"Alissa, vstávaj!"
Pohotovo som vyletela do sedu, len čo sa mamin hlasný krik predral z reality až do ríše mojich snov, kde som s Ryanom Goslingom dovolenkovala na Filipínach s našimi štyrmi deťmi. Bola som nahnevaná, lebo si dovolila zobudiť ma ešte predtým, ako ma stihol požiadať o ruku.
Otvorila som oči a prstami si pretrela rozospatú tvár. Prvé, čo som videla, boli tmavé mračná vznášajúce sa nad mestom, ale okná neboli upršané. Až potom som si všimla budík položený na nočnom stolíku, na ktorom červeným blikalo 8:24.
"Počula si ma?" zakričala znova, tento raz jej hlas sprevádzal aj dupot nôh, čo znamenalo, že kráča hore schodmi do mojej izby.
Chytila som sa za hlavu, v ktorej mi neskutočne hučalo. Znelo to, akoby som stála na frekventovanej ceste a autá prechádzali okolo mňa a trúbili. Alebo akoby niekto pri mne hral na bubnoch. Išla som sa z toho zvuku zblázniť.
"Alissa!" vrieskala mama, keď mi vyrazila dvere a namosúrene napochodovala do mojej izby. "Vstávaj, zaspala si do školy!"
Naspäť som si ľahla a hlavu si zakryla vankúšom. "Panebože, musíš tak kričať?"
"Áno, musím kričať, mladá dáma! Mala by si byť rada, že ti nedám hneď teraz zaracha!"
Vykukla som spopod vankúša a nenápadne na ňu očkom pozrela. Stála pri mojej posteli s prekríženými rukami na hrudi, z nosa a uší jej išla para a v ruke držala varechu. To ma zaujalo natoľko, až som sa prinútila znova posadiť. To ale celú situáciu len zhoršilo. Hlasno som zanadávala a vložila si hlavu do dlaní. Mama hlavou kývla k nočnému stolíku, kde bol položený pohár vody s tabletkou, ktorú som si predtým nevšimla – pravdepodobne preto, že ma najviac zaujal ten čas.
"Vďaka," hlesla som, tabletku si vložila do úst a rýchlo ju zapila. Celý život som túžila vedieť zapíjať ich bez vody, ale keď som to skúsila, vždy ma naplo.
"Aby si vedela, som veľmi, ale veľmi nahnevaná!" vyhŕkla a nezabudla pri tom pre efekt rozhodiť rukami. "Kde si bola minulú noc? A ako je možné, že máš opicu?"
"Nemám opicu, len migrénu," zaklamala som. Samozrejme, že mi tento trápny pokus nezhltla a dala mi to najavo jej neveriackym pohľadom, pri ktorom vždy podozrievavo zúžila oči. "Čo je? Pozri na to počasie."
"To ma podrž, ty si celá stará mama! Tá by aj tehotenstvo zvalila na počasie!"
"Myslím to vážne, mami," pokračovala som vo svojom drobnom klamstve, i keď som vedela, že to nikam nevedie.
"Aj ja! A preto sa teraz oblečieš a pôjdeš do školy," prikázala mi, zdvihla zo zeme môj ruksak a celou silou ho po mne hodila. Ešteže nebola bohvieako športovo nadaná a netrafila sa. "Nejaké námietky? Nezájem!"
"Robíš si srandu? Nepôjdem do školy v takomto stave, cítim sa hrozne!"
"Na to si mala myslieť predtým, než si sa večer vykradla z domu," adresovala mi posledné slová a odišla z mojej izby. Neodpustila si ani tresnutie dverami.
