Držala som v ruke flašku ginu, z ktorej som sa ešte ani raz nenapila. Podala mi ju Lydia s tým, že je to jej obľúbený druh alkoholu a mám jej ho postrážiť, aby jej ho nikto nevypil, kým ona nájde k nemu tonic. Odvtedy už však prešlo vyše polhodiny a ona sa stále nevracala.
Frustrovane som si povzdychla, sledujúc Harley, ako sa zhovára s pár deckami zo školy, ktorých som ale nepoznala. Pravdepodobne to však boli tie vyššie postavené deti, inak by tu neboli a už vôbec by sa nerozprávali s Harley Fanningovou. To len ja som mala to šťastie, že som sa s ňou spolčila proti jej sesternici, alebo neviem, ako sa inak vyjadriť. Vlastne som stále netušila, čo malo to dievča v pláne.
Zrovna keď mi napadla myšlienka, že by som sa mala vrátiť domov, lebo Brandon bol celý ten čas sám a pevne som dúfala v to, že o mojom odchode netušil, sa predo mnou zjavila Noahova vysmiata tvár. To mi stačilo natoľko, že som všetky tieto myšlienky zhrnula a odložila bokom.
"Oh, Ali, všade som ťa hľadal!" vypískol nadšene. Pocit radosti, že sa mu konečne nepletie moje meno, sa však miešal s maličkým rozhodením z toho, že použil skratku môjho mena, ktorú som z duše nenávidela. "Počúvaj, vyzeráš príliš triezvo, to sa mi nepáči. Potom mám pocit, že sa nebavíš."
"Ale nie, je to tu skvelé, len čakám na Lydiu," pousmiala som sa a do vzduchu zdvihla jej fľašu alkoholu, ktorú mi vlastne vnútila nasilu.
"Tak to ti prajem veľa šťastia. Cedric už po nej vyhlásil pátranie," uchechtol sa a zastavil slečnu, ktorá okolo nás prechádzala s táckou, na ktorej mala uložené poháriky plné alkoholu. Boli to presne tie isté poháriky, aký mi dal na začiatku Cedric, no nevypila som ho. Netušila som, čo to bol za alkohol, ale bolo to kyslé, sladké a horké zároveň – vôbec mi to nechutilo.
"Takže myslíš, že sa už nevráti?"
"To netuším. Lydia je prelietavá, raz je tu a raz je tam. Nikdy nevieš, kedy zmizne a či sa ešte vráti. Väčšinou však uteká pred vlastným bratom," mykol plecami, odpil si z pohára a následne ho podal mne. "Dáš si?"
"Uhm, nie, vďaka," pousmiala som sa, snažiac sa zakryť svoje znechutenie, keď mi nepríjemný zápach z jeho drinku udrel do nosa. "Moment, ako si to myslel, že uteká pred Cedricom? Prečo by to robila?"
Noah behal očami hore dolu, akoby nad niečim tuho premýšľal a potom pokrčil nosom. "To som ti povedal?"
"Čože?" nechápala som. Veď mi to povedal sotva dve sekundy dozadu, to si už ani nepamätá?
Nahol sa k môjmu uchu a povedal: "Zabudni na to, nemáš to odo mňa."
Keď som sa od neho odtiahla, všimla som si Noahov otupený úsmev. Vtedy mi došlo, že je totálne na mol a zjavne si neuvedomuje, čo hovorí. Prekvapilo ma vidieť ho v takom stave a taktiež ma prekvapilo, ako ľahko sa mi s ním rozpráva, keď je opitý. Konečne som tu nebola ja tá v nevýhode. Inokedy by som bola roztrasená, ak by sa mi prihovoril a to už ani nehovorím o tom, ak by sa ku mne nahol a čosi mi šepkal do ucha, hoci nie romantickým spôsobom. Išlo už len o princíp.
"Ahoj, Noah," pristavili sa pri nás dve vysoké dievčatá a koketne sa na Noaha usmievali. Potlačila som nutkanie prevrátiť očami. "Počuli sme, že si sa rozišiel s Oliviou. Veľmi ma to zasiahlo, keď som sa to dozvedela. . ."
"Presne. S Oliviou vám to veľmi pristalo," súhlasila aj tá druhá. "Ale bez nej ti to pristane viac."
