THE FLAWS OF BEING FLAWLESS

By sunsetism

138K 8.3K 915

Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z... More

THE FLAWS OF BEING FLAWLESS
chapter 1
chapter 2
13.03.2020
chapter 3
chapter 4
chapter 5
chapter 6
chapter 7
08.03.2020
chapter 8
chapter 9
chapter 10
chapter 11
chapter 12
chapter 13
27.06.2019
31.10.2019
chapter 14
chapter 15
chapter 16
chapter 17
chapter 18
16.04.2019
chapter 19
chapter 20
chapter 21
chapter 22
chapter 23
chapter 24
chapter 25
chapter 26
chapter 27
chapter 28
chapter 29
chapter 30
chapter 31
chapter 32
23.10.2019
chapter 33
chapter 34
chapter 35
chapter 36
chapter 37
chapter 38
chapter 39
chapter 40
chapter 42
chapter 43
chapter 44
chapter 45
chapter 46: Darrell's POV
chapter 47
chapter 48
chapter 49
chapter 50
chapter 51
02.05.2019
chapter 52
chapter 53
chapter 54
chapter 55
chapter 56
chapter 57
epilogue

chapter 41

2K 135 28
By sunsetism





   Nedokázala som naňho prestať myslieť. Preklínala som všetky tie chvíle, ktoré som s ním strávila osamote, lebo keby ich nebolo, teraz by som sa nemusela ocitnúť v tejto trápnej a nanajvýš nepríjemnej situácii. Ani Cedric, ani Jessie si nič z tohto nezaslúžili, no hovorila som si, že ak to všetko zostane iba v mojej hlave, všetko je v poriadku. Už si viac nedovolím prekročiť hranicu. Už nikdy nenechám samú seba v situácii, z ktorej nepoznám cestu von. A v prvom rade sa musím Darrellovi vyhýbať, čo najviac sa to len bude dať.

Preložila som si jednu nohu cez druhú, nervózne búchajúc končekmi prstov o kuchynský stôl. Kroky prichádzajúce spoza mňa mi naznačili, že sa Cedric vracia z kuchyne. Onedlho predo mnou pristál pekáč s pečeným kuraťom spolu so Cedricom na stoličke oproti mne. Zrazu ma omámila úžasná vôňa jedla predo mnou. Na jednom konci stola pečené zemiaky, na druhom ryža a v miske zvlášť zelenina. Pousmiala som sa pri spomienke, ako mi dnes ráno Cedric dvakrát volal, aby sa uistil, že nie som vegetariánka alebo vegánka.

   "Nebol som si istý, čo preferuješ," objasnil, keď si všimol moju zamyslenú tvár. Iba som sa pousmiala. "Si nervózna?"

   "Čo?" nechápala som. Až keď som sa naňho pozrela, došlo mi, že sleduje moje kmitajúce prsty narážajúce o dosku stola. Vlastne som si už ani neuvedomovala, že v tom stále pokračujem. "Oh, nie, nie som. Ja len. . . naozaj dúfam, že nám toto rande vyjde. Zatiaľ to ide oveľa lepšie ako to prvé."

   Cedric sa divno zasmial, akoby sa mu moje vysvetlenie nejakým spôsobom nepozdávalo. Chvíľu mi trvalo, kým som našla dôvod prečo.

   "Teda, nemyslím to v zlom. Váš koncert bol neskutočný! Si vážne skvelý v hraní."

   "To je v pohode. Viem, ako si to myslela," uchechtol sa. "A teraz si nalož, kým je to ešte stále teplé a čerstvé. Rozprávať sa môžme neskôr."

   Súhlasne som prikývla a bez dalších slov som sa pustila do jedla. Najprv som si nabrala jeden kopček ryži a ako najväčšia amatérka som si odkrojila stehno z kuraťa, ale našťastie som nedala až tak najavo, aká ľavá som v kuchyni. Áno, dokonca i v obyčajnom krájaní mäsa.

   Prvých pár minút sa jedálňou ozývalo len štrnganie príbora o tanier. Cítila som sa hlúpo za to, že som nepochválila všetko to jedlo, ktoré pripravil len kvôli mne, no akosi som sa k tomu nedokázala prinútiť. Netušila som, že vedel aj variť. Bol jednoducho perfektný vo všetkom, čo robil, až som často mala chuť utiecť priamo od stola, vrátiť sa do mojej postele a tam plakať nad šťastím, aké ma stretlo, keď som sa Cedricovi Keelerovi prvýkrát zapáčila. Bolo to šťastie, ktoré hľadá mnoho iných ľudí a napokon ho dostanem ja. Ja – človek, ktorý si ho nedokáže vážiť.

