Dievča z neznáma

14.kapitola - Európanka

„To je ono. Vykopni to poriadne. Na bránu! Na bránu!!! Evansová, dočerta, čo to stváraš?!!!" jačal po mne telocvikár Meyers. Zapískal na píšťalku a nakázal mi kolo okolo ihriska. Ledva som to zabehla a zadychčaná som sa zvalila na trávu.

„Evansová!!! Poďme! Neulievaj sa!" Vtedy našťastie zazvonilo. Mala som sto chutí mu ukázať vztýčený prostredník. Vieš, čo mi môžeš. Fľochol po nás, vynadal nám do lenivej bandy počítačovej generácie a vytočený sa utekal vyrozprávať školskej poradkyni, ktorá mu je zároveň milenkou. Je to verejné tajomstvo. Vedia o tom všetci, okrem jeho manželky.

Na chladnú zem sa vedľa mňa zviezla Kate, spotená a v tvári celá červená. Podala mi fľašu minerálky. Cítila som sa ako pred skolabovaním. Vtedy na ihrisko prišiel školský futbalový tím. Hádzali si loptu až nebezpečne blízko pri nás, tak som sa radšej zdvihla a vypadla odtiaľ. Smrť loptou do hlavy mi príde príliš dramatická. Rýchlo som sa utekala osprchovať a ponáhľala som sa na poslednú hodinu. Našťastie som prišla skôr ako učiteľka. Miu som nikde nevidela. V lavici vedľa mňa sedel Ryan a prebodával ma nepríjemným pohľadom. Našťastie nás delila ulička. So spokojným úsmevom som sa pozrela pred seba.

Kchhhhhhrrrrrrr – ozval sa starý školský rozhlas, a o chvíľku nepríjemný škrípavý zvuk nahradil hlas predsedníčky študentskej rady. Oznámila nám, že posledná hodina sa nekoná. Takže sme mohli ísť domov a vrátiť sa poobede, pretože dnes sa oficiálne začína:

„...Noc v škole! Kto nepríde, bude ľutovať!" dokončilo dievča s povedomým hlasom. Mia – tá sa vopchá všade, pomyslela som si s úsmevom. Celá trieda zborovo zvýskla a na zvonenie všetci sa rozbehli preč.

Počkala som Miu pred školou a potom spolu sme sa vybrali do mesta. Mia si potrebuje kúpiť nový spacák, pretože jej starý bol pokrstený močom jej roztomilého labradora. Zlaté. Ja som pre zmenu potrebovala vhodnejšie pyžamo – tepláky so vzorom srdiečok mi ako dobrý nápad neprišli. Mia mi celú cestu rozprávala o tom, ako za ňou prišiel chlapec z rozhlasového krúžku, či nechce získať kredity ako hlásateľka v školskom rozhlase. Akokoľvek som sa snažila, nedokázala som sa sústrediť. Nemala som na myslí nič iné okrem Toma.

Na páse som pocítila jeho ruky, ktorými si ma pritiahol bližšie k sebe. Využila som tú možnosť, ktorú mi ponúkol. Jeho oči. Jeho úsmev. Jeho pery. Cítila som sa úžasne. Po dlhej dobe som opäť pocítila, aké to je prežívať motýle v bruchu, ktoré bláznivo trepotali svojimi krídelkami.

„Musím ísť," pošepol.

„Čo?" sklamane som zatiahla.

„Kelly," odvetil prosto. To jediné slovo stačilo, aby som sa odtiahla a dokonale vytriezvela z toho chvíľkového popletenia. Bože. Veď on je ešte stále s Kelly. Okamžite som od neho uskočila.

„Denise!" zamávala mi pred očami Mia. „Hneď som späť," oznámila mi a vkráčala do obchodu s lesníckym vybavením. Sadla som si na lavičku a čakala ju, opäť sa vnárajúc do svojich myšlienok.

„Chceš jej to povedať?" spýtala som sa ho.

„Blázniš? Vieš, aká je," rozhodil rukami.

„Prepáč." vzdychla som si.

„Tak, mám to, ideme?" zastala predo mnou. V náručí niesla veľkú krabicu, sotva ju spoza nej bolo vidno. Pomohla som jej s ňou. „Čo ti je? Si nejaká zamyslená."

„Rozmýšľam, či si kúpiť tepláky, alebo teplákové šortky," zaklamala som. Očividne to zabralo, Mia sa našťastie rozhovorila na tému Noc v škole. Nemôžem jej to predsa povedať. Teda aspoň zatiaľ nie. Ešte ani sama neviem, čo to vlastne malo znamenať. A najťažším orieškom bude Kelly.