy!"
"Nechcem," hlesla som a opatrne jej ruku od seba odtisla.
"Nechceš? Ako to myslíš, že nechceš?" skríkla dotknuto. "Jasné, že chceš! Všetci chcete! Pozri, aj Darrella som prinútila!"
Žiaľ, videla som.
"Harley, myslím, že dnes si mala už dosť. Poď sem, tu si sadni," pribehol k nám Miles, ktorý sa medzitým postaral o to, aby oheň nevyhasol. Chytil Harley za ramená a posadil ju na peň stromu uložený oproti ohnisku.
"Čo sa jej stalo? Prečo sa takto doriadila?" opýtala som sa ho, nakoľko vyzeral jediný dostatočne triezvy na to, aby sa s ním dalo hovoriť.
Darrell sa vybral za Masonom, ktorý sedel obďaleč. Bola som za to nesmierne rada, lebo vidieť jeho tvár práve teraz mi dvakrát nepomáhalo. Noah ležal na kamienkoch a smial sa na Harley, ktorá spievala akúsi neznámu pesničku. A Cedrica s Lydiou som nikde nevidela.
"Pohádali sa s Masonom," povedal mi Miles tak, aby som to počula iba ja. "Nevidíš, ako tam sedí? Pozri naňho, je úplne zronený."
Nepozrela som sa jeho smerom, lebo som vedela, že tam sedí aj Darrell. Miesto toho som len nevedomky prikývla. "A čo Cedric a Lydia?"
"Ashton a Cedric sa dnes zase pobili, tak ostal aj s Lydiou doma," mykol plecom, akoby mi len predpovedal počasie alebo čo. "Bol by som rád, keby si nepila a pomohla mi s týmito opilcami, lebo sám to nezvládnem. Ešte aj Darrell sa napil a to neveští nič dobré."
Toto ma zaujalo. Vedela som, že Darrell nepil, keď pre mňa logicky mohol ako jediný prísť na aute. A nepil ani na párty u Noaha, na ktorej som bola. Spomínam si na to. Ale nikdy som sa vlastne nezamyslela nad tým, prečo.
"Darrell nepije?" pípla som. Nechcela som mu dať najavo, ako moc ma táto téma zaujíma.
Miles iba krátko pokrútil hlavou a jednou rukou pridržal Harley, ktorá sa postavila. "Nevieš o tom? Kedysi bol na alkohole závislý."
Srdce mi vynechalo jeden úder. "Čože bol?"