   Cedric zjedol skôr ako ja a to si naložil dva obrovské kopčeky ryže aj so zemiakmi. Uvedomila som si, že ma pozoruje, až keď ostalo trápne ticho a jediné, čo sa vo vzduchu vznášalo, bolo okrem obrovského napätia aj zvuk môjho prežúvania.

   "Bolo to naozaj výborné, ďakujem," prinútila som sa povedať. Odložila som príbor na kraj taniera, ktorý som následne mierne odsunula. Cedric skutočne pozoroval každý jeden môj pohyb a nepríjemne ma skúmal.

   "Takmer nič si nezjedla. Nechutilo ti to?" spýtal sa skôr s podozrením ako s obavami.

   "Vravím, že to bolo výborné. Len nie som až tak hladná," mykla som plecami. Nenápadne som si rukami schovala brucho, akoby to malo stlmiť hlasitosť môjho prázdneho žalúdka. Pravdou bolo, že by som najradšej zjedla trikrát toľko, ale nie teraz, keď ma ovládla nervozita a ledva som dýchala. "Pomôžem ti upratať a potom môžme trebárs. . . ja neviem, zapnúť si film? Alebo máš ešte nejaký plán?"

   "Film môže byť," usmial sa napokon. "Ale na upratovanie zabudni. Si hosť, pozval som ťa."

   "Navaril si," pripomenula som mu. "Neodpadnú mi ruky, ak mi dovolíš aspoň umyť riad. Navyše, ty už si mi ukázal, že si dokonalý vo všetkých smeroch. Dovoľ mne ukázať ti, ako bezchybne viem umyť riad."

   Cedric sa rozkošne zasmial. Na malý moment som si myslela, že povolí, no potom aj tak iba s úsmevom pokrútil hlavou. "Máme umývačku. A ty máš teraz inú úlohu – vybrať film."

   Moja úloha bola náročnejšia než sme si obaja mysleli. Ukázalo sa totiž, že Cedric má najradšej komédie alebo niečo akčné. Občas si pozrie aj horor, ale nevyhľadáva to. Nerád sa bojí. Romantické ho nebavia – typický chalan. Ale čo ma najviac prekvapilo, bolo to, že nikdy nevidel Harryho Pottera.

"Myslím, že toto je dokonalé zakončenie nášho rande. Nič nie je romantickejšie, ako keď si chalan pozrie film kvôli babe," rozmýšľala som nahlas, zatiaľ čo sa odohrávala scénka so stovkami padajúcich listov z Rokfortu v dome Dursleyovcov. "Ako je vôbec možné, že sa voláš Cedric, ale Harryho Pottera si nikdy nevidel? Máš meno ako jedna dosť dôležitá postava."

Pousmial sa, no tento úsmev už nebol tak hrejivý ako všetky tie úsmevy pred ním. "Som rád, že sa ti naše rande páči. A že si ho užívaš viac ako to prvé."

Vymenili sme si vrelé úsmevy predtým, ako sme svoju pozornosť opäť zamerali na film. Netrvalo dlho, kým som ale prichytila Cedrica pri tom, ako sa venuje svojmu telefónu. Buď vycítil môj pohľad, alebo to bola len náhoda, no odrazu zdvihol hlavu, iba sa na mňa pousmial a telefón odložil nabok. Keď si však Harry vyberal prútik u Ollivandera, Cedric mal v ruke svoj mobil znova.

"Počuj, ak ťa to nebaví, pokojne to môžeme prepnúť na niečo iné. Alebo pôjdem domov, ak si už unavený," povedala som, keď už som sa začínala cítiť naozaj nepríjemne.

"Nie, kľudne to dopozeraj. Som rád, že sa bavíš."

Otočila som sa viacej k nemu, hlavu si opierajúc o operadlo ich koženého gauča. So Cedricom sa nám stretli pohľady, na čo sme sa na seba chvíľu iba tak mlčky dívali. Nevyzeral znudene, no i tak to bolo trochu divné. Prišla som predsa preto, aby som trávila čas s ním, nie preto, aby som pozerala Harryho Pottera sama so sebou.

"Chcem sa baviť s tebou," hlesla som. V jeho očiach sa zablyslo a mne až vtedy došlo, ako moja požiadavka v skutočnosti vyznela. A v ten moment mi to došlo.

Za celý ten čas som na Darrella nepomyslela ani raz, zopakovala som si v hlave. No nie som si istá, či mi k tomu dopomohol Cedric alebo Harry Potter.

