Dievča z neznáma

28.kapitola - Svetlo v tme

Cesta netrvala príliš dlho, možno päť minút, pretože zakrátko sme zastavili na okraji mesta. Pat zabočil na príjazdovú cestu. Po jednej strane prašnej vozovky nebolo nič iné okrem rozľahlých kukuričných a slnečnicových polí. Na druhej strane, v obkolesení vysokých topoľov, sa vynoril dvojposchodový dom vyzerajúci viac ako chatka, ku ktorému sa ťahala štrkovitá cestička. Vystúpila som z auta a pozornejšie si obzrela okolie.

S domom s červenými škridlicami a ošarpaným dreveným obkladom stien sa spájala väčšia prístavba s plechovou strechou, stojacou na drevených podstavcoch. Vo vnútri prístavby stálo auto a pár značne poškodených motoriek, odkiaľ sa okrem hudby z rádia niesol zvuk vŕtačky a rytmického búchania kladiva. Pod autom ležal nejaký muž a opravoval ho. Pri jednej z motoriek stál ďalší chlapec s vlasmi farby špinavý blond. Na šedom tričku a na rukách mal množstvo čiernych fľakov od oleja.

„Oliver, čau!" zamával mu Pat. Oliver odtrhol zrak od motorky a opakom ruky si zotrel pod z čela, čím si naň naniesol olej. Vyzeral vtipne.

Naširoko sa usmial, utierkou si poutieral zamazané ruky a tvár a podišiel k nám. „Čau-te," dodal a zvedavo si ma premeral. „Nezoznámiš nás?"

„Som Denise," úsmev som mu opätovala a nastavila mu ruku.

„Oliver. Ou, práve som ťa zašpinil," na dlani sa mi skvel veľký mastný fľak.

„To je v pohode. Denise je už veľké dievča, tak to zvládne, však?" zapáral Pat. Uštedrila som mu ranu do ramena, o ktorú si už dnes aj tak prosil.

„Keith tu nie je," prehodil Oliver.

„Viem, práve preto sme tu teraz," odpovedal Pat. „Ako idú práce?" Obrátil sa čelom k domu a obzeral si pokazené motorky, zatiaľ čo som si od Olivera vzala utierku a utrela si dlane.

„No Keith sa teda chystal opraviť prevodovku na tom vraku. Chýbali nám ale nejaké súčiastky, tak musel ísť do železiarstva až do Bostonu. Ten chuj v železiarstve s nami ale vypiekol a nechcel nám ich dodať, že vraj sa máme hrať na pieskovisku ako správni chlapci. Hnusák prašivý---" rozčuľoval sa Oliver nie práve vyberaným slovníkom.

„Povedal som ti, aby si Keitha pre nič neposielal. Zase si ten pako zabudol občiansky?"

„Zase."

„Aha," chápavo vydýchol Pat a ja som sa už kompletne stratila. O čo tu ide? Čo tu vlastne robíme? Pat si všimol moju nechápavosť a konečne mi všetko vysvetlil. Toto je tá práca, ktorú toľko spomínal. Keďže si potreboval privyrobiť na opravu auta, okrem brigády barmana v centre Providence pracoval aj tu. Stále som však nechápala, čo tu robíme.

„Nie je to jasné? Pomôžeš mi opraviť moju motorku," odhalil rad bielych zubov a ťahal ma pod prístavbu. Nechávajúc sa ťahať jeho smerom, pomaly som sa psychicky pripravovala na olej po celom oblečení.

„Kde je Jackie?" spýtal sa Patrick. Oliver prstom ukázal pod auto. Ostala som zarazená. Zahanbene som si uvedomila, že to nebol muž, ako som si sprvu myslela, ale dievča, čo pred chvíľou opravovalo podvozok auta. S Oliverovou pomocou sa postavila. Vyzliekla si špinavú košeľu a prehrabla rovné čierne vlasy. Jej oči sa približovali k farbe ónyxu, ktorú podčiarkovala dokonalo opálená, južanská farba pleti. Oblečené mala staré džínsové šortky a čierne tielko. Vyzerala ako typická americká južanka. Neuniklo mi, že na nej mohol Oliver oči nechať. Skrutkovač naštvane hodila na stôl.

„Ktorému kreténovi patrí to auto?! Totálne ho doničil!" rozčuľovala sa. Teraz som si už bola úplne istá jej pôvodom, pretože z jej hlasu vyžaroval typický južanský prízvuk. „Patrick, takéto vraky mi sem netrep, sakra! Koľko krát ti to mám opakovať? A to je kto?" prehodila smerom ku mne a tak prudko šklbla rukou, až som podskočila.