Nakoniec som teda vstala a rovno som prišla na jeden celkom zaujímavý fakt – mala som na sebe outfit zo včera, mňam. Tak som sa len tak-tak dotackala k skrini a vybrala z nej pyžamové tepláky s potlačou Homera Simpsona. Bola som tak trochu zaťažená na tematické oblečenie s potlačou mojich obľúbených hrdinov. Aj keď pravda bola, že Simpsonovcov som neobľubovala, lebo predpoveď budúcnosti mi naháňala hrôzu. A budúceho amerického prezidenta som radšej poznať ani nechcela.
Prezliekla som sa a špinavé veci som hodila do rohu izby pri dverách, kde už bola väčšia kopa oblečenia. Všetko som musela hádzať práve tam, aby si to človek, ktorý vojde dnu, nevšimol. Kôpka totiž vždy zmizne za otvorenými dverami.
Zišla som dole schodmi, kde to strašne páchlo cibuľou. Nechutne som pokrčila tvár, vošla som za mamou do kuchyne a oprela sa o linku.
"Len aby bolo jasné, nevykradla som sa z domu. Zdravila som ťa a aj by som ti oznámila, kam idem, ale keďže si tak veľmi zaneprázdnená, zaspala si na gauči."
Mama od panvice na malý moment zdvihla zrak a previnilo ku mne vzhliadla, no akonáhle si všimla, čo mám na sebe, zase nasadila tú vážnu masku. "V tomto chceš ísť do školy?"
"Nejdem do školy," oznámila som jej sebavedomo, avšak v skutočnosti som mala naložené v gatiach. Bála som sa jej reakcie, bála som sa vzdorovať vlastnej mame, keďže takéto obdobie sme ešte nikdy nemali. Ale nehodlala som sa jej to nijako zľahčovať.
Vypla plyn, položila varechu a nahnevane si ma premerala pohľadom. "Takto sme sa nedohodli. Dovolila som ti ísť na chatu s kamarátmi s tým, že v piatok nepôjdeš do školy. O štvrtku reč nebola."
"Bože, mami!" otrávene som si povzdychla, keď mi v tom odrazu čosi napadlo. "Dobre, keď to chceš tak strašne vedieť, včera som bola s Darrellom."
Jej oči sa náhle rozžiarili a pery sa rozšírili v úsmeve. "Oh, tak to už je iné! To si mi mala povedať hneď. Vieš, že ten chalan sa mi páči."
"Hej, dala si to už párkrát najavo," prikývla som so sileným úsmevom, snažiac sa potlačiť nutkanie prevrátiť očami. "Kde je Brandon?"
"V škole. Tam, kde by si mala byť aj ty," prehodila teatrálne.
"Išiel sám?" neverila som.
Mama prikývla, zatiaľ čo sa venovala umývaniu varechy a príborov. "Nuž, áno. Dala som na teba a rozhodla sa mu trocha veriť. Okrem toho som sa dnes rozhodla uvariť večeru. Musím vám povedať niečo dôležité."
"Aha."
Znelo to zaujímavo. Od mamy sa takéto slová nepočúvajú často, zvyčajne nám nehovorí veci týkajúce sa jej práce alebo čohokoľvek, čo sa v jej živote deje. Sme si navzájom vzdialení, teda okrem mňa a Brandona. Odkedy som našla ten denník, zdôverujem sa mu s niektorými vecami, hoci tým riskujem, že zase niekomu niečo náhodou vytrepe. Našťastie ku mne domov však nechodil nikto okrem Harley a Darrella a obaja o denníku vedeli, takže som nemala až také obavy.
Otvorila som chladničku s cieľom nájsť si niečo ľahké na raňajky, no pri pohľade na všetko to jedlo mi prišlo zle snáď stokrát viacej. Napokon som sa teda rozhodla pre krabicu mlieka. Vlastne, neviem či sa mi to len snívalo, alebo mi Lydia naozaj včera povedala, že mlieko je na opicu najlepší liek. Každopádne, sen-nesen, bola som ochotná podstúpiť ten risk.