Každopádne, existuje len jeden spôsob, ako to zistiť.

Náš chvíľkový očný kontakt som využila takmer v tej istej sekunde, čo sa mi táto myšlienka vynorila v hlave. V okamihu som sa načiahla k nemu a rukou si jeho hlavu pritiahla bližšie k sebe. Cedricove oči žiarili očakavaním, kým som sledovala jeho pootvorené pery. Nedovolila som si váhať pridlho a prilepila sa na jeho pery jedným rýchlym pohybom, aby som nemala čas vycúvať.

   Bolo to zvláštne, ale mala som pocit, akoby nie som vo svojom tele. Ako keby len sedím na gauči vedľa nás a dívam sa, ako lačne okupuje moje pery a prekvapivo, ja mu bozky opätujem rovnako dravo. Cedricova ruka sa presunula k môjmu pásu, kde prstami pomaly skĺzol pod lem môjho krátkeho topu. Jeho ľadové prsty mi spôsobili husiu kožu v každej jednej časti tela. Tak silno si ma tisol k sebe, až som si napokon obkročmo naňho vysadla. Jeho jazyk sa šikovne predral do mojich úst, keď prešiel druhou rukou do mojich vlasov a zaťahal za ne.

   "Mali by sme spomaliť," povedal pomedzi bozky. Nedovolila som mu odtrhnúť sa odo mňa, hoci som pociťovala, ako sa mi chvíľami vzpiera. Pohyby jeho pier spomalili a obe jeho ruky presunul na moje ramená, v snahe ma od seba odtisnúť. "Alissa, počkaj."

   "Nie," dostala som zo seba, neprestajne ho bozkávajúc. Cedric mi ale viac bozky neoplácal, len sa nervózne ošíval a hmýril.

   "Alissa," zaúpel zúfalo.

   Odtrhla som sa od neho a s povzdychom som naňho bezmyšlienkovite vyhŕkla: "Čo?"

   "Naozaj si myslím, že na to ideš prirýchlo," prehovoril opatrne, akoby sa kvôli mojej predošlej reakcii bál, že ma tým nahnevá. "Pozri, veď sme ešte len na druhom rande. Nechcem, aby si teraz urobila niečo, čo budeš neskôr ľutovať. A obzvlášť nie, keď si si po našom prvom rande myslela, že ťa chcem len dostať do postele."

   Neubránila som sa prevráteniu očí. Túžba protestovať bola silnejšia než čokoľvek, dokonca i moje ego. Cedric nechápal, nemohol chápať, ako veľmi som ho v tom momente potrebovala. Ako som chcela vyhnať hlúpeho Darrella z hlavy a nahovoriť si, že možno Cedric je ten, po ktorom skutočne túžim. Koniec-koncov, napokon mal Darrell možno len pravdu, keď mi raz dávnejšie povedal, že neviem čo chcem. Možno som len zmätená a potrebujem trochu postrčiť. Ak by som sa so Cedricom teraz vyspala, určite by mi to pomohlo urovnať si isté veci v hlave.

   "Nemyslela som si, že ma chceš dostať do postele," povedala som prvú blbosť, čo mi v tom rozhorčení napadla, no jeho výraz mi nahovoril, že som si to mala lepšie premyslieť. "Dobre, myslela. Ale to bolo dávno, teraz ťa predsa už poznám. Sme priatelia a verím ti."

   "A stačí to?" opýtal sa s očami plnými očakávania. "Stačí ti veriť mi? Stačí ti to na to, aby si mi dala svoje panenstvo? Aby si mi dovolila prekročiť hranice?"

   Odmlčala som sa. Nechápala som, čo sa mi tým snaží povedať, alebo čo presne chce odo mňa počuť. Nehybne som na ňom aj naďalej sedela a s cieľom odpovedať niečo zmysluplné, som naprázdno otvorila ústa. "Uhm. . . neviem, čo na to povedať."

   "Pravdu," povedal len. "Myslíš, že je to správne?"

   Ja už neviem, čo je správne a čo nie.

   "Naozaj sa mi veľmi páčiš, Cedric," odvetila som vyhýbavo, ale pravdivo. Teraz som už ľutovala, že som nerozmýšľala a bezhlavo sa naňho vrhla. Asi som si to mala predsa len premyslieť. Netuším, čím to je, ale moje rozhodnutie sa vždy neskôr ukáže ako nesprávne.

