Mama zase trávila celý deň v dielni. Strašne ma mrzelo, že sa poslednou dobou uzavrela do seba a sotva s nami komunikovala, no odkedy mala toho nového klienta, úplne nás zanedbávala. Bolo mi to ľúto najmä kvôli Brandonovi, pretože keď nebol vonku s kamarátmi, doma sa väčšinou nudil a tak otravoval mňa. Tomu chlapcovi chýbala pevná ruka a mňa vôbec nerešpektoval. Ale občas sa s ním dalo porozprávať.
"Nepáči sa mi, koľko času trávi mama v dielni," vyslovila som svoje myšlienky nahlas, venujúc krátky pohľad odrazu môjho brata v zrkadle, ktorý sedel na mojej posteli a hral sa s mojím telefónom.
"Mne je to jedno," ľahostajne mykol plecami, no pohľad z displeja môjho telefónu neodtrhol. "Pokiaľ sa jej darí a my máme z čoho žiť, som spokojný."
Prevrátila som očami. Jasné, že bol spokojný, keď nemusel strážiť svojho mladšieho súrodenca. Ja som teraz musela vymyslieť plán, ako sa nenápadne vytratím z domu a nechám Brandona samého bez toho, aby vedel, že je sám. On by to totiž určite nažaloval mame a tá by ma zabila.
"Aj tak mi príde divné, že trávi toľko času mimo domu. A dokonca keď sa pýtam na toho jej neznámeho klienta, nikdy mi o ňom nič konkrétne nepovie," sťažovala som si ďalej, hoci mi bolo jasné, že Brandon do vecí až tak nevidí a ani sa o to príliš nezaujíma.
Popravila som si čierny top s veľkým výstrihom, z ktorého mi akosi vykúkala moja čierna čipkovaná podprsenka. To však nebolo mojím zámerom. Vedela som sa obliekať výstredne, to áno, nerobilo mi to veľký problém, ale taktiež som nebola žiadna štetka. Bolo mi jedno, čo si o mne druhí ľudia pomyslia, no nebolo mi jedno, čo si o mne pomyslí Noah. Aj keď Olivia sa rada pretŕčala v minisukničkách a s výstrihom po kolená, ja som chcela byť v jeho očiach tá slušná. Taká, ktorá by mu dala aj to, čo nedala žiadnemu inému.
Ale vedela som, že v hidžábe ísť nemôžem, ak chcem zapadnúť. Išlo predsa o párty, kde nemali prístup obyčajní študenti. Napríklad taký Arwen a Jessie – neexistovala možnosť, že by som ich tam stretla. A práve preto som zvolila tento čierny top a čierne boyfriendy, ku ktorým som si obula tmavofialové kanady a k nim som zladila svoj makeup. Milovala som umelé riasy a očné tiene, bolo to také moje menšie hobby, i keď veľakrát som sa stretla s negatívnymi názormi. Napríklad taký Arwen večne nadával, že s výrazným makeupom vyzerám ako nejaké povoľné dievča. A to už ani nehovorím o mojich outfitoch, ktoré kritizoval viac ako moja vlastná matka.
"Mne príde divné, že sa obliekaš ako na módnu prehliadku, zatiaľ čo ma dnes máš strážiť. A tiež mi príde divné, že vedľa v dome je milión ľudí a hlasná hudba. To nebude náhoda."
Otočila som sa na Brandona celým telom, lebo som na sebe cítila jeho pohľad. Môj telefón stále držal v ruke, ale už mu nevenoval pozornosť, miesto toho si premeriaval pohľadom mňa a znechutene sa pritom tváril.
"Čo robíš na tom mobile?" opýtala som sa ho, totálne ignorujúc jeho predošlé narážky.
"Pozeral som si tvoj Instagram," odpovedal pokojne, akoby to nebol žiaden problém. Ibaže bol! Môj Instagram nemohol vidieť nikto z mojich rodinných príslušníkov. Niežeby som si tam fotila nahé fotky, ale chápete, prezentovala som sa tam predsa len trochu inak ako v realite. Nepotrebovala som, aby si o mne moja rodina pokazila obraz.
"Brandon, povedal si mi, že budeš hrať hry," karhala som ho, ale nekričala som.
"Hral som, ale prišiel ti follow od nejakého Cedrica, tak som bol zvedavý."
"Čože?" vyprskla som, hodila som maskaru na zem a v momente som skočila na posteľ a vytrhla mu môj mobil z ruky. "Daj to sem!"
Otvorila som Instagram a skontrolovala som notifikácie. Bolo tam veľmi veľa nových followerov, no žiaden z tých účtov mi neprišiel nijak povedomý. Až keď som scrollovala nižšie, zbadala som Cedricov účet plný jeho fotiek z koncertov a s ostatnými členmi jeho kapely. Nemusela som dlho váhať a follow som mu vrátila. V tom mi od neho prišla správa.