Pardon? Stále tu stojím.
"Dámy," prehodil Noah podgurážene. "Aké ste dnes všetky nádherné. Aha, pozrite, toto je moja super kamoška Alissa."
No konečne.
Usmiala som sa na ne, no jediné, čo som od nich dostala ako odpoveď, boli povýšenecké pohľady, ktoré si premerali moju postavu. Noah rukou objal moje ramená a tískal ma k sebe. Do tváre mi stúpala červeň, musela som dúfať, že to nie je také viditeľné.
"Toto je Abby a Amanda. Mason si to s nimi rozdal v trojke," uškrnul sa Noah a obe ich potľapkal po pleciach, ako to medzi sebou robia chalani. Potom sa od nich pomaly vzdialil a mňa vzal so sebou.
"Čože? Ale Amanda je moja štrnásťročná sestra!" začula som za mojím chrbtom. V tvári som musela vyzerať úplne zhrozene, keď sa na mne Noah začal kvalitne zabávať.
"Netvár sa tak, veď je to Mason. A tá Amanda. . . vyzerá dosť dobre na svoj vek," uznal, no mňa to popravde veľmi neupokojilo. "Ale ja mám Oliviu. Teda mal som."
Keď som videla jeho smutnú tvár, mala som čo robiť, aby som ho nestiahla do objatia a nezačala ho hladiť po vlasoch a chrbte. Bolelo ma vidieť ho tak a obzvlášť kvôli nejakej Olivii Porterovej, ktorá si jeho pozornosť ani nezaslúžila. Ale chápala som ho, tvorili spolu pár dva roky, čo je pomerne dlhá doba.
"Je mi ľúto, že ste sa rozišli," klamala som, ale v tej chvíli mi neprišlo na um nič, čo by bolo dostatočne vhodné. "Aj keď neviem, čo sa medzi vami stalo. . ."
"Ešte stále sa ti páčim?"
Noah akoby ma ani nepočúval, pretože keď som k nemu zdvihla pohľad, usmieval sa na mňa. A ja som sa nezmohla na nič iné, len som sa usmiala tiež. Problém zostával, že som absolútne nevedela, čo odpoviem.
"No. . . vieš, bolo to dávno a. . . ja ani neviem. . ." hovorila som s jasnou neistotou v hlase. Nasucho som preglgla, keď som si všimla, ako sa ku mne Noah tvárou približuje a odrazu som spanikárila. Odskočila som od neho o kus ďalej. "Noah, si opitý a zmätený. . . len teraz si sa rozišiel s Oliviou, inak by si. . ."
On ma však nepočúval, jeho ruky sa presunuli na moje boky, čím si ma pritiahol k sebe. Takmer mi vyrazil dych, keď sme do seba hruďami narazili celou silou. Nemala som silu namietať a ani som nechcela. Vedela som, že to bolo nesprávne, no v tej chvíli som si neželala nič iné len to, aby ma konečne pobozkal.
"Páčiš sa mi, Ali," takmer až šepkal, no i napriek hluku okolo nás som okrem jeho hlasu nevnímala nič iné. "A nehovorím to preto, že som zrútený z rozchodu. Už mi je to všetko ukradnuté. Chcem ti to povedať už skurvene dlho."
Privrela som oči, keď sa naše nosy dotkli. Skoro by som zabudla na svet okolo nás, ak by ma niekto silno nestrhol za rameno a tým od Noaha neodtiahol. Aj ten prekvapene kmital očami medzi mnou a vysokou postavou stojacou priamo za mnou.
Čo, dokopekla?
Otočila som sa s cieľom zistiť, kto sa mi rozhodol zničiť takmer už splnený sen, keď mi od prekvapenia spadla sánka. Priznám sa, že som čakala skôr Harley alebo Oliviu, ktorá by mi pri najlepšom jednu vylepila. Dokonca by ma Arwen prekvapil menej ako on. Ako Darrell, ktorý si ma nechápavo a znechutene premeriaval. Musela som tápať v mysli a uvažovať, či nie som opitá, pretože mi odrazu prišlo zle od žalúdka a chvíľami som myslela, že sa pozvraciam. Zároveň som však tušila, že to bolo zapríčinené len ťaživým pohľadom Darrella Connellyho.