   "Tak vidíš," vyhlásil sebavedomo, akoby na tieto slová celý čas čakal. "Páčim sa ti. Aj ty sa mi páčiš, Alissa. Ale nestačí to. Som ochotný ti dokázať, že o toto mi skutočne nejde."

  Pocit viny prepichol moje vnútro ako ostrý šíp. Fakt, že on to so mnou myslí vážne, zatiaľ čo ja ho zneužívam len ako nejakú hlúpu náhradu za Darrella, mi zlomil srdce. Už som sa sama v sebe nevyznala. Kedy sa zo mňa stalo toto necitlivé, sebecké dievča?

"Prepáč," vydralo sa z môjho hrdla. Hoci Cedric nevedel, za čo všetko sa mu ospravedlňujem, i tak som to zo seba potrebovala dostať. No žeby mi to nejak pomohlo cítiť sa lepšie, to nemôžem povedať. Práveže som sa cítila ešte mizernejšie, lebo som nemala dostatok odvahy a rozumu sa mu konečne so všetkým priznať. Mal by to vedieť. Zaslúžil si to.

Cedric nestihol reagovať, pretože v zámku sa ozvalo štrnganie kľúčov. Obaja sme si vymenili nechápavé pohľady krátko predtým, ako sme započuli Lydiin hlas z chodby. Cedric sa automaticky postavil a podišiel k dverám, aby jej šiel naproti. Zjavne ani on nechápal, čo tu robí, keď vraj mala byť niekde u svojej spolužiačky. Ja osobne som si však myslela, že spolužiačka bolo len krycie meno pre Ashtona.

"Čau!" pozdravila najprv jeho a až potom si všimla mňa, keď som sa postavila a podišla bližšie k nim. "Oh, ahoj, Alissa. Tuším, že som prišla nevhod."

"Hovoril som ti, že dnes budem chcieť dom len pre seba," štekol vyčítavo. Bol nebodaj nahnevaný, že sem prišla?

"No, áno, že ho potrebuješ pre seba, nie pre seba a svoju frajerku," odvrkla mu rovnakým tónom. Pootvorila som ústa s cieľom namietať, no ani Cedric nevyzeral s týmto novým pomenovaním nejak otrávený, tak som to napokon nechala tak. "Ale to je jedno. O chvíľočku aj tak pôjdem. Chcela som ti len povedať, že som dnes poobede s Miou zašla na chatu a dali sme to tam do poriadku. V prípade, že by si si tam chcel niekoho pozvať."

Snažila som sa ignorovať Lydiin diabolsky úsmev, ktorý mi darovala pri jej poslednej vete. Úprimne, moc sa mi nepáčilo, že z nejakých neznámych dôvodov bola v tom, že som s jej bratom vo vzťahu, alebo možno len žartovala, no i tak sa mi to nepozdávalo.

"A? Stalo sa niečo zaujímavé, že to nemohlo počkať na zajtra?"

"Vlastne nie, len. . . asi som trochu prekvapená. Nevedela som, že Jessie mala s Darrellom sex," povedala so zamysleným pohľadom upretým na mňa.

Krv v žilách mi stuhla. V krku zostalo sucho, v hlave prázdno. Naprázdno som otvorila ústa, ale slová z nich nevychádzali. V tej rýchlosti som absolútne nevedela, v akej situácii som sa práve ocitla a čo za odpoveď odo mňa Lydia očakávala.

"Nebola náhodou ešte panna?" pokračovala, keďže videla, že ja som sa k odpovedi príliš nemala. "Nieže by to bola moja vec. Len som myslela, že je ten typ dievčaťa, ktoré sa neunáhli. A pravdupovediac, tak trochu som dúfala, že tam sa ich vzťah až nedostane."

"Uhm, no," podarilo sa mi zo seba dostať. "Prečo konkrétne si myslíš, že spolu. . . veď vieš. Myslím tým, no, Jess mi nič také nespomínala, takže máš asi nejaké mylné informácie."

"Našla som pod gaučom kondóm," mykla ľahostajne plecami, akoby to bola totálne bežná vec. "Použitý, samozrejme. A keďže sa Olivia s Noahom takmer celý čas nerozprávali a Harley tam nebola, mohla to byť jedine Jess s Darrellom. Alebo žeby vy dvaja?"

"Nie, nie, my sme to neboli. To by som si pamätala, nie?" nervózne som sa rozosmiala, snažiac sa zakryť všetok stres v mojom vnútri. Cítila som sa fakt hrozne. A aby toho nebolo málo, Cedric zostal totálne ticho a neprítomne sa díval na podlahu pred sebou. "Však, Cedric? Povedz svojej sestre, že my sme to—"

"Klamala si mi," skočil mi do reči. Zamrzla som, zatiaľ čo on zdvihol hlavu a prepichol ma pohľadom. Ak by som mala opísať ten spôsob, akým sa na mňa díval, nebolo by to nič pozitívne. Bol sklamaný? Nahnevaný? Zlomený?