"Ozaj, tvoja šálka s Grinchom zmizla. Myslela som, že je v umývačke, ale neviem ju nikde nájsť. Nemáš ju v izbe?" spýtala sa po chvíli ticha, kým som stála za ňou a nenápadne som pila mlieko priamo z krabice. Nechcela som, aby ma videla, lebo to neznášala. Akonáhle však toto vypustila z úst, zabehlo mi a hlasno som sa rozkašľala.
"Myslíš si, že takýto pocit by som ti dokázal priviesť, ak by som bol gay?"
"Aký pocit?"
Nestihla som sa ani nadýchnuť a urobil to. Nebolo to však nežné spojenie našich pier, to nie. Darrell predsa nebol džentlmen. Miesto toho sa dravo prisal na moje pery a surovo ma pritlačil o kuchynskú linku.
"Si v poriadku?" zľakla sa mama a rukou ma mierne pobúchala po chrbte. Potom mi vytrhla krabicu z ruky a vrátila ju naspäť do chladničky, kým ja som sa pomaly snažila upokojiť. "To máš za to, že piješ z krabice!"
"Uhm, no. . ." začala som zachrípnuto. "Tá šálka. . . tak trochu sa rozbila."
"Ako to myslíš, že sa rozbila? To len tak sama skočila z poličky?" podozrievala ma.
Rukami som šmátrala za seba, aby som sa dokázala pridržať a neprehnúť sa v páse, keď sa na mňa Darrell lepil viac a viac. Rukou som pritom omylom vrazila do jednej zo šálok, ktorá s rachotom letela k zemi a obsah tej druhej sa rozlial na drevenú dosku linky.
"Proste. . . spravila som si čaj a po ceste do izby mi spadla. Potkla som sa na schodoch," tresla som prvú blbosť, čo mi prišla na um.
Mama nado mnou iba pokrútila hlavou. "Nechápem, načo si všetko musíš vláčiť do svojej izby. Akoby si ten čaj nemohla vypiť tu."
"Je to len šálka," prevrátila som očami. Pravdou však bolo, že som ju milovala a nikomu nebude chýbať viac ako mne. Mala taký atypický tvar, ale mne sa páčila. "Idem hore, keď niečo budeš chcieť, nekrič, ale zavolaj mi. Nechce sa mi prekrikovať."
Počula som ju, ako si niečo hundre popod nos, no nemala som záujem ju počúvať, tak som sa radšej vrátila do izby. Nechcela som riskovať, že sa začne nejak hlbšie zaujímať o zmiznutie tej šálky alebo sa nebodaj vypytovať na Darrella. Momentálne je on to posledné, čo potrebujem riešiť.
Ľahla som si do postele a zapozerala sa na strop. Vtedy som si spomenula, ako som sa zaprisahala, že si nikdy z denníku neprečítam nič o Harley ani Darrellovi. O Harley z úcty k nej a o Darrellovi, lebo. . . vlastne ani neviem. Možno preto, že balansoval na tej tenkej hranici medzi láskou a nenávisťou – v tomto prípade bola láska len niečo ako znášanie sa, no a nenávisť ostávala nenávisťou. Celkom som si užívala chvíle s ním a nebudem klamať, cítila som sa s ním fajn. Tušila som, že čokoľvek sa z toho denníku dozviem, nebude sa mi to páčiť. A ja som sa naozaj snažila mať Connellyho aspoň trochu rada.
Z myšlienok ma vytrhlo zvonenie môjho telefónu. Zdvihla som ho bez toho, aby som skontrolovala meno volajúceho a rovno som sa ozvala.
"Alissa?" ozvala sa Jessie.
"Oh, ahoj, Jess."
Odľahlo mi. Už som sa zľakla, že si mama spomenula, že ma chcela poslať do školy.
"Chvalabohu! Snažím sa ti dovolať už od včera—vlastne dnes rána, ale nebrala si mi telefón a neodpisovala na správy! A Darrell tiež nie!" hovorila zúfalo.
