Dievča z neznáma

56.kapitola - Tanec

„Ďakujem ti, že si mi tu dovolila prespať. U nás doma by som noc asi nezvládla."

„Rado sa stalo." Ponaťahovala som si stuhnuté telo. Bol už podvečer. U Mie som strávila celú piatkovú noc a väčšinu soboty. Neodhodlala som sa ísť domov, kde na mňa čakala nahnevaná mama. Aj tak pravdepodobne dolaďuje posledné detaily na dnešnú zásnubnú oslavu, na mňa si pri všetkom tom zhone ani len nespomenie.

„Všimla som si, že sa vrátila Annie," odvetila s predstieraným záujmom.

„Len na mesiac, hlavne kvôli zásnubám a svadbe."

„Vyzerá dobre," neochotne uznala.

Vzdychla som si. „Nie je už načase zakopať vojnovú sekeru? To, že ste sa neznášali doteraz, neznamená, že sa máte neznášať aj naďalej."

Mia zastenala. „Ja a Annie sme si veľmi podobné — jediný rozdiel je v tom, že ona je tá milá a láskavá, možno preto sme si odjakživa skákali do vlasov. Takže nie, nemyslím si, že je načase sekeru zakopať."

„Fajn." Mykla som plecom, inú reakciu som ani nečakala. Zahľadela som sa na jej kozmetický stolík. Upútala ma fotografia v rámiku. Skôr, než si to Mia uvedomila a rámik sklopila, na fotke som spoznala Keitha.

„Asi by si čakala, že po tej veci všetky veci týkajúce sa jeho spálim."

„Presne to som si myslela," odvetila som, pristupujúc k stolíku. Vzala som rámik do rúk a prizrela sa fotografii bližšie. Keith na nej objímal Miu okolo pliec. Vyzerali šťastne — škoda, že z jeho strany to bola len obyčajná pretvárka a hra. „Pozri, Mia. Viem, že sme sa o tom bavili už včera, ale mrzí ma, čo sa stalo. Možno sme mali viac veriť Patrickovým slovám."

„Na tom už viac nezáleží. Pre mňa Keith skončil. A už sa o tom nechcem baviť." Odvrátila sa.

„Dobre," chápavo som prikývla. Spomenula som si na včerajšok, keď som ju našla na toaletách. Mia sa s tým potrebuje vyrovnať sama. To ale neznamená, že mi mysľou nebehali všemožné predstavy, ako to Keithovi zrátať. Posadila som sa na posteľ a do tašky som si uložila oblečenie. Mia ku mne pristúpila a pred tvár mi strčila pozvánku na dnešné zásnuby. Pokrčila som nosom.

„Musíš tam ísť. Si jej dcéra. Ako by to vyzeralo, keby sa jej vlastná dcéra neobjavila na zásnubnej oslave? Zlomilo by jej to srdce."

„Prežije to."

„No neviem. Už s otcom volala trikrát." Neodpovedala som. „Denise," prinútila ma, aby som na ňu pozrela. „Musíš tam ísť."

„Ja viem," hlesla som. „Ale to neznamená, že sa na ňu nemôžem hnevať. A stále budem."

„Tvoj pohľad prezrádza, že to platí aj pre mňa."

„To s Patrickom ti len tak nezabudnem. Je to môj najlepší kamarát, Mia. A ja jeho."

Ľahostajne mykla plecom. „Prepáč, ale stále si stojím za svojím."

„Ja tiež." Bojovne som si ruky prekrížila na hrudi. Možno sme sa čiastočne uzmierili, ale to neznamená, že s ňou nemôžem nesúhlasiť.

Mia sa rozosmiala. „Tvoj názor ti brať nebudem. Už sa nechcem hádať. Myslíš, že sa so mnou dokážeš baviť aj napriek odlišným názorom na určitú osobu?" Spýtavo nadvihla obočie.

Pokrútila som hlavou, no uškŕňala som sa. „Pokúsim sa."

„Super," usmiala sa a prešla ku skrini. Prehrabala sa jej obsahom, s cieľom nájsť vhodné šaty na dnešný večer. Mia na zásnuby nepôjde, s rodičmi boli pozvaní na divadelné predstavenie v Candyville. Tak trochu som to aj uvítala, pretože na zásnubách bude Patrick aj Annie, a Mia by to tam s nimi pravdepodobne nevydržala. Mala som dokonca pocit, že presne to je dôvod, prečo tam nejde. Ani jedna sme to však na rovinu nevyslovili. Večer sa nezadržateľne blížil a ja som bola stále v teplákoch, sedela som na Miinej posteli a jedla posledný kus kokosového koláča tety Mildred. Moje šaty ležali pripravené na posteli, avšak v mojej izbe doma. Vyberala som ich už pred dlhšou dobou. Veľmi som sa na tú oslavu tešila, keďže mám Johna rada a obom im to prajem — ale teraz som sa radovať nedokázala. Pred očami som mala len mamin zákaz a jej pokrytectvo. Veľmi ťažko som sa cez to prenášala.