Práve som mala sex, bola moja prvá myšlienka po prebudení. A bola to tá najúžasnejšia vec, akú som kedy zažila.
Slniečko nakúkalo dnu spoza okna a príjemne mi zohrievalo tvár. Po včerajšej búrke nebolo ani stopy. Ja som však ešte teraz počula zvuk zúrivej oblohy prelínajúci sa so vzdychmi mňa a Darrella; videla obraz jeho tváre skláňajúcej sa k tej mojej. Bol tak uvoľnený a spokojný. Bol presne taký, akého som ho vždy chcela vidieť.
Pri tej spomienke som sa s úsmevom otočila na druhú stranu, kde ešte stále nahý ležal a pokojne spal. Viečka sa mu mierne hýbali, pery mal opuchnuté a vlasy strapatšie než zvyčajne. Bol dokonalý. Jeho plytké dýchanie mi napovedalo, že ešte tvrdo spí.
Ticho pokojného rána narušovali len hodiny na stene pri kúpeľni. Ukazovali presne tri minúty po pol ôsmej. Lydia mi hovorila, že dnes chce vstať o ôsmej, aby stihla trochu upratať a pobaliť aspoň hlavné veci. Čo znamená. . .
V momente som sa postavila, preskočila Darrella a zakričala: "Darrell, vstávaj! Musíme zmiznúť!"
Rozospato si pretrel oči a zmätene sa obzeral okolo seba, kým ja som zbierala kúsky svojho oblečenia. Všimla som si, ako sa na mňa díva, keď som sa snažila obliecť si nohavičky.
"Nepozeraj!" napomenula som ho, rýchlo si rukami zakrývajúc svoje intímne partie. Aj keď ma videl včera v noci, to bolo iné. Nemal moc času si ma obzerať. Síce ani ja jeho, čo bola škoda, ale je to tak pre oboch lepšie. Nechcem, aby vedel, ako vyzerá moje telo.
Darrell sa len uškrnul, nijak to nekomentoval a pomaly si sadol. Už sa na mňa nepozeral. "Kam sa tak ponáhľaš?"
Rýchlo som si obliekla tepláky a mikinu. Na tričko a podprsenku som sa úplne vykašľala. Potom som po Darrellovi hodila jeho tričko. Boxerky a rifle ležali na zemi vedľa neho. Našťastie. Fakt som sa toho dotýkať nechcela.
"Musíme zahľadiť všetky stopy! Nikto sa predsa nemôže dozvedieť, že sme tu. . ." privrela som oči, hľadajúc v mojom slovníku vhodný výraz. ". . . strávili noc."
"Mali sex?" povedal naraz so mnou. V jeho hlase bolo počuť pobavenie, ale to nebolo to, čo ma totálne paralyzovalo. Bol to spôsob, akým predo mnou stál – úplne hrdo, nahý a spokojný, akoby sa nechumelilo. Akoby som s ním včera v noci nestratila panenstvo, hoci má nevyriešené veci s mojou najlepšou kamarátkou a ja s jeho najlepším kamarátom. Akoby som necítila všetky tie zvláštne veci, ktoré neviem opísať ani nejak logicky vysvetliť.
A načo, sakra, nosí tento chalan oblečenie?
"Môžeš to povedať – mali sme sex," prerušil nit mojich myšlienok. Na jeho tvári stále spočíval ten idiotský úsmev, ktorý ma vždy dokázal tak neskutočne vytočiť. Už som vedela, čo znamená – robil to naschvál, aby ma provokoval.
Pokrútila som hlavou nad jeho hlúposťou a hodila po ňom najbližší vankúš, ktorý dopadol presne na to miesto. "Prestaň ma rozrušovať a láskavo sa ihneď obleč! Musíme vymyslieť, čo povieme ostatným. Prečo sme ani jeden nespali v našich chatkách."