"Panebože!" vykríkla som, až Brandon vedľa mňa nadskočil. "Panebože, mne sa sníva! On mi píše! Napísal mi!"
Kričala som so smiechom a od radosti som dokonca Brandona vtiahla do objatia, ktorý začal fujkať a odstrkovať ma od seba.
"Už si si našla za Noaha náhradu?" nahodil Brandon podpichovačne.
"Nie, ty blázon," prevrátila som očami, no neprestávala som vískať ako šialená. "Bože, Brandon, nevieš si predstaviť, kto mi práve napísal. On je ako Justin Bieber!"
"Fuj! Tak tomu by som neodpísal."
Zažmúrila som očami, prepaľujúc môjho brata pohľadom. Ten na mňa len sprisahanecky pozeral.
"Vieš čo, vypadni z mojej izby. Ako to, že som ťa nevyhodila skôr?" prevrátila som očami, no ďalej som mu moju pozornosť nevenovala. Počula som len, ako za sebou zatvára dvere.
Otvorila som správy. Okrem toho, že hneď na vrchu svietil Cedricov účet, som si všimla aj ten Arwenov, ktorý bol zhodou okolností hneď pod ním. Chvíľu som váhala, ktoré otvorím ako prvé, no nakoniec som klikla na Cedrica.
Cedric: Ahoj, dúfam, že sa dnes vidíme.
Usmievala som sa ako blázon. Samozrejme, že ma nepozýval na rande, nerozdával mi komplimenty ani nič podobné, ale aj táto krátka nevinná správa pre mňa veľa znamenala.
Alissa: Ahoj, snáď áno!
Nechcela som mu vešať na nos môj problém s Brandonom, ale to mi napadlo až po tom, čo som tú správu odoslala. Myslela som si však, že nebude vyzvedať, ale opak bol pravdou.
Cedric: Ako to myslíš, že snáď? Myslel som, že si už nachystaná. Ak chceš, môžem prísť po teba.
Alissa: Asi si zabudol, že bývam hneď vedľa Noaha. Takže to mi problém nerobí.
Cedric: Ešte lepšie, môžem ťa prísť vypýtať, ak ťa rodičia nepustia. Ja už som u Noaha.
Postavila som sa z postele a podišla k oknu. Na celej ulici stáli desiatky aút, ľudia pobehovali po pozemku Collinsových, ale taktiež sa hromadili pred našim domom aj pred ostatnými domami našich susedov.
V ruke mi zavibroval telefón. Bola to ďalšia správa od Cedrica Keelera.
Cedric: Tak kde je problém? Prídeš alebo nie? Harley u vás chcela už dávno zvoniť, ale bojí sa, že by ti narobila problémy.
Možno by som mohla odísť aspoň na pár minút? Brandonovi by som povedala, že idem robiť projekt a nech ma neotravuje. Ak by som išla na takú polhodinu, nikto by sa to nemusel dozvedieť.
Alissa: Povedz jej, že som o chvíľu tam.
Zišla som do obývačky, odkiaľ vychádzali Brandonove pazvuky vždy, keď hral playko. To bolo dobré znamenie, pretože vždy, keď si zapne nejakú hru, neodtrhne sa od toho najbližšie štyri hodiny minimálne.
"Brandon?" oslovila som ho, no mala som pocit, že ma nevníma. "Idem si dať horúcu vaňu a potom sa vrhnem do školských úloh, tak buď tak láskyplný a nelez mi do izby. Na pondelok mám toho fakt veľa."
"Čo? Dobre, dobre, rob si čo chceš," mávol rukou mojím smerom a hral sa ďalej. Keď som bola presvedčená o tom, že realitu okolo seba nevníma, potichu som sa vytratila z domu. Tam ma však čakalo prekvapenie.
"Alissa, konečne," vybehol na mňa Arwen, ktorý netuším, ako sa tu objavil.
"Kriste, Arwen! Vieš, ako som sa ťa zľakla?" vyhŕkla som okamžite. Ešte šťastie, že išiel od vedľa taký hluk, že som sa nemusela báť, žeby ma Brandon náhodou počul. "Čo tu robíš?"
"Čo tu robím? Prišiel som za svojou najlepšou kamarátkou," zamračil sa. "Teda. . . ak si ma ešte nevymenila."
"Arwen, prosím ťa, na takéto reči nemám čas. Samozrejme, že si môj najlepší kamarát a to sa nikdy nezmení. Ale mohol si mi dať dopredu vedieť, že prídeš."
"Písal som," oznámil mi. Vtedy som si spomenula, ako som pod Cedricovým menom videla správy od Arwena, ale ja hlúpa som ich neotvorila. "Čo to máš na sebe, Alissa? A kam ideš o takejto hodine?"
