"Prídem k tebe, keď sa to skončí, dobre? Sľubujem," povedala som s prosebným tónom. V jednej ruke som si držala telefón pri uchu a druhou som zatvárala dvere na taxíku. Stála som priamo pred Eddym. "Prepáč, akurát som dorazila. Musím končiť. Vidíme sa neskôr."
Nechcela som zložiť bez jeho pozdravu, a tak som čakala. Na druhej strane sa ozval len povzdych. "Si si tým istá? Chcem povedať, chápem, že chceš poznať pravdu. Ale dnes si sľúbila, že budeme spolu a. . ."
"Darrell," stopla som ho. Vybrala som sa k vchodu, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. "Vravím ti, že prídem. Daj mi hodinku, potom sa ti ozvem. Dohodnutí?"
Neznel moc presvedčene, ale napokon súhlasil. Hovor zrušil zrovna vo chvíli, kedy som vošla do reštaurácie.
"Alissa!" spoznala som Lydiin hlas z rohu miestnosti – nielenže sme boli v rovnakej reštaurácií ako v deň, kedy som ich všetkých spoznala, bolo to aj pri tom istom stole.
"Lydia!" opätovala som jej úsmev a bežala k nej do objatia. Už niekoľko dní som ju nevidela ani o nej nepočula. Cítila som sa mizerne, že som si na ňu za ten čas takmer vôbec nespomenula, ale pri všetkej tej dráme v mojom živote som zabudla, že niekto iný zažíva oveľa horšie veci než ja. "Ako sa máš? Bože, mám pocit, že sme sa nevideli najmenej polroka."
"Neboj, až tak veľa sa toho nezmenilo," mávla nad tým rukou s krivým úsmevom. Nevedela som posúdiť, či len predstiera, že je všetko fajn, ale rozhodne vyzerala lepšie, ako keď som ju videla naposledy. Zdravšie. "Potom sa porozprávame. Poď si sadnúť k nám."
Nasledovala som Lydiu až k ich – nášmu – stolu. Mason sa okamžite nervózne vystrel a pozdravil ma ako prvý. Vedľa neho sedela nejaká brunetka dívajúca sa do zeme. Hľadala som medzi nimi Harley, ale chýbala. Uľavilo sa mi.
"Ahojte," prinútila som sa povedať. Miles mi zamával, Lydia sa k nemu posadila a Noah ma chytil za ruku a stiahol k nemu, nech sa posadím. Uvedomila som si, že tu nie je ani Cedric, ale po našom poslednom stretnutí sa nemôžem čudovať. "Priznám sa, nečakala som vás tu všetkých."
Mason sa na mňa usmial. Až vtedy som mala perfektný výhľad na dievča s hnedými vlasmi sediace vedľa neho. "Ešte počkáme na Cedrica a—oh, už sú tu!"
"Katie!" zvolala Lydia radostne.
"Olivia?" vyhŕkla som v tej istej chvíli. Dievčina pri Masonovi zdvihla hlavu a otvorila ústa s cieľom niečo povedať, no ja som sa okamžite postavila. "Tak toto bol ten tvoj úchvatný plán, Mason? Priviesť sem túto—"
"Alissa, ja som nevedela—" spustila Olivia.
"Ty na mňa ani nehovor!" sykla som.
"Prosím, prestaňte!" vyhlásil Mason. Znova som chcela protestovať, ale Noah ma opäť za ruku stiahol k sebe na sedačku. Mason pokračoval. "Ako som už povedal každému z vás, prišiel som vám povedať pravdu. Ak sa chcete hádať, prosím, ale až po tom, čo poviem svoju verziu. Katherine, Cedric, posaďte sa."
Snažila som sa upokojiť svoje dýchanie, kým som pozorovala Katherine a Cedrica, ako si obaja sadli za kraj stola. Všimla som si, akým spôsobom sa na mňa Katherine pozrela. Pichlo ma pri srdci pri spomienke na Cedricovu stranu. Už mi ani Oliviina prítomnosť neprišla taká podstatná ako Katherine a jej život, ktorý som pravdepodobne celý zničila.
"Ešte raz ďakujem, že ste prišli," začal Mason už pokojným hlasom. Všetci mlčali. "Som si vedomý toho, že po tomto ma budete nenávidieť, ale radšej mňa ako Alissu alebo Oliviu, ktoré boli len ničnetušiace bábky v Harleyinej hre."
Preglgla som guču, ktorá sa mi vytvorila v hrdle. Môj pohľad sa stretol s Oliviinym v momente, kedy Mason vyslovil naše mená. Premýšľala som, prečo zmenila svoju farbu vlasov. Bola unavená z tej ohnivej hrivy, ktorou na sebe pútala pozornosť všade, kam prišla? Alebo tým nebodaj chcela urobiť bodku za starým životom a začať úplne inú kapitolu svojho života? Bola som zvedavá, čo Mason povie. Podľa neho bola Olivia bábka. Presne ako ja. Znamená to, že ten denník nenapísala?