"Nemôžme jednoducho povedať polovičnú pravdu? Ty si sa bála búrky, tak si prišla sem. Mňa všetci videli, ako pijem kávu, takže mi budú veriť, že som nemohol spať. A potom sme tu obaja zaspali. Koniec príbehu," mudroval, zatiaľ čo si obliekol boxerky a rifle. To mi pomohlo aspoň sčasti zapnúť svoje mozgové závity.
"Nie, Darrell, nemôžme. Potrebujeme dôveryhodnejší príbeh. Zabudol si, že sa oficiálne obaja nenávidíme?" snažiac sa neobzerať si jeho nahú hruď, som chytila vankúše a začala ich vracať na ich pôvodné miesto.
"Práve preto nikomu nenapadne, že sme spolu mali sex."
Strhla som sa a nahnevane ho prepichla pohľadom. Našťastie už bol kompletne oblečený, takže ma ničím nerozrušoval. "Ježiši, môžeš prestať používať to slovo?"
Darrell prevrátil očami, no nezabudol sa pritom uchechtnúť. Načiahla som sa po kožušinu na zemi, vzala som jej konce medzi ukazovák a palec a snažila sa ho udržať ďalej od tela. Bola znesvätená. Najradšej by som ju spálila a tak sa zbavila prostriedku, na ktorom. . . prr, nemôžem si na to ani spomenúť. Hoci to bolo krásne a neľutujem ani sekundu, teraz som z toho nápadu už nemala tak dobrý pocit ako včera, tesne pred tým. Čelila som realite a z akéhokoľvek uhla pohľadu som sa na to dívala, bolo to zlé. A nebol to fér voči ostatným.
Zaniesla som kožušinu tam, kde som ju našla a potom som rýchlo umyla šálky, z ktorých sme včera večer pili. Darrell medzitým upratoval veci okolo krbu, ktoré sme rozhádzali.
"Idem naspäť na moju chatku, kým baby ešte spia. Niečo si vymysli, len im nehovor pravdu, dobre?" dala som mu jasné inštrukcie, na ktoré mi ani neodpovedal. Vlastne som vôbec netušila, či ma počúva a bolo mi to jedno. Rýchlo som opustila chatu a dobehla do tej našej. Potichu som otvorila, zatvorila a pomalým krokom sa vybrala k svojej posteli.
"Kde si bola celú noc?" opýtala sa Lydia stojaca v kúpeľňových dverách so zubnou kefkou v ústach. Keď som sa teraz pozrela na jej posteľ, všimla som si, že je prázdna. Namiesto Lydii sú na nej pohádzané akési kúsky oblečenia. Zato Jess vyzerala, že ešte tvrdo spí.
"Uhm, zaspala som. . ." rozmýšľaj, Alissa, rozmýšľaj. "V lese."
Lydia neveriacky skrčila obočie, vytiahla si kefku z úst a divno na mňa pozrela. "V lese?"
Dokelu. Na toto som vôbec nebola pripravená. Hlavne, že Darrellovi som kázala, nech si niečo vymyslí. A ja tu teraz stojím ako blbec a trepem nezmysly. Myslela som si, že budú obidve spať! Spoliehala som sa na to.
"Áno," prikývla som. "Veď vieš, po tom bozku s Noahom. . . mala som toho v hlave veľa. Opila som sa, išla sa von prejsť a ďalej si už nič nepamätám. Zobudila som sa v lese pod stromom."
"Páni!" zatiahla obdivuhodne. "Ty si teda odvážna, vybrať sa sama do lesa uprostred noci. Vieš vôbec, aká búrka bola vonku? Čudujem sa, že nie si celá mokrá a vyzimená."
Nervózne som sa zasmiala. "Čo ti poviem, bola to divoká noc."