Otvorila som ústa s cieľom odpovedať mu, no došlo mi, že nemám dosť odvahy povedať mu, že sa chystám na párty Noaha Collinsa.
"Moment. . ." začal Arwen, no nedokončil to, keď si všimol, kam smeroval môj pohľad. "Ty ideš. . . ideš k nemu domov? Ideš na párty plnú snobských detí?"
"Arwen, preboha, prestaň ich tak volať, ani ich nepoznáš."
"Robíš si zo mňa srandu? Čo to má znamenať, Alissa? Tak najprv ma ignoruješ v škole a teraz toto? Odteraz budeš aj ty panovačná a arogantná tak ako oni?"
"Alissa?" začula som hlas Harley, ktorá zrazu stála neďaleko od nás spolu s Lydiou. "Všetko v poriadku?"
"Ale áno. . . áno, len. . ." zasekla som sa. Nevedela som, čo teraz robiť. Zostať s Arwenom a všetko mu vysvetliť, alebo ísť na párty, ktorú usporadúva Noah?
"Ideme? Už sa na teba pýtal Noah," zachichotala sa Harley, zatiaľ čo Lydia preskakovala zmäteným pohľadom zo mňa na Arwena a naopak.
Radosť z faktu, že sa na mňa Noah pýtal, neudrela tak, ako by mala. Necítila som radosť, nemala som chuť skákať tri metre vysoko, alebo pišťať, ako keď mi dnes napísal Cedric. Cítila som prázdnotu. Cítila som a videla som, čo si Arwen teraz myslí. Neznášala som sa za to, že som to sklamanie v jeho očiach spôsobila ja.
Arwen sa zasmial, ale bol to ten znechutený druh smiechu. "Chápem. Takže už s tebou v budúcnosti nemám rátať, čo? Máš už nových priateľov."
"Nie, Arwen—"
"To je v poriadku, Alissa," pousmial sa, ale obaja sme veľmi dobre vedeli, že to bolo neúprimné. "Rozumiem tomu. Toto je to, čo si vždy chcela."
Otočil sa na päte, vzal zo zeme svoj bicykel a kráčal s ním preč. Sledovala som ho, ako naň nasadá a pomaly sa vzďaľuje od môjho domu.
"Čo to malo byť?" uchechtla sa Lydia. "To bol tvoj priateľ? Bolo to divné, vyzeral nahnevaný."
"Nebol nahnevaný," povedala som prázdno, kráčajúc neprítomne okolo nich. Už som na tú hlúpu párty nemala náladu, ale bolo príliš neskoro, aby som to rušila. "Bol sklamaný."
Počula som, ako dievčatá potichu kráčajú za mnou. Bola som im vďačná, že nevyzvedajú. Nemala som chuť sa s niekým rozprávať a už obzvlášť nie im vysvetľovať, čo sa práve medzi mnou a mojím najlepším kamarátom odohralo. Potrebovala som sa odreagovať a nemyslieť na to aspoň na chvíľu. Dúfala som, že tá párty mi k tomu pomôže.
"Takže to bol tvoj priateľ," vyvodila si záver Lydia. Povedala to opatrne, akoby sa bála opýtať sa ma to priamo.
"Ježiši, si s tým otravná," odvrkla jej Harley.
To ma prinútilo zasmiať sa.
"To bol Arwen, môj najlepší kamarát," vysvetlila som im.
"Najlepší kamarát? Toto sa ma dotklo," zatiahla Harley súcitne, no vzápätí sa na tom zasmiala. V tej chvíli sme už vstupovali do Noahovho domu, pri ktorých stál obrovský chlap oblečený v čiernej uniforme. Ladili sme.
"Čau, Joe, to je Alissa, naša nová priateľka," hovorila Lydia chlapíkovi, ktorý bol tak o štyri hlavy vyšší od nej. Ako odpoveď sa na ňu len pousmial a otvoril nám dvere.
"Neverím, že si objednal ochrankára na obyčajnú párty," rozmýšľala som nahlas.
"Ani si nevieš predstaviť, koľko kreténov sa snaží na naše párty dostať, Einsteinka. Ochrankár je neodpustiteľná súčasť našich akcii," vysvetlila mi Harley, zatiaľ čo sme dorazili do kuchyne.
A odrazu ma naplnil pocit spokojnosti, pretože ja som na jednu z ich akcii pozvaná bola. Ja, obyčajné dievča, ktoré nemá bohatých rodičov, dievča, ktoré nie je ničím výnimočné, ani sa ničím nepreslávilo. Len som našla nejaký sprostý denník, o ktorom som stále netušila, čo vlastne skrýva, no vedela som, že tam boli tajomstvá všetkých, ktorých som odrazu mala byť súčasťou.