"Denník napísala Olivia," odpovedal Mason na moju nevyslovenú otázku. "Teda, niektoré časti, presnejšie. Väčšinu dopísala Harley po tom, čo Olivii ten denník ukradla."
Pozrela som z Masona zase na Oliviu. Oči sa jej zaplnili slzami, ale na tvári mala pevný, nebojácny výraz. Akoby sa nám všetkým tým snažila povedať, že ona nič neurobila a my si môžeme myslieť čo chceme. Že ju naše malé bezvýznamné názory nezaujímajú.
Toto priznanie ma však až tak neprekvapilo. Jess si už predtým všimla, že niektoré strany boli písané iným štýlom ako ostatné, čo bolo podozrivé. A svojím spôsobom, áno, Olivia bola možno o čosi menšia mrcha, ako sme si všetci mysleli. To z nej ale nerobilo nevinnú. S tým denníkom nezačal nikto iný než ona. A dobrý človek, dobrý kamarát, by nemal dôvod robiť niečo také.
"Povedala mi celý jej plán. Natárala mi sprostosti, lebo vedela, že som do nej blázon a urobím pre ňu všetko. Neospravedlňuje ma to, viem, ale bol som pobláznený. Zatiaľ čo ona ma celý čas len využívala ako blbého pajáca."
"Prejdi k veci," súrila som. Nepotrebovala som počúvať jeho kázne ani to, ako sa ľutuje. Bola som tu kvôli pravde, ktorú sľúbil. Zaslúžila som si ju poznať nielen ja, ale všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom.
Povzdychol si. "Potrebovali sme človeka, ktorý by bol ochotný to zverejniť za nás. Vlastne za ňu, za nás, ja neviem. Mala vás všetkých plné zuby, cítila, že sem nezapadá a že ju za chrbtom všetci neznášate. Chcela sa vám pomstiť a jediný spôsob, bol odhaliť všetky tie tajomstvá. Zničiť vás. Ale samozrejme, nebolo to jednoduché. Potrebovali sme človeka, ktorí by do nášho plánu zapadal. Harley si s tým špiniť ruky nechcela. Potrebovali sme niekoho, kým sme si mohli byť stopercentne istí. Alissa bola v tom denníku spomínaná ako Noahova suseda a dcéra milenky jeho otca. Prišlo jej to ako skvelá príležitosť podsunúť Alisse ten denník."
Cítila som všetky pohľady na mne. V očiach ma pálili slzy, nedokázala som sa na nikoho z nich pozrieť, tak som len neprítomne hľadela pred seba. Hanbila som sa za to, aká naivná som bola. Že som slepo dôverovala Harley. Nechala som sa vodiť za nos. Bola som len hlúpa bábka, presne ako ma Mason nazval.
"Mysleli sme, že si ho prečíta a nahnevá sa. Že ako naivné dievča tajne zamilované do slávneho Noaha Collinsa, od hnevu všetko okamžite zverejní," zasmial sa krútiac hlavou. Pozrel sa na mňa. "Ale ty. . ."
"Nikdy som ho neprečítala," doplnila som ho.
Prikývol. "Keď sme sa dozvedeli o tebe a Darrellovi, všetko si nám uľahčila. Zrazu ťa celá skupina nenávidela. Ostala si sama. Chvíľu ti to trvalo, ale potom sme ťa mierne postrčili. Vlastne Darrell ťa postrčil."
Jedna slza sa mi skotúľala dole lícom. Neobťažovala som sa utierať ju. O pár sekúnd z nich bola totiž celá rieka.
"Ja viem, že ti povedal, že sa mu Harley vyhrážala, ale nebolo to tak. Ja som ho prinútil povedať Olivii, že denník, ktorý už dlho hľadala, máš ty. Vedeli sme, že ho znenávidíš a publikuješ to. A tak aj bolo. V podstate si robila všetko, čo sme chceli aj bez toho, aby sme ti čokoľvek povedali. Poslúchala si."
Zasmiala som sa, vďaka čomu mi vyhŕklo ešte viac sĺz. "Ste šialení. Ty a Harley a celý ten váš primitívny nápad! A Olivia, lebo to napísala! Ja, lebo som bola taká sprostá a už od začiatku som nevidela, čoho všetkého ste schopní! Mala som počúvať mojich kamarátov, mojich skutočných kamarátov. Nič z toho by sa nestalo."
"Malo by ti to vyhovovať," prehovorila odrazu Katherine. Počuť jej hlas ma tak prekvapilo, že som odmlčala. "Aspoň teraz každý nenávidí ich dvoch a nie teba. Zbavili ťa tým zodpovednosti. Pritom si to aj tak bola stále ty, kto to zverejnil. Ideš hádzať špinu na Oliviu, ktorá to napísala? Ona to aspoň neplánovala každému povedať, alebo ešte lepšie, rozniesť po celej škole. Hneváš sa na Masona a Harley za ich strelený plán? Právom. Ale nezabúdaj, že osoba, ktorá to nakoniec celé zverejnila, nebol ani jeden z tých ľudí. Bola si to ty, Alissa."