"Čože?" bolo jediné, na čo som sa zmohla.

"Klamala si mi," zopakoval naliehavejšie. Ostalo hrobové ticho. Neprinútila som sa aspoň otvoriť ústa a čokoľvek povedať, nie to ešte sa pred ním obraňovať. "Videl som vás ráno s Darrellom opúšťať chatu. Najprv si vyšla ty a krátko po tebe on."

"Čo tým chceš povedať?" hrala som sa na hlúpu. Bola som odhodlaná bojovať až do krvi. Nesmel sa to dozvedieť. Ani on, ani nikto iný.

"Neviem, to mi povedz ty. Prečo ste v tej chate strávili noc, Alissa?"

"Už som ti to predsa povedala," zvýšila som hlas, ale stále som nekričala. Ak by som dala najavo akékoľvek agresívne správanie, určite by som sa prezradila. "Bola som opitá. Darrell ma našiel za chatou, postaral sa o mňa. Nebolo mi dobre. A potom som tam zaspala."

"Prečo mi nepovieš pravdu? Videl som tvoj pohľad, ako si sa naňho dívala v to ráno, čo sme odchádzali. Niečo sa zmenilo od tej doby, čo ste sa navzájom neznášali. Nie som slepý."

"Robíš si srandu? Dva dni predtým ma takmer zrazil! Vieš dobre, ako toho chlapca nenávidím! Prečo by som s ním spala, preboha?" pýtala som sa. V tej chvíli som už kričala. Vedela som, že ak to pôjde takto ďalej, čoskoro sa tu rozplačem ako malé decko.

"Tak kto to bol? Kto s kým spal, ak ste to neboli vy dvaja?" oplatil mi rovnaký tón hlasu. Lydia iba stála oproti nám a zmätene striedala pohľadom raz na mňa a raz na jej brata. "Povedala si, že Jessica to nebola."

"Mohol to byť. . . mohol to byť nejaký chlapec!" vyhŕkla som, keď mi napadla táto unikátna myšlienka. To som ale v sekunde zavrhla. Chalan to byť pravdepodobne nemohol. "A čo taká Olivia? Noaha podviedla už predtým. A za ďalšie, nevieme, či to bol Darrell. Čo ak to bol Mason?"

"Hovoríš, že Olivia spala s Masonom?" pridala sa k diskusii Lydia nechápavo.

"Ja. . . ja neviem."

"Alissa, to, čo hovoríš, nedáva absolútne žiaden zmysel," protirečil Cedric. Stále sa držal svojej verzii a nechcel z nej upustiť. Ale pravdou bolo, že nemal žiadne dôkazy. Nemohol ma jednoducho obviniť z niečoho, čo si len tak zrazu zmyslel.

"Nebola som to ja, Cedric," povedala som zúfalo. Fakt som sa pred ním nechcela rozplakať ako zbabelec, ale ďaleko som od toho skutočne nemala. Bola som na dne.

"Dobre, ja len. . . potrebujem si to premyslieť," zamrmlal potichu, akoby to hovoril sám sebe. Prstami si prešiel do vlasov a unavene si pretrel oči. "Odíď, prosím."

"Cedric. . ."

"Choď preč, Alissa," zopakoval netrpezlivo.

Viac som naňho netlačila a vyhovela mu.



Continue Reading

You'll Also Like

324K 15.4K 40
Dievča, ktoré je večne drzé, má rada sarkazmus, dážď a motorky, nastupuje na ďalšiu školu. Okolo srdca má vybudované pevné štíty cez ktoré nikoho nep...
Cigarettes By S****a

Teen Fiction

362K 19.5K 52
„Nauč ma fajčiť." „Otvor ústa do písmena O."Urobila som ako nakázal a v momente ho pochytil záchvat smiechu. Až potom som pochopila, že moja požiadav...
223K 5.9K 30
23.4.2020 - "1" in #romance 28.5.2020 - "1" in #school 16.4.2020 - "4" in #lovestory 18.4.2020 - "1" in #hate
4.8K 600 14
,,Nemusíš hovoriť ľúbim ťa slovami ľúbim ťa" Troye Sivan, for him. °°° Boli tu časy, kedy by som pre neho urobil čokoľvek. Tie časy sú už ale dávno p...