"Alissa! Ahoj," zakričal Mason, vďaka čomu upútal pozornosť všetkých prítomných.
"Ahoj, Mason," pousmiala som sa, snažiac sa vyhnúť cudzím pohľadom, pretože som sa cítila dosť nekomfortne, keď na mňa každý zízal. Miesto toho sa môj pohľad stretol s Darrellovým. Bol to len zlomok sekundy, čo odtrhol zrak od mojej tváre a s nečitateľným výrazom prešiel moju postavu.
"Oh, naša malá Einsteinka konečne dorazila," vypískol Cedric nadšene a potľapkal Darrella po pleci, aby prišiel bližšie k nám. Ani som si nevšimla, že je tu tiež.
"Áno, práve som prišla," povedala som s úmyslom ukázať na Harley a Lydiu, ktoré prišli so mnou, no Lydia tu už nestála a Harley zrovna vychádzala z kuchyne s Masonom v pätách.
Paráda.
"Piješ?" spýtal sa Cedric, ale na moju odpoveď nečakal. Rovno mi podal sklenený pohár, v ktorom bol akýsi drink.
Takže toto bola tá luxusná párty, kde ľudia nepijú z obyčajných plastových pohárov lacné pivo, nehrajú beer-pong či nikdy som? Toto bola párty, ktorú strážil ochrankár, kde mali zaplateného DJ-a a nepil sa len hocijaký alkohol. Hrdlo pohárov, v ktorých boli dopredu namiešané drinky, boli namočené v krištáľovom cukre.
"Prepáčte, toto musím zdvihnúť," povedal Cedric, v ruke držiac svoj telefón. V tom hluku som vôbec nepočula, že mu niekto volá.
Skôr než som si stihla uvedomiť, že ak odíde, zostanem tu sama s Darrellom Connellym, čo by bolo to isté, ako keby tu zostanem sama, bol dávno preč. Nevedela som síce, či bol ten chalan taký tichý stále, no v mojej prítomnosti som ho ešte nikdy nepočula rozprávať a to mi pekne liezlo na nervy. Bol ako tichý pozorovateľ, ktorý mlčal, ale vedel všetko. Aspoň taký som z neho mala pocit. Preto som sa mu nedokázala pozrieť ani do očí.
Teda, ak nerátame to, ako včera u Eddyho vybuchol od zlosti.
Rozhodla som sa kašlať na všetky pretvárky a hneď, čo Cedric odišiel, pohár som položila na pôvodné miesto a rozhliadla som sa po kuchyni. Snažila som sa nájsť čokoľvek iné, čoho by som sa napila a nemusel to byť ani alkohol. Stačilo mi, ak by to bolo niečo obyčajné.
"Čo to robíš?" prehovoril odrazu hlas spoza mňa. Dýchal mi na krk, tak blízko stál. Vedela som, že ak by zostal stáť na svojom mieste, len ťažko by som ho počula. No v tej chvíli som sa nenávidela za to, že som sa niekedy v živote sťažovala, že nerozpráva. Bolo by to omnoho príjemnejšie, ako keď takto stojí za mnou.
Okamžite som sa k nemu otočila. Rozmýšľala som, či si niečo vymyslím, no napokon som to celé hodila za hlavu.
"Potrebujem sa napiť niečoho. . ." odmlčala som sa, v hlave tápajúc po akomkoľvek slove, ktoré by to vystihovalo. "Normálneho."
Darrell zdvihol obočie a krátko sa uchechtol. Prvýkrát som pri ňom stála v takejto blízkosti a musím povedať, že nevyzeral až tak zle. Mal rozhádzané vlasy, presne ako hovorila Jessie, záhadné tmavé oči a bohužiaľ, nenávidela som sa za to, že som pohľadom skĺzla aj na jeho dokonale tvarované pery, ktoré naberali nádherný odtieň ružovej. Ako to, že som si to nikdy predtým nevšimla?
"Tiež to neznášam piť, ale Noah si na takýchto formalitách potrpí," prehodil sčasti pobavene, sčasti otrávene.
Zahrial ma príjemný pocit pri srdci. Darrell Connelly a ja sme stáli spolu v kuchyni a rozprávali sa ako dvaja normálni ľudia. Nesprával sa ako debil, ako som si o ňom vždy myslela, nebol ani arogantný alebo namyslený, práve naopak. Prišiel mi dosť sympatický.
Ale ešte bolo príliš skoro na to, aby som si o ňom utvorila názor. Prehovoril zatiaľ len pár slov.
Moment. . . Noah. Ako som naňho mohla zabudnúť? Prišla som sem predsa kvôli nemu, tak prečo tu strácam čas s týmto?
Vzala som si nakoniec pohár, ktorý mi predtým podal Cedric a bez ďalšieho slova som odišla.