"S Darrellom ste si vymenili čísla?" vypadlo zo mňa zaskočene. Ani som nevedela, prečo sa na to vôbec pýtam. Nezaujímalo ma to.
"Čože? No, áno, ale to je teraz nepodstatné. Povedz mi všetko, čo si pamätáš."
Sakra.
Nemohla som jej predsa povedať o tom, ako ma Darrell sprchoval. Nie teraz, keď ju pozval na tú debilnú chatu a ona mala kvôli tomu nádeje. Cítila som sa strašne, že som mojim najlepším kamarátom nemohla povedať o všetkých tých šialených veciach, ktoré sa mi za posledné obdobie udiali, no oni by to nechápali. Alebo by si mysleli, že som padnutá na hlavu, lebo presne to si o sebe myslím aj ja.
"Ja neviem. Spala som, prišiel Darrell, zostalo mi zle, tak mi pomohol k záchodu a podržal mi vlasy, keď som vracala. A potom ma odviezol domov. To je všetko, čo si pamätám."
Výhodu mám v tom, že aj keby náhodou prišla na moje klamstvo, mohla by som sa jednoducho vyhovoriť na to, že som bola opitá a nepamätala som si to.
Bože, som fakt čím ďalej, tým horšia kamoška.
"A prečo si sa mi neozvala? Veľmi som sa o teba bála."
"Prepáč, bolo mi strašne. Dokonca som zaspala v tom istom oblečení, čo som mala na sebe, chápeš? Fuj," sťažovala som sa a pri spomienke na dnešné ráno som znechutene skrčila nos. Ešte doteraz som sa cítila špinavá. "A dnes ma zobudila mama. Chcela ma vyhnať do školy."
"Bola nahnevaná?"
"Trochu."
Trochu dosť.
"A čo si jej povedala?" vypytovala sa ďalej.
Že som bola s Darrellom – svojím frajerom.
"Čo asi? Že som bola s tebou."
"A ako ti teraz je?"
Postavila som sa z postele a prešla k svojmu bielizníku. Najskôr som mala v pláne odtiaľ vybrať len jedny čisté nohavičky, no nakoniec som neodolala a vzala si aj Oliviin denník.
"Teraz už dobre," zapriadla som spokojne.
"To sa teším," usmiala sa. Nemohla som to vidieť, no cítila som to. A poznala som svoju najlepšiu priateľku, takže som to vedela. "Arwen nakoniec išiel do školy. Včera s Abelom odišli pred polnocou."
Otvorila som denník a len tak v ňom listovala. Ktoré meno ma zaujme, to si prečítam ako prvé. Vždy som to tak robila. Len som si dávala pozor na to, aby som neprečítala nič o Harley. No vtom som si všimla niečo zvláštne, čomu som predtým pozornosť nevenovala.
Niektoré strany v denníku boli vytrhnuté.
"Počuj, Jess, musím končiť. Zavolám ti večer, dobre?" pozdravila som ju a hovor zrušila, nečakajúc ani na jej odpoveď.
Možno som bola paranoidná a strany vytrhla Olivia, keď písala a pomýlila sa. Na jednej strane som ale vedela, že to bola hlúposť, lebo načo by kvôli tomu trhala celú stranu? Začiarkaných slov tam predsa mala milión, tak aký zmysel by to malo?
Zobrala som si papier a pero a rýchlo som spísala zoznam mien, ktoré sa v denníku spomínali viackrát. Samozrejme, že každý z nich tam bol spomenutý minimálne jeden raz, keďže sa všetko týkalo len ich skupiny, no na každej strane bolo najviac spomenuté len jedno meno – to, o kom Olivia písala.
Cedric
Darrell
Lydia
Ashton
Noah
Katherine
Miles
Všetky tieto mená tam stopercentne boli.
Prešla som denník viackrát a napokon som našla aj stránku o Harley.
Chýbal len Mason.