"O čo sa tu obaja snažíte? Úplne vám preskočilo?" vyletelo z neho nahnevane a vyčítavo zároveň. Kusla som si do jazyka, aby som náhodou nepovedala niečo nevhodné – stále som sa musela tváriť, že neviem o tom, že v skutočnosti je práve on dôvodom ich rozchodu.
Noah to našťastie urobil za mňa. "Čo chceš, kretén? Ukradol si mi jedno dievča, teraz chceš aj druhé? Ja neviem, ty musíš mať asi nejakú tendenciu túžiť po veciach, ktoré patria mne."
Čože? Ja nikomu nepatrím, nie som žiaden prekliaty majetok. Prečo takto hovorí?
"Serem na tvoje blbé štetky, Noah! Ide mi o teba a o to, čo robíš z čistého zúfalstva. Nielen Olivia, ale aj ty sa začínaš správať, ako keby máš v hlave nasraté," hovoril Darrell rozčúlene, ale nekričal. Mal rázne zvýšený tón hlasu, čo prilákalo zvedavé pohľady ľudí naokolo.
Jediné, čo som vnímala ja, bola bodavá bolesť v mojom vnútri. Darrell Connelly ma práve nazval štetkou a počulo to niekoľko ľudí zo školy, ktorí po mne teraz zízali. Nemohla som sa cítiť viac ponížená.
"Jasné, tebe išlo vždy len o mňa, čo? Aj vtedy, keď si mi preťahoval frajerku, aj pri tom si myslel na mňa?" Noah doslova zjapal. Až strácal hlas. Vtedy už boli totálne všetky pohľady na nás.
"Noah, preboha, nerob tu scény," jeho hlas znel odmerane a pokojne oproti tomu Noahovmu. Snažil sa udržať konverzáciu v norme, hoci on bol ten, čo narušil náš pokoj. "Poďme sa o tom konečne normálne porozprávať."
"Ja sa s tebou nechcem normálne rozprávať!" Noah sa celou silou zaprel do Darrellovej hrude a odstrčil ho od seba tak, že ľudia za ním museli uhnúť, aby do nich nevrazil.
Darrellove oči nabrali temnejší odtieň, no vďaka jeho zatnutej sánke a pevne zovretých rúk v päsť, sa dalo povedať, že sa snažil ovládnuť sám seba. Upokojil ma fakt, že mu v skutočnosti nechcel ublížiť. Teda minimálne fyzicky, psychicky sa mu to zjavne už podarilo.
"Zmizni mi z očí a nech ťa už v živote nevidím! A ber si so sebou aj tú chuderu Oliviu!" vypľul Noah a zahnal sa znova, no našťastie sa mu Miles s Masonom postavili do cesty a zabránili mu v útoku.
Oliviu som síce v láske nemala, ale podľa toho, čo som počula, ju ľúbil až príliš a neprišlo mi pekné, keď ju tak nazval. Iste, podviedla ho s jedným z jeho najlepších kamarátov, ale aj tak. . . možno boli skrátka opití a nejak sa to medzi nimi zvrtlo? Ktovie. No podľa toho, čo Olivia písala v denníku si nemyslím, že by to spravili schválne.
"Si v poriadku?"
Najskôr som nevedela, že táto otázka bola pre mňa. Zistila som to, až keď niečia ruka začala hladiť moje rameno. Keď som sa otočila, uvidela som vedľa seba stáť Harley. Myslím, že v živote som nebola šťastnejšia, že ju vidím.
Iba som prikývla na znak súhlasu a nechala ju, nech ma vtiahne do svojho náručia. Som si istá, že videla, ako na seba odrazu vybehli, ešte keď som medzi nimi stála ja. A taktiež si myslím, že bola dosť empatická a vedela, že na pozornosť som nebola zvyknutá. A tej som veru dostala až príliš, keď ma Darrell nepriamo nazval štetkou.
Sledovala som Masona, ako sa snaží vyhnať z domu ľudí zhúknutých okolo nás. Všetci nahnevane odfrkovali, alebo si čosi hundrali popod nos, ale postupne sa ich v dome nachádzalo čoraz menej. Mason ich všetkých nasmeroval k východu domu ako stádo oviec.