Katherine s rachotom odsunula stoličku od stola, postavila sa a vybrala sa preč. Cedric na ňu volal, ale ona sa ani nezastavila, a tak sa rozbehol za ňou.
"Viem, ako asi teraz vyzerám vo vašich očiach," pokračoval Mason. "A nejdem vám to vyčítať. Som idiot – mesiace som klamal mojich priateľov, ktorí boli ku mne vždy milí a zneužil som najlepšieho kamaráta. Neviem, či sa to dá ospravedlniť, ale musíte vedieť, že ma to mrzí. Pochopil som, čo som spravil, keď sa mi Harley priznala, že zabudla vytrhnúť Milesovu stranu. Našťastie to urobila Alissa a. . . a tým mi otvorila oči."
Niekoho ruka ma hladila po chrbte, ale nemala som silu ani chuť zdvihnúť pohľad a zistiť, kto to bol. Pravdepodobne Noah, pretože ten pri mne sedel najbližšie. Priala som si, aby tu teraz bol Darrell. On tiež poznal pravdu. Predpokladala som, že mu všetko povedal Mason ešte skôr ako nám. Boli to predsa najlepší kamaráti a bola som si istá, že celá táto situácia Masona štvala hlavne kvôli Darrellovi.
"Tiež chcem niečo povedať," ozval sa Oliviin chrapľavý hlas. Tiež už dlhšiu dobu plakala. "Nikdy som nebola najlepšia, ale vždy som chcela byť. A písať tie veci. . . spisovať si chyby ostatných mi pomáhalo, dodávalo mi to sebavedomie. Vedomie, že nie som jediná nedokonalá, ma upokojovalo. Ale teraz už viem, že nikto z nás nie je perfektný. Že aj my, ktorých ľudia považujú za bezchybných, máme svoje chyby."
Utrela som si tvár od sĺz. Olivia sa celý čas pozerala na mňa, akoby to hovorila iba mne.
"Nemala som to robiť. Prepáčte," smrkla, postavila sa a prehodila cez seba svetlomodrý sveter. Hodil sa jej k vlasom. "Noah, prepáč, že som ti stála v ceste ku šťastiu. Stále ťa ľúbim, ale už nebudem prekážať. S mamou a sestrou budúci týždeň odchádzame do Európy."
Sestrou? Prečo som nikdy nevedela, že Olivia Porterová má súrodencov?
"Veľa šťastia, Olivia," poprial jej Noah aj Lydia. Ako pozdrav sa na nás len usmiala a vybrala sa preč. Po nej odišli aj Clevengerovci a nakoniec som zostala len s Noahom a Lydiou. Hoci som sa cítila ako prejdená piatimi nákladiakmi, chcela som sa uistiť, že Lydia sa má dobre, ešte predtým ako pôjdem. Nech sa deje čokoľvek, bola pre mňa dôležitá. A dúfala som, že aspoň ona sa na mňa nehnevá.
"Odveziem ťa domov," navrhol mi Noah, keď sme vychádzali z reštaurácie. Pred odchodom som si miestnosť plnú ľudí obzrela a prisahala si, že sa na toto miesto už nikdy v živote nevrátim. "S Branom sme sa dohodli, že si dnes zahráme futbal. Po tomto sa mi absolútne nechce, ale vieme, aký vie byť otravný, takže asi nemám na výber."
Pousmiala som sa. Z Brandona a Noaha sa stali skutoční bratia a najlepší kamaráti zároveň. Ukázalo sa, že môj mladší brat len potreboval nejakú staršiu mužskú figúru, ku ktorej môže vzhliadať. Teraz mal rovno dve.
Páčilo sa mi, ako sa Noah tváril, že je všetko v poriadku a snažil sa ma rozveseliť. Ale musela som odmietnuť. "Vlastne nejdem domov. Sľúbila som Darrellovi, že odtiaľto prídem rovno k nemu. Konečne sa vracia domov a chce, aby som tam bola."
Noah sa rozosmial. "Romantik Darrell. Vieš čo? Najprv som sa obával, že ti zlomí srdce, ale mám dojem, že ak jeden z vás tomu druhému raz zlomí srdce, budeš to ty."
Lydia sa zasmiala spolu s ním. "Súhlasím. Ale snáď sa to nestane a obaja budete konečne šťastní. A keď už sme pri tom, dovoľ mi odprevadiť ťa. Aj tak sme sa ešte chceli rozprávať."
Skôr ako som stihla odpovedať, Noah nás vtiahol do objatia. "Super nápad, Lydia. Daj mi na moju sestričku pozor, dobre? A Alissa, ak sa budeš chcieť vrátiť domov, zavolaj. Prídem po teba."