Dievča z neznáma

39.kapitola - Filmová pohroma

Očami som netrpezlivo posúvala malú ručičku nástenných hodín. To tikanie mi prišlo nekonečné, akoby nemalo konca. Ručička sa lenivo približovala k celej a vysmievala sa unudených študentom. Profesor Byrnes, suplujúci dozor za Lonsgalea, si postrčil hrubé okuliare na nose a prevrátil stránku miestnych novín. Ak niekto čo i len zakašľaním prerušil hrobové ticho, prepálil ho vyčítavým pohľadom a vykázal do poškoláckej učebne. Čo najtichšie som si vzdychla a veľavravne pozrela Ryanovym smerom. Nadvihol obočie a usmial sa. Potom sa otočil ku katedre a celkom úmyselne sa zasmial. Profesor na neho upriamil zelené oči a dlhým ukazovákom namieril na pootvorené dvere.

„Si po škole," odvetil sucho. Ryan si prehodil tašku cez plece, žmurkol na mňa a vyparil sa. Sama pre seba som sa pousmiala. Ryan určite nešiel k poškolákom. Keby som nebola posera, rovnako by som už bola preč. Po dlhej dobe konečne zazvonilo a všetci sme sa s úľavou nahrnuli ku dverám.

Pri skrinkách som narazila na Miu. S niekým si esemeskovala, na plných perách jej pohrával pobavený úsmev. Prezrela som si jej dlhé blond vlasy, z ktorých sa už celkom vytratil ružový odtieň po ombré. Mia chcela totiž vyskúšať sýtu červenú, takú, akú má moja sesternica Lizzy. Ešte stále sa ju od toho snažím odhovoriť. Všimla si ma až vtedy, keď som otvorila dvierka na svojej polorozpadnutej skrinke. Letmo som nakukla do jej mobilu.

„To je Keith?" spýtala som sa.

„Nie, ešte som od Pata nepýtala číslo. To je Jimmy. Hej, pozri," ukázala mi ich konverzáciu. Páni, Jimmy je v tom až po uši. Bála som sa, že dostanem cukrovku, také sladké to bolo.

„Prečo mu motáš hlavu Mia? Buď Keith, alebo Jimmy." Do skrinky som vložila knihy z dnešného dňa.

„Tak mi vybav číslo na Keitha a rozhodnem sa."

„Nie je toto vydieranie?" podozrievavo som prižmúrila oči.

„Ale no tak, Den!" prosíkala. „Aspoň raz urob niečo pre svoju naj naj naj kamarátku len tak, bez dôvodu, prosím!" Jednu ruku mi obkrútila okolo krku. Usilovne som odolávala, keď sa v tom pri nás zjavil vysmiaty Patrick. Taktiež mi dal jednu ruku cez plece, takže som bola v zovretí dvoch cvokov.

„Na dnes si plány nerobte, detičky. O šiestej sa máme stretnúť u Toma, bude filmový večer."

S Miou sme na Patricka vyvalili oči. „U Toma? Počkaj, Tom nás pozval k sebe? Vy dvaja sa bavíte, ale nie ste práve najlepší kamaráti," pochybovačne som nadvihla obočie.

„Možno mu ide práve o to, aby sme sa skamarátili, nie? No tak, Den, nebuď taká prezieravá," pretočil nado mnou očami. „Pozval mňa a vás dve. Je to už vybavené, o šiestej tam buďte. Vidíme sa!" Odpojil sa od nás skôr, než som stihla protestovať. Kým sa Mia tešila, nechápavo som sa mračila. Prečo by to Tom robil? Včera sme sa vôbec nerozprávali. Myslela som, že po tom, čo sa stalo v nemocnici, chce byť sám. Žeby mu stačil jeden deň?

„Nepremýšľaj nad tým toľko, zlato. Proste tam pôjdeme a hotovo! Ja to beriem ako príležitosť.. Aspoň z Pata vytiahnem číslo na Keitha," mykla Mia plecom a považovala tak vec za vybavenú. Celú cestu nahlas uvažovala, čo Tomovi priniesť a ako si to užijeme. Ja som sa snažila pochopiť, aký to má celé význam.

Predtým, než som sa vybrala k Tomovi, išla som sa domov prezliecť. Po škole som tri hodiny strávila v knižnici pomáhaním na besede pre malé deti. Domov som prišla unavená a zmorená z dnešného dňa. Vyšla som zo sprchy, obliekla som si svetlé džínsy a biele tielko. Zamierila som do kuchyne a kým som si viazala vlasy do vrkoča, vypočula som si odkazy v hlasovej schránke.