Darrell sedel na priestrannom gauči za nami a šúchal si sánku od zlosti. Tváril sa veľmi naštvane. Dokonca ignoroval dievčatá, ktoré sedeli vedľa neho a dobiedzali. Všimla som si, ako sa ho jedna z nich snaží upokojiť tým, že ho hladí po stehne len kúsok od jeho rozkroku. Intuitívne som nad tým prevrátila očami.
Uhla som pohľadom a zamerala sa na Milesa. Snažil sa konfrontovať Noaha, z ktorého neustále vyletovali akési nadávky. Keď sa zapotácal, Miles to vzal ako znamenie, že na dnes mal skutočne dosť, vzal ho za ramená a odvliekol ho konečne preč. Neviem prečo, ale v tej chvíli sa mi uľavilo, pretože Noah bol v bezpečí a ja som tak mohla tiež pokojne odísť domov. Ak by sa medzi nimi strhla bitka a došlo by k nejakým vážnym zraneniam alebo niečo podobné, nedokázala by som len tak odísť, hoci už bolo načase.
"Čo tu hľadáš, maličký?" počula som Masona, no nevenovala som tomu pozornosť. Vnímala som len Harley a to, ako ma svojou prítomnosťou upokojuje. Bolo to zvláštne, lebo som ju poznala sotva dva dni, no cítila som, že sme si bližšie, ako som si kedy bola s Jessie. Ale to mohlo byť tiež preto, že s ňou a Arwenom som toľko drámy, čo som zažila za dnešný večer, nezažila za celý svoj život.
"Hľadám svoju sestru, volá sa Alissa," ozval sa hlas môjho brata. Musela som sa obzrieť, aby som sa presvedčila, že počujem správne a skoro som odpadla, keď som zbadala Brandona stáť pri Masonovi, ktorý bol oproti nemu obor. Hoci mal Brandon trinásť, bol medzi všetkými tými študentmi úplne drobnučký.
Až teraz som si všimla, že v dome nebol už takmer nikto. Len my a pár ľudí, ktorých som až tak nepoznala, ale našťastie ich bolo len zopár. Oh a tie dve dievčatá, ktoré sa stále snažili prihovoriť Darrellovi.
"Preboha, Brandon, môžeš mi vysvetliť, čo tu robíš?" zvýšila som hlas, keď som si uvedomila, že v dome je maximálne ticho a celá pozornosť je na mne a Brandonovi.
"A môžeš vysvetliť ty mne, čo tu robíš? Povedala si, že si ideš robiť úlohy. Oklamala si ma," útočil na mňa rovnakým tónom, akým som išla ja naňho. Potom sa poobzeral navôkol a so zažmúrenými očami sa na mňa pozrel. "Prečo si mi nepovedala, že ťa Noah pozval na jeho párty? Pustil by som ťa."
Ja ho zabijem.
Tomu chlapcovi asi vôbec neprekážalo, že nás tu každý počúva. Dokonca aj tie Darrellove včeličky civeli priamo na mňa. A Harley – tá sa za mnou ticho chichotala.
"Teraz nie je vhodný čas na žarty, Brandon. Ideme domov," povzdychla som si a pohľadom ho napomenula, nech mi nerobí problémy. Nie teraz, nie pred všetkými.
"Je tu aj Jessie?" nedalo mu.
"Tak sa majte, dobrú noc," vyhŕkla som, snažiac sa zakryť Brandonovu otázku. Narýchlo som zamávala Harley a ťahala Brandona za kapucňu von z domu.
"To znamená áno? Je tu niekde, však? Preto si mi nepovedala, že si sem pozvaná," hovoril, kým sme prechádzali okolo Masona, ktorý sa na mňa poslednýkrát usmial a potom za nami zatvoril dvere. "Vedel som, že to tvoje dvadsaťhodinové pozerania sa do zrkadla nebolo len tak—"
"Brandon, ty si totálny debil!" zakričala som, len čo sme sa od dverí Collinsovcov nachádzali o čosi ďalej. "Prečo jednoducho nedržíš jazyk za zubami vtedy, keď máš? Ježiši. Celý život mi len robíš nervy."
"Tak prepáč, ale nebola si vo svojej izbe a—"
"Buď radšej ticho."