Lydia zmizla v kúpeľni. Počula som, ako zapla vodu a vyplachovala si ústa. Ja som sa zošuchla na svoju posteľ a vydýchla vzduch nahromadený v mojich pľúcach. Potrebovala by som ešte pár hodín spánku, ale o takomto čase by som už zaspať nevedela. Najmä nie, keď mám hlavu plnú myšlienok a spomienok na minulú noc.
"A cítiš sa dobre? Nemáš zimnicu alebo. . . ja neviem, teplotu?" spýtala sa. Vyšla z kúpeľne, oprela sa o rám dverí a ustarostene ma skontrolovala pohľadom.
"Nie, ale ak dovolíš, rada by som si ešte nachvíľu ľahla. Som celá dolámaná."
Vyvalila som sa na posteľ, ktorá mi tieto dve noci strávené tu, patrila. Rukou som zahrabala svoju podprsenku s tričkom pod prikrývku, ale Lydii ani to neušlo. Našťastie sa ma nič nepýtala, len podozrievavo skrčila obočie a otočila sa k svojej posteli, kde začala ukladať svoje oblečenie na kôpku.
"Dobre," odpovedala po chvíli. Sledovala som ju, ako si cez ramená prehadzuje koženú bundu a kráča k dverám. "Ja idem trochu poupratovať hlavnú chatu, nech môžeme po raňajkách vypadnúť. Cedric s chalanmi majú určite opicu. Možno mi Jess neskôr pomôže."
"Prepáč, že som dnes nepoužitelná."
Lydia odišla z chatky, pravdaže pri tom nezabudla buchnúť dverami. Jessie sa nespokojne poprehadzovala na posteli, no vyzeralo to, že ďalej neprerušene spí. Zavrela som oči s cieľom pospať si aspoň na pár minút, avšak akonáhle som privrela viečka, predo mnou sa zas a znova vybavil obraz Darrella.
Doriti.
Pretočila som sa na druhú stranu a skúsila to opäť. Bolo to úplne bezpredmetné. Ešte teraz, keď som na to myslela, sa mi chvelo v podbrušku a končeky prstov mi brneli. Bolo to tak úžasné, ale stalo sa to prvý a poslednýkrát. Minimálne s ním to bolo naposledy. A či chcem, či nie, tohto sa musím držať.
Sedela som v altánku a pozorovala Milesa s Masonom, ako nakladajú naše batožiny do auta. Lydia stála pri hlavnej chate a čosi diskutovala s Oliviou, ktorá sa od včera večera tvári ako mŕtvola. Noah so Cedricom sa na niečom zabávali a Jessie koketovala s Darrellom. Snažila som sa na nich už dlhšiu dobu nepozerať, ale pravdupovediac, už viackrát mi tam nechtiac zablúdili oči. Darrell akurát položil ruku na jej pás a pritiahol si ju k sebe, zatiaľ čo ona sa zasnene usmievala a čosi mu rozprávala.
Prevrátila som očami a sklopila pohľad k mojim prepleteným prstom. Neďaleko mňa sa ozvali kroky. Najprv som si myslela, že ku mne kráča Miles, aby mi povedal, že odchádzame, no bol to Cedric a na moje prekvapenie, kráčal priamo ku mne.
"Tešíš sa domov?" spýtal sa, doširoka sa na mňa usmievajúc.
Či sa teším domov? Ako mám vôbec odpovedať na túto otázku? Za iných okolností by som určite povedala áno. Myslím, že tri dni strávené s týmito ľuďmi boli viac než dosť. Ale teraz, keď sa mám stretnúť s mamou po tom, čo som o nej zistila. . . čo jej mám vlastne povedať? Ako mám reagovať? Poviem jej, že o tom viem? Budem kričať, alebo mám byť pokojná? Alebo sa mám radšej tváriť, že o ničom neviem a počkať, kým mi to povie sama? To sotva. Nikdy nenaberie dostatok odvahy, aby mi povedala pravdu.
Silene som sa usmiala. "Nie som si istá."
Cedric sa posadil na lavičku oproti mňa. Ruky si položil na stôl tak, že nás delila len zopárcentimetrová vzdialenosť. Akonáhle som sa naňho pozrela, moje oči automaticky zamerali na postavu stojacu niekoľko metrov za ním – na Darrella. Preto som sa snažila zameriavať sa na naše ruky.
"Len sa mi nesnaž nahovoriť, že sa ti tu až tak páčilo," zasmial sa. Premýšľala som, ako mu vysvetlím, že to mám doma komplikované s mamou bez toho, aby som mu povedala o tej veci s Noahovým otcom, no očividne moju odpoveď nečakal, keď pokračoval. "Počuj, vlastne som sa ti chcel ospravedlniť za ten včerajšok. Predpokladám, že Noah ti povedal pravdu o jeho včerajšej úlohe. Pravdou je, že sme sa na tom dohodli. Bol to hlúpy nápad, mrzí ma to. Ale po tom všetkom som sa proste musel uistiť, že ty a on. . ."
Napriek tomu, že Cedric prišiel o slová, vyčaril mi úprimný úsmev na tvári. V skutočnosti som sa nad tým ani veľmi nezamýšľala a bolo mi to jedno. Dokonca mi to možno pomohlo uvedomiť si, že hoci bozkávanie s Noahom je príjemné, nenaplňuje ma šťastím a nekonečným sebavedomím. Možno by som im mala poďakovať za to, že som si vďaka nim usporiadala priority.
Dlane som položila na tie jeho. Boli horúce a jemné. "To je v poriadku, Cedric. Nemusíš sa za nič ospravedlňovať. Noaha mám stále rovnako rada – je to úžasný, milý chlapec. Ale za ten čas, čo vás poznám, som si uvedomila jedno. Nie je to to, čo som si myslela."
Neuniklo mi, ako Darrell zabuchol dvere za Jessie a zdvihol k nám pohľad. Na malý moment jeho oči dopadli na moje ruky spojené so Cedricovými a potom sa nám všetkým nahlas pozdravil. Bez akéhokoľvek výrazu sa nakoniec posadil do auta a rovnako rýchlo, ako sem v piatok prišiel, tak aj zmizol.
"Za to ty a Darrell vyzeráte, že máte k sebe blízko," povedal zamyslene, sledujúc Darrellovo auto, ako mizne pomedzi stromami.
Jeho slová ma natoľko znepokojili, že som bez rozmyslu odtiahla svoje ruky. Žalúdok sa mi scvrkol od nepríjemného pocitu, ktorý sa ma zmocnil vždy, keď s niekým prišlo na túto tému. "Uh, čože? Prečo si to myslíš?"
"No tak, Alissa, nie som až tak hlúpy, ako vyzerám. Všimol som si tie vaše vzájomné pohľady. A okrem toho, dnes ráno som vás videl odchádzať z hlavnej chaty. Najprv si išla ty. Tak veľmi si sa ponáhľala, že si si ani nevšimla, že sedím v altánku."
"Viem, ako to vyzerá," odvetila som a nervózne si zahryzla do pery. "Ale nie je to tak. Darrell ma včera v noci našiel v lese a vzal ma do chaty. Bola som príliš opitá a ak by nebolo jeho, pravdepodobne by som tam strávila aj noc."
"Nie, ja. . . ani mi nenapadlo, že ty a Darrell. . ." zvyšok vety nechal visieť vo vzduchu a hlasno sa rozosmial. "Preboha. Veď viem, ako ho neznášaš. Je k tebe krutý."
"No, to áno," falošne som sa zasmiala. Takže Darrell mal asi pravdu – nikto nemá podozrenie, pretože sme k sebe nonstop hnusní. To dáva zmysel. No i tak je lepšie, ak budeme opatrní. "Ale nikomu nič nehovor, prosím. Nechcem, aby to niekto zle pochopil."
"Máš moje slovo